Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Oscar 2009: sny a skutočnosť

.peter Nágel .časopis .film

Komentáre po 82. udelení Academy Awards of Merit, ako znie oficiálne pomenovanie mediálne najprestížnejších a zrejme najznámejších filmových ocenení, takmer unisono zdôrazňovali leitmotív rozprávkového príbehu, ako malý David premohol silného Goliáša.

Zároveň mudrlantsky dodávali, že víťazstvo nízkorozpočtovej nenápadnej snímky o každodennom strachu amerických pyrotechnikov nad veľkovýpravným a medzičasom najziskovejším filmovým spektáklom všetkých čias sa viac-menej očakávalo. Prečo sa tak naozaj stalo, väčšina ohlasov už príliš neskúmala. Posledné udeľovanie výročných cien americkej Akadémie filmových umení a vedy prinieslo „logických“ prekvapení ešte viac.

.prvá žena v histórii
Smrť čaká všade (The Hurt Locker) verzus Avatar. Najchlapáckejšia režisérka Hollywoodu proti Kráľovi Hollywoodu. Niekdajšia manželka voči bývalému mužovi. Kathryn Bigelow kontra James Cameron. Organizátori oscarovej šou si nemohli priať napínavejšie a pikantnejšie vyvrcholenie. Pritom k tomuto nečakanému súboju nemuselo nikdy dôjsť. Vojnová snímka z Iraku mala totiž svetovú premiéru ešte v septembri 2008 na festivale v Benátkach. Hoci uvedená v hlavnej súťaži, nezískala žiadne výrazné ocenenie. Do konca roka sa ešte objavila na zopár prehliadkach, ale do americkej distribúcie sa nedostala. Dokonca sa uvažovalo, že vzhľadom na  výlučnú tému, nehviezdne obsadenie a celkovú politickú klímu sa bude šíriť len prostredníctvom dvd. Film však ďalej bodoval na zahraničných festivaloch, preto sa koncom júna minulého roka predsa len dostal v limitovanom počte kópií do domácej kinodistribúcie. A hoci divácka pozornosť nezaznamenala žiadne mimoriadne ohlasy, konečne si ho všimla aj americká kritika, vďaka čomu získaval čoraz väčší kredit a vyhrával jednu odbornú anketu za druhou v čase, keď sa Avatar ešte len pripravoval na svoj celosvetový kasový triumf. A hoci u filmových novinárov a odborníkov Smrť čaká všade predstavovala filmovú udalosť sezóny, gigantický úspech modrastých tvorov galaktickej planéty Pandora prevalcoval väčšinu sledovaných rebríčkov.
Zisk Zlatých glóbusov v najdôležitejších kategóriach (film a réžia) to náležite zdôraznil, čím vyslal jasný signál o jednoznačnom favoritovi k nadchádzajúcim Oscarom. Dnes už vieme, že dominancia Avatara sa napriek všeobecnému očakávaniu nekonala. Našťastie. A to je, myslím, prvá dobrá správa zo slávnosti strýčka Oscara.
Vo filmových análoch existuje veľa príkladov o tom, keď najvyššie ocenenie americkej Akadémie nezískali vo svojej dobe najlepšie filmy, režiséri, herci či herečky. Martin Scorsese, jeden z mnohých, by mohol o tom nakrútiť seriál. Oscara nedostal za Taxikára, Zúriaceho býka, Posledné pokušenie Krista či Mafiánov, ale až za konvenčnú kriminálku Skrytá identita. Čítankovým príkladom zdevalvovanej hodnoty tohto ocenenia je najmä Statočné srdce Mela Gibsona. No a v minulom roku si Oscara za najlepší film i réžiu odniesol Danny Boyle za bollywoodsky popcornový „doják“ Milionár z chatrče. Je zložité odhadnúť, či aj toto sa premietlo v pozadí rozhodovania vyše 6 000 členom Akadémie a tí v úmysle pozdvihnúť zostupnú úctu a rešpekt stavovskej organizácie jednoducho nepodľahli tlakom a všeobecnému očakávaniu z avatarského cunami. Alebo dozrel čas na zrod ďalšej hollywoodskej legendy: po Talianke Line Wertmüller, Austrálčanke Jane Campion a Američanke Soffii Coppola (iba tieto tri ženy boli v priebehu 82 ročníkov nominované za réžiu) sa 48-ročná Kathryn Bigelow stala prvou ženskou laureátkou a jej Smrť číha všade bola vyhlásená za najlepší film. Titul už takmer v polovici sveta vyšiel na dvd (koncom minulého roka aj na Slovensku) a teraz, po 6-násobnom triumfe, si ho aspoň vďaka digitálnym projekciám môže pozrieť aj zopár kinonadšencov. Čo je predsa aký-taký úspech, keďže taký Crash (oscarový premiant z roku 2006) sa okrem USA do širšej svetovej kinodistribúcie ani nedostal.

.cesta za snom
Druhou dobrou správou z tohtoročného odovzdávania cien americkej Akadémie sú dve pozlátené sošky rytiera, stojaceho na cievke filmového pásu pre celkom nezávislú, černošskými tvorcami realizovanú a do afroamerickej komunity umiestnenú snímku Precious režiséra Lee Danielsa. Tento film je iným príkladom prenikavého úspechu a napriek vyhraneným podmienkam aj ukážkou trpezlivej cesty k väčšinovému divákovi. Film zažiaril na minuloročnom festivale Sundance, a hoci svoju medzinárodnú premiéru absolvoval v Cannes, komerčné ambície sa zdali mizivé. „Tuctový“ príbeh o čiernej Popoluške, ktorá má šestnásť rokov, je obézna, neatraktívna a bez väčších vyhliadok, sa nezdal filmom pre všetkých, ale postupom času vyhral všade, kde sa ukázal (dosiaľ 65 ocenenení). Len v USA inkasoval 50 miliónov dolárov a do ostatného sveta sa len postupne dostáva. Geoffrey Fletcher získal Oscara za adaptovaný scenár takpovediac na prvý pokus, dosiaľ mal skúsenosť len s písaním krátkych diel. Cenu za vedľajšiu rolu so slzami v očiach prijala Mo´nique, ktorá hrdo zdôraznila, že „nejde o politiku, ale o herecký výkon“. Jednou z najväčších hviezd galašou však bola titulná predstaviteľka Gabourey Sidibe, hoci jej sa soška napokon neušla. Ale jej príbeh obyčajnej školáčky bez hereckých skúseností, ktorá sa z ničoho prepracovala do spoločnosti najjagavejších hollywoodskych hviezd, Ameriku uchvátil. Ďalší zo snov, ktorý sa stal skutočnosťou.

.tarantino a Haneke?
Ešte dve udalosti stoja za povšimnutie. Oscarovská slávnosť potvrdila, že občas prehnane velebený Quentin Tarantino je prorokom všade, len nie doma. Mal byť čiernym koňom ceremónie, aby sa po vyhlásení výsledkov zmenil na Čierneho Petra. Tri nominácie (film, réžia, scenár) sa ukázali maximom pre žánrovo prekalkulovaných a historicky nekorektných Nehanebných bastardov.
Hádam za rovnakého favorita ako domáci Avatar platila Biela stuha v kategórii Najlepší zahraničný film. Rakúsky režisér Michael Haneke pozbieral všetky možné ocenenia, počnúc canneskou Zlatou palmou a končiac Zlatým glóbusom. Oscar mal byť len formálnym zavŕšením tejto víťaznej odysey. Nestalo sa a toto rozhodnutie urobilo nečakanú bodku za nebývalo prekvapujúcim priebehom výročnej gala slávnosti americkej Akadémie. Z pätice nominovaných pozlátený rytier, paradoxne, dekoroval film, ktorý sa javil v konkurencii štyroch „silnejších“ titulov len jako do počtu: argentínska mysteriózna dráma Tajomstvo jej očí o mužovi, ktorý chce objasniť vraždu spred  tridsiatich rokov.
S troškou zveličenia sa aj tu ponúka paralela o bitke Davida s Goliášom. Nie je ťažké odhadnúť, že väčšina bežných Američanov oba posledné spomínané filmy asi nikdy neuvidí. Ale gradácia aj s touto tajničkou ich s priebehom ostrosledovanej televíznej ceremónie musela uspokojiť.

Autor je programový riaditeľ Art Film Fest)

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite