Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Iná mapa

.peter Schutz .časopis

Summitom V-4 hrozí hromadná výmena hlavných postáv. Supervolebná jar, ktorá sa chystá v Maďarsku (apríl), Česku (máj) i na Slovensku (jún), zásadne pohne politickou mapou Strednej Európy.

S vysokou pravdepodobnosťou sa to dá tvrdiť i napriek faktu, že máme len jedinú istotu – drvivé víťazstvo Fideszu v Maďarsku. I za predpokladu, že inde by zostalo všetko po starom, už samotný návrat Orbána po ôsmich rokoch vtlačí nový charakter celému regiónu a vnútorne preskupí vzájomné vzťahy. Nejde pritom len o ohromné „podunajské“ komplikácie v prípade zotrvania Fica, ktorý silnými rečami o Orbánovi natoľko prekročil elementárne normy diplomacie, že ich komunikácia je takmer nepredstaviteľná. Hoci program Fideszu je v zahraničnej a susedskej politike vágny, zo starších prejavov Orbána sa dajú vytušiť veľké zmeny akcentov a priorít. Geopoliticky najvýznamnejšie to bude vo vzťahu k Rusku, avšak v užšom regióne bude šarapatiť najmä zákon o dvojakom občianstve, ktorý je neodvratný, hoci o obsahu (volebné právo pre „nerezidentov“) Orbán nechce nič prezradiť. 
V Česku, na rozdiel od Maďarska, nikto nesľubuje dovnútra štátu revolúciu, najpravdepodobnejšia konštelácia ČSSD-KSČM však nemá ďaleko práve k prevratu. A to aj bez priamej účasti komunistov v koalícii. Postačí ich „tichá podpora“. Mimo domácich dôsledkov, ktorých zlovestnosť ukazuje už terajší model krajskej i parlamentnej spolupráce oboch strán, by tento typ vlády nielenže vzal Poľsku prirodzeného spoluhráča voči Moskve, ale vzal by celému regiónu jeho proatlantický charakter (Orbán je síce vyhranene „protiruský“, ale proatlantický ani vzdialene). Dá sa teda postulovať, že v kombinácii s veľmi úzkou Orbánovou väzbou na nemeckú CDU/CSU fakticky akákoľvek česká vláda s „vedúcou úlohou“ ČSSD posunie Vyšehradskú skupinu celkom zásadne k nemecko-francúzskemu „motoru“ EÚ. To dokonca platí aj v prípade potenciálneho scenára širokej koalície ČSSD-ODS (ktorého pravdepodobnosť však znižuje, že obe strany už investovali obrovský kapitál do presviedčania verejnosti, že taká koalícia je vylúčená).
Na rozdiel od Budapešti, kde je nejasná iba otázka miery víťazstva Fideszu, v Prahe ešte môže dôjsť k prekvapeniu. Tým by bola i najtesnejšia väčšina ODS so Schwarzenbergovou stranou TOP 09 a možno KDU-ČSL. Medzi TOP 09 a maďarským Jobbikom niet, samozrejme, jedinej podobnosti a každé porovnávanie by bolo urážkou bývalého Havlovho kancelára. Spoločný však majú (aj so slovenskou SaS), raketový vzostup, ktorého zdrojom je znechutenie časti verejnosti z „hlavných“ strán, ktoré tvorili takmer 20 rokov kostru politického systému. Ten však týmito voľbami končí iba v Maďarsku, kde totálne skorumpovaná a sprofanovaná MSZP („klamali sme ráno, večer i v noci“) bude rozprášená na spôsob poľskej SLD v roku 2005. V Česku a na Slovensku, kde štátny bankrot je iba za rohom, nie za nami, ešte celá politická scéna do povetria nepoletí. Avšak nezávisle od toho, či v bratislavskej vláde zasadne po júni opäť Smer, alebo „pravica“, bez hlbokých vnútorných reforiem je aj celá táto garnitúra iba čakateľom na vlastný rozklad a kolaps podobný verejným financiám, ktoré sa v strednej Európe viac rozkrádajú ako spravujú. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite