Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri recenzie

.časopis .ostatné

FILM Alica v Krajine zázrakov
Lewisovo Carollovo čarovné rozprávanie o zázrakoch a svete za zrkadlom lákalo filmárov priam odnepamäti. Prvá adaptácia (ešte nemá) vznikla už v roku 1903 vo Veľkej Británii a potom každé desaťročie pribúdali ďalšie prepisy rôznych proveniencií (napríklad aj   skvelé Švankmajerovo Něco z Alenky). Tým najčerstvejším je americká Alica v Krajine zázrakov majstra svojho remesla Tima Burtona (Nožnicovoruký Edward, Ed Wood, Ospalá diera, Charlie a továreň na čokoládu). Keď sa na konci prvej časti knižného príbehu o Alici dievčatko prebudí z krásneho sna, začne snívať jej staršia sestra a predstaví si, ako bude Alica „po rokoch dospelou... a uchová si čisté a vrúcne srdce; ako bude priťahovať malé deti a rozsvecovať im oči čudesnými rozprávkami... o Krajine zázrakov“. Taká je aj Burtonova Alica, dospelé dievča, zomrel jej otec, chcú ju vydať za syna otcovho obchodného partnera, teda za chlapíka, čo má ťažkosti s trávením. Najvyšší čas zdekovať sa za Bielym Králikom, jamou uniknúť tam, kde (opäť) stretne Klobúčnika, Mačku, Húseničiaka, Tidliho a Fidliho, kde majú dobro a zlo, úprimnosť a pretvárka, odvaha a zbabelosť či iné opozitá oveľa jasnejšie kontúry ako v našom ľudskom svete. Pekné, burtonovské, v jeho farebnosti, so skvelou hudbou, tri dé. (Hoci, našli by sa aj nudnejšie miesta a trochu klišé. Alicin vek je možno privysoký...) A Johnny Depp tam – ako bláznivý Klobúčnik – skvele zatancuje svoju mykavicu. (Spojené štáty sú často tiež takou krajinou zázrakov. Burtonov nový film zarobil za prvý víkend namiesto odhadovaných 70 miliónov až 116 miliónov. Dolárov. Uf!)
.zm

KNIHA Mila Haugová: Zrkadlo dovnútra
KK Bagala, 2009
„Píšem, lebo sa tak ochraňujem pred smrťou, len vtedy mám pocit, že žijem, keď milujem a píšem,”  píše vo svojej autobiografickej knižke Mila Haugová, poetka, o ktorej Jozef Mihalkovič povedal, že je „zo sveta vyklonená,” spisovateľka, ktorá niekedy v prevej alebo druhej triede základnej školy na kus papiera napísala: „Ja veľmi ľúbim písanie a čítanie.” Tie tri citáty pani Milu Haugovú veľmi dobre charakterizujú. Má rada slová a ako poetka ich vie používať úsporne a presne. Má rada ľudí, nie všetkých ako dáky kozmopolitný idealista, ale priateľov a priateľky, rodičov, dcéru, životných partnerov. A psov a kone. A havranov, čo každý rok prichádzajú na okno jej panelákového bytu. Zrkadlo dovnútra je z jednej strany „klasickou autobiografiou” – autorka píše o rodičoch, detstve, štúdiách, práci, stretnutiach, rozchodoch. Z druhej strany je to kniha o poézii – o tom, čo sa deje za básňami, o myšlienkach a citoch, ktoré človeka vedú k tomu, že celú noc presedí nad riedko popísaným listom papiera, o tom, ako sa verše tvoria, ako sa čítajú a ako prežívajú. V Artfore sme Milu Haugovú medzi sebou volali „milá Haugová” (dúfam, že sa za to na nás nenahnevá). Taká totiž bola, taká je. Nomen omen. Veľmi milá pani, ktorá poéziu píše a aj žije akosi poeticky. A taká je aj jej najnovšia kniha.
.juraj Kušnierik

KNIHA Stanislava Vodičková: Uzavírám vás do svého srdce
, CDK, 2009
Josef kardinál Beran (1888 – 1969) bol mimoriadna postava českých a československých dejín. Nielen preto, že bol pražský arcibiskup a český primas v dôležitých rokoch najväčšieho útlaku katolíckej cirkvi v dejinách, ale aj ako kňaz, ktorý prežil koncentračný tábor v Dachau, ktorý strávil dva roky domáceho väzenia a 14 rokov uväznenia na rôznych miestach krajiny pod dohľadom komunistickej štátnej bezpečnosti, aby napokon zomrel v exile v Ríme, kam bol režimom vytlačený a kde ho – ako jedného z mála kardinálov v dejinách – pochoval vtedajší pápež Pavol VI. Kniha Stanislavy Vodičkovej je uceleným dielom, pokrýva všetky kapitoly rodinného aj kňazského Beranovho života, je obsahovo bohatá a obrazovo krásne spracovaná. Slovenského čitateľa zaujme, že dôvod, prečo kardinál Beran slúžil komunistickému prezidentovi Gottwaldovi Te Deum v Katedrále sv. Víta, boli ústupky voči cirkvi na Slovensku. Beran, ktorý mal o tom rozhodnutí pochybnosti, o ne požiadal a komunisti ich neskôr nedodržali. Mimoriadne zaujímavý je aj rozhlasový príhovor kardinála Berana, kde hovorí o smrti Jana Palacha. Staručký Beran obdivuje idealizmus Jana Palacha, jeho nezmierenie sa s komunizmom označuje za príkladné, zároveň však ostro odmieta spôsob, ktorý si vybral a vyzýva, aby jeho samovraždu nikto nenasledoval. Nahrávka z vatikánskeho rádia je súčasťou publikácie na priloženom CD nosiči. Publikácia, ktorá vyšla pri 40. výročí Beranovej smrti, je súčasťou širšej snahy o jeho svätorečenie.  
.jd
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite