Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti

No, dúfam že ste už dospievali. Alebo nie? Tak šup, šup! A spolu: Nerob si starosti, Miško, nie si takýýý starý pááán,... Hotovo? Fotka na stole je? Verím, že áno, veď by ste hádam neporušovali nariadenie, ktorým chcem zvýšiť lásku ku mne. Neviete o tom nič? Tak len pripomínam, že tieto články smú čítať len mne oddaní čitatelia s mojou fotkou na stole a pred každým prečítaním o mne musia zaspievať peknú pesničku.

Čitateľky vo Francúzsku nesmú mať burku, čitatelia slipy, v Pakistane naopak. Ako naopak? Akože čitateľky v Pakistane nesmú mať slipy a čitatelia burku? Alebo musia mať obaja burku aj slipy? Sám neviem, ale nariadenie je nariadenie, a kto ho nebude dodržiavať, bude popoťahovaný. Pri čítaní sa nesmie fajčiť, jesť slanina, pred desiatou nesmiete nadávať a byť nahí, s výnimkou, ak radi čítate moje výplody vo vani, tam môžete všetko, aj mať burku, slipy, cigaretu a slaninu a stačí, keď si zaspievate iba prvú slohu z pesničky, fotku však musíte mať aj tam, najlepšie na práčke. Ak máte hučiaci bojler, tak ho počas čítania nechajte bežať, nemusíte ho vypínať, na tom trvá iba Lasica, mne sa ten industriálny spev stroja páči, aj keď som bol malý, tak som si rád dopúšťal vodu, lebo som sa vo vani cítil tým hlukom akosi chránený a mal som pocit, že sa deje niečo veľkolepé, oheň presvital cez otvor, taká zvláštna romantika, preto môžete nechať bojler bežať. Ak nemáte bojler, tak mi vás je ľúto, nič iné z toho nevyplýva, ani ja už nemám v kúpeľni bojler, aj seba mi je niekedy ľúto, ale nie zas tak, ako mi je ľúto tých, ktorí považujú za svoju najväčšiu zásluhu to, že sa narodili, nemajú nič iné, na čo by mohli byť hrdí, a tak prijímajú také dementné zákony ako ten o vlastenectve. Títo ľudia robia pre vlastenectvo naozaj veľa, lepší tréning lásky k vlasti ako to, že to tu s nimi vydržíme, neexistuje, my to však vydržíme, také ľahké to mať nebudú a túto krajinu budeme mať radi aj keď ju oni budú ťahať k sebe do suterénu, krajina ostane a oni sa časom stratia, ako sa spieva v inej peknej pesničke. Takže, starosti si nerobím. Veď som ešte pomerne mladý.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite