.slovensko je vodná veľmoc – s týmto tvrdením sa v prostredí biznisu s minerálkami stretnete často. Je pravda, že máme obrovské zásoby kvalitnej podzemnej vody a na malom území máme viac ako 1 600 registrovaných zdrojov minerálnych vôd. O vodu sa preto zaujímajú viacerí domáci aj zahraniční podnikatelia. Jedni robia biznis s aquaparkami, termálnymi kúpaliskami, iní sa našli v kúpeľnictve či v distribúcii pitnej vody. Významná skupina podnikateľov vodu predáva vo forme minerálok či pramenitých vôd. Zisťovali sme preto, ako sa v podnikaní v dnešných časoch darí práve tým posledným.
.neľahký začiatok
Na prvý pohľad vyzerá podnikanie s predajom minerálnych a pramenitých vôd jednoducho. Podnikateľ si prenajme od štátu prameň, vybuduje plničku a môže zarábať. Ľudia z tejto brandže, s ktorými sme hovorili, však vedia, že ten biznis nie je vôbec ľahký. Svedčí o tom aj to, že z množstva prameňov minerálnej a prírodnej vody sa na plnenie do fliaš využíva iba niečo vyše dvadsať. Prečo? Proces uznania zdroja minerálnej vody je finančne a časovo náročný. „Prameň sa najprv niekoľko rokov pozoruje, aby sa preukázala stálosť jeho zloženia, potom príde na rad jeho uznanie, povolenie využívať zdroj a schválenie účelu použitia.,“ vysvetľuje Lucia Tomišová, výkonná riaditeľka Asociácie výrobcov nealko nápojov a minerálnych vôd. Keď záujemca o prameň prejde týmito byrokratickými procedúrami, môže sa pripraviť na investície do plniacej linky, značky a podpory predaja.
Ak chcete robiť vlastné vrty a hľadať nový prameň, bude vás to stáť ešte viac. Touto cestou sa vybrala napríklad spoločnosť Coca- Cola, ktorá na Slovensku predáva minerálky Matúšov prameň a Bonaqua. Navyše, o územie v okolí prameňa sa musí prenajímateľ starať, aby nebolo napríklad znečisťované okolitými chatármi či farmármi.
V minerálkovom biznise sa preto pohybujú silní hráči, ktorí disponujú veľkým kapitálom. Okrem Coca-Coly či Kofoly sú tam zainteresované podnikateľské skupiny ako J&T, Slovintegra či Arca Capital (viac pozri rámček). Tieto finančné skupiny sa do biznisu zapájali postupne po roku 2000, keď spotreba minerálok rástla a zdalo sa, že kúpa prameňa bude dobrou investíciou.
.husto na trhu
Ani zvučné mená firiem či veľký kapitál nezabezpečia odbyt minerálok. Na slovenskom trhu totiž existuje veľká konkurencia. Okrem približne 20 značkových minerálok sú tu navyše úspešne zahraničné značky a lacné privátne značky obchodných reťazcov. Prežiť v tomto vysoko konkurenčnom prostredí môžu len veľkí hráči, ktorí majú silu vyjednať si s obchodnými reťazcami veľké odbery a majú možnosť žiť aj z nižšej marže na svoje výrobky. Potrebu spojiť sily pochopili v minulom roku napríklad podnikatelia Ján Sabol a Ján Šofranko. Sabol vlastní firmy Stredoslovenské žriedla so značkami Budiš a Fatra a Gemerské žriedla s minerálkou Gemerka. Šofranko vyrába a predáva okrem sladených malinoviek aj pramenitú vodu pod značkou Zlatá studňa. Spojená firma dostala názov Water holding a podľa týždenníka Trend sfúzovaná skupina ovláda asi štvrtinu domáceho trhu neochutených vôd.
Kríza aj v tomto roku skresáva tržby minerálkových hráčov na trhu a ľudia z brandže nevylučujú, že fúzie budú pokračovať. „Otázkou akurát zostáva, či sa tak stane v najbližších mesiacoch, alebo až na budúci rok,“ uvažuje Renáta Mužíková, riaditeľka spoločnosti Trenčianske minerálne vody.
Zlúčenie firiem má pozitívny vplyv na znižovanie výrobných nákladov. Firmy ušetria na doprave a pri vyššom odbere vstupných materiálov, ako sú predlisky, uzávery či fólie na balenie fliaš dosiahnu u dodávateľov nižšie ceny.
.lokálny biznis
Keď majú domáci producenti minerálok problém uživiť sa na malom slovenskom trhu, človek by predpokladal, že vodu budú vyvážať. Veď arabské krajiny majú vody, na rozdiel od ropy, nedostatok. Export minerálky však nie je jednoduchý a skoro nikto zo slovenských výrobcov, okrem Kofoly, vodu nevyváža. Podľa ľudí z brandže sa exportovať vodu do vzdialenejších destinácií kvôli nákladom na dopravu nevyplatí. „Mítickú mali záujem dovážať Číňania, Rusi, Japonci, nejaké ponuky prišli aj z arabských krajín, Afriky a z USA. Všetci ju však chceli za slovenské výrobné náklady, a to je pri vysokých výdavkoch na lodnú dopravu nemožné,“ tvrdí Renáta Mužíková.
Ďalší problém pri vývoze minerálok je požiadavka odberateľov na dlhodobú záruku. Garantovať, že voda vydrží bez pokazenia rok či dva, slovenské firmy nemôžu.
„Na Slovensku pramenitú vodu neupravujeme, ide o prírodnú vodu z podzemných zdrojov, mikrobiologicky čistú, ktorú možno stabilizovať oxidom uhličitým. Taká voda sa pri zhoršených podmienkach stáva citlivou,“ vysvetľuje Eva Durecová, marketingová manažérka spoločnosti Vodax. Pri prevoze by sa preto mohla vplyvom slnečného žiarenia či vyššej teploty znehodnotiť. Voda je navyše ťažká, čo vplýva na cenu prepravy, ako aj na výslednú cenu na exportných trhoch.
Ak je preprava do teplých krajín drahá, mohli by sa slovenské minerálky vyvážať do okolitých krajín. Lenže tie majú dosť svojich zdrojov pramenitých a minerálnych vôd. Preto preraziť na zahraničné trhy, kde sú už etablované domáce značky, nie je ľahké ani lacné. V tomto biznise totiž cítiť silný lakálpatriotizmus. Zákazníci sú verní domácim značkám. Rastislav Velič, predseda predstavenstva Arca Capital Slovakia, upozorňuje aj na paradox, že zatiaľ čo slovenskú vodu v Česku, Maďarsku, Rakúsku a Poľsku nekúpite, výrobky z týchto krajín sú na slovenských pultoch bežné. Prečo je to tak? Slováci sú menší lokálpatrioti ako susedia a nevedia svoje výrobky predať. „Slovák nie je lojálny k vlastným výrobcom. Rozhoduje sa podľa ceny, keď je zahraničná minerálka o pár centov lacnejšia, vyberie si ju. Naši susedia sú v tomto smere vyspelejší,“ tvrdí Mužíková. Na druhej strane, Durecová si myslí, že neúspech slovenských značiek na zahraničných trhoch možno lokálpatriotizmu pripísať len čiastočne. Úspech či neúspech závisí aj od samotnej kultúry, histórie, nákupného správania spotrebiteľov, kúpnej sily, ale aj politiky obchodných reťazcov v danej krajine a od ich ochoty akceptovať zahraničné značky. Na našom trhu preto majú úspech zo zahraničných značiek najmä české minerálky s historicky známymi menami ako Korunní, či so silným marketingom ako Mattoni.
.ako uspieť
Napriek silnej konkurencii sa na trhu s minerálkami dá uspieť. Ľudia z tohto biznisu majú na úspech rôzne recepty. Vodax napríklad ponúka dojčenskú vodu Lucka, ktorá úspešne vyplnila medzeru na slovenskom trhu. Priestor na úspech je aj v odlíšení sa od konkurencie. „Keď porovnáme portfólio jednotlivých výrobcov, tak sa 90 percent výrobkov zhoduje. Na trhu chýbajú originálne výrobky silne späté a jednoznačne identifikovateľné so značkou výrobcu,“ myslí si Velič.
Producenti minerálok sa zhodujú aj v tom, že na malom slovenskom trhu je dobré mať v portfóliu viacero značiek na rôzne segmenty zákazníkov. Drahšie značky vôd v skle sú vhodné do reštaurácií, lacnejšie v plaste sa ponúkajú v supermarketoch. Ideálne je, keď ponuku vôd dopĺňa aj privátna značka pre obchodné reťazce. Zasiahnuť všetky cieľové skupiny zákazníkov sa výrobcovia minerálok snažia aj inováciami v príchutiach. Dnes na pultoch už bežne nájdete ochutené minerálky, jemne perlivé, neperlivé či s nízkym alebo žiadnym obsahom cukru. „Uspieť na trhu sa dá iba so silným obchodným tímom a inováciami v dizajne a príchutiach. Pomôže aj predĺženie lehoty spotreby vody pri zachovaní kvality,“ myslí si Mužíkova.
Sú minerálne a prírodné vody na Slovensku stále dobrou investíciou? Zdá sa, že dobré časy spred krízy, keď spotreba minerálok rástla, sa už pominuli. Dnes kríza, obchodné reťazce a konkurencia skresávajú cenu vôd, a preto mnohí investori prehodnocujú svoje portfólio. Trend je jasný: podnikatelia začínajú minerálne vody nahrádzať ochutenými stolovými vodami.
.neľahký začiatok
Na prvý pohľad vyzerá podnikanie s predajom minerálnych a pramenitých vôd jednoducho. Podnikateľ si prenajme od štátu prameň, vybuduje plničku a môže zarábať. Ľudia z tejto brandže, s ktorými sme hovorili, však vedia, že ten biznis nie je vôbec ľahký. Svedčí o tom aj to, že z množstva prameňov minerálnej a prírodnej vody sa na plnenie do fliaš využíva iba niečo vyše dvadsať. Prečo? Proces uznania zdroja minerálnej vody je finančne a časovo náročný. „Prameň sa najprv niekoľko rokov pozoruje, aby sa preukázala stálosť jeho zloženia, potom príde na rad jeho uznanie, povolenie využívať zdroj a schválenie účelu použitia.,“ vysvetľuje Lucia Tomišová, výkonná riaditeľka Asociácie výrobcov nealko nápojov a minerálnych vôd. Keď záujemca o prameň prejde týmito byrokratickými procedúrami, môže sa pripraviť na investície do plniacej linky, značky a podpory predaja.
Ak chcete robiť vlastné vrty a hľadať nový prameň, bude vás to stáť ešte viac. Touto cestou sa vybrala napríklad spoločnosť Coca- Cola, ktorá na Slovensku predáva minerálky Matúšov prameň a Bonaqua. Navyše, o územie v okolí prameňa sa musí prenajímateľ starať, aby nebolo napríklad znečisťované okolitými chatármi či farmármi.
V minerálkovom biznise sa preto pohybujú silní hráči, ktorí disponujú veľkým kapitálom. Okrem Coca-Coly či Kofoly sú tam zainteresované podnikateľské skupiny ako J&T, Slovintegra či Arca Capital (viac pozri rámček). Tieto finančné skupiny sa do biznisu zapájali postupne po roku 2000, keď spotreba minerálok rástla a zdalo sa, že kúpa prameňa bude dobrou investíciou.
.husto na trhu
Ani zvučné mená firiem či veľký kapitál nezabezpečia odbyt minerálok. Na slovenskom trhu totiž existuje veľká konkurencia. Okrem približne 20 značkových minerálok sú tu navyše úspešne zahraničné značky a lacné privátne značky obchodných reťazcov. Prežiť v tomto vysoko konkurenčnom prostredí môžu len veľkí hráči, ktorí majú silu vyjednať si s obchodnými reťazcami veľké odbery a majú možnosť žiť aj z nižšej marže na svoje výrobky. Potrebu spojiť sily pochopili v minulom roku napríklad podnikatelia Ján Sabol a Ján Šofranko. Sabol vlastní firmy Stredoslovenské žriedla so značkami Budiš a Fatra a Gemerské žriedla s minerálkou Gemerka. Šofranko vyrába a predáva okrem sladených malinoviek aj pramenitú vodu pod značkou Zlatá studňa. Spojená firma dostala názov Water holding a podľa týždenníka Trend sfúzovaná skupina ovláda asi štvrtinu domáceho trhu neochutených vôd.
Kríza aj v tomto roku skresáva tržby minerálkových hráčov na trhu a ľudia z brandže nevylučujú, že fúzie budú pokračovať. „Otázkou akurát zostáva, či sa tak stane v najbližších mesiacoch, alebo až na budúci rok,“ uvažuje Renáta Mužíková, riaditeľka spoločnosti Trenčianske minerálne vody.
Zlúčenie firiem má pozitívny vplyv na znižovanie výrobných nákladov. Firmy ušetria na doprave a pri vyššom odbere vstupných materiálov, ako sú predlisky, uzávery či fólie na balenie fliaš dosiahnu u dodávateľov nižšie ceny.
.lokálny biznis
Keď majú domáci producenti minerálok problém uživiť sa na malom slovenskom trhu, človek by predpokladal, že vodu budú vyvážať. Veď arabské krajiny majú vody, na rozdiel od ropy, nedostatok. Export minerálky však nie je jednoduchý a skoro nikto zo slovenských výrobcov, okrem Kofoly, vodu nevyváža. Podľa ľudí z brandže sa exportovať vodu do vzdialenejších destinácií kvôli nákladom na dopravu nevyplatí. „Mítickú mali záujem dovážať Číňania, Rusi, Japonci, nejaké ponuky prišli aj z arabských krajín, Afriky a z USA. Všetci ju však chceli za slovenské výrobné náklady, a to je pri vysokých výdavkoch na lodnú dopravu nemožné,“ tvrdí Renáta Mužíková.
Ďalší problém pri vývoze minerálok je požiadavka odberateľov na dlhodobú záruku. Garantovať, že voda vydrží bez pokazenia rok či dva, slovenské firmy nemôžu.
„Na Slovensku pramenitú vodu neupravujeme, ide o prírodnú vodu z podzemných zdrojov, mikrobiologicky čistú, ktorú možno stabilizovať oxidom uhličitým. Taká voda sa pri zhoršených podmienkach stáva citlivou,“ vysvetľuje Eva Durecová, marketingová manažérka spoločnosti Vodax. Pri prevoze by sa preto mohla vplyvom slnečného žiarenia či vyššej teploty znehodnotiť. Voda je navyše ťažká, čo vplýva na cenu prepravy, ako aj na výslednú cenu na exportných trhoch.
Ak je preprava do teplých krajín drahá, mohli by sa slovenské minerálky vyvážať do okolitých krajín. Lenže tie majú dosť svojich zdrojov pramenitých a minerálnych vôd. Preto preraziť na zahraničné trhy, kde sú už etablované domáce značky, nie je ľahké ani lacné. V tomto biznise totiž cítiť silný lakálpatriotizmus. Zákazníci sú verní domácim značkám. Rastislav Velič, predseda predstavenstva Arca Capital Slovakia, upozorňuje aj na paradox, že zatiaľ čo slovenskú vodu v Česku, Maďarsku, Rakúsku a Poľsku nekúpite, výrobky z týchto krajín sú na slovenských pultoch bežné. Prečo je to tak? Slováci sú menší lokálpatrioti ako susedia a nevedia svoje výrobky predať. „Slovák nie je lojálny k vlastným výrobcom. Rozhoduje sa podľa ceny, keď je zahraničná minerálka o pár centov lacnejšia, vyberie si ju. Naši susedia sú v tomto smere vyspelejší,“ tvrdí Mužíková. Na druhej strane, Durecová si myslí, že neúspech slovenských značiek na zahraničných trhoch možno lokálpatriotizmu pripísať len čiastočne. Úspech či neúspech závisí aj od samotnej kultúry, histórie, nákupného správania spotrebiteľov, kúpnej sily, ale aj politiky obchodných reťazcov v danej krajine a od ich ochoty akceptovať zahraničné značky. Na našom trhu preto majú úspech zo zahraničných značiek najmä české minerálky s historicky známymi menami ako Korunní, či so silným marketingom ako Mattoni.
.ako uspieť
Napriek silnej konkurencii sa na trhu s minerálkami dá uspieť. Ľudia z tohto biznisu majú na úspech rôzne recepty. Vodax napríklad ponúka dojčenskú vodu Lucka, ktorá úspešne vyplnila medzeru na slovenskom trhu. Priestor na úspech je aj v odlíšení sa od konkurencie. „Keď porovnáme portfólio jednotlivých výrobcov, tak sa 90 percent výrobkov zhoduje. Na trhu chýbajú originálne výrobky silne späté a jednoznačne identifikovateľné so značkou výrobcu,“ myslí si Velič.
Producenti minerálok sa zhodujú aj v tom, že na malom slovenskom trhu je dobré mať v portfóliu viacero značiek na rôzne segmenty zákazníkov. Drahšie značky vôd v skle sú vhodné do reštaurácií, lacnejšie v plaste sa ponúkajú v supermarketoch. Ideálne je, keď ponuku vôd dopĺňa aj privátna značka pre obchodné reťazce. Zasiahnuť všetky cieľové skupiny zákazníkov sa výrobcovia minerálok snažia aj inováciami v príchutiach. Dnes na pultoch už bežne nájdete ochutené minerálky, jemne perlivé, neperlivé či s nízkym alebo žiadnym obsahom cukru. „Uspieť na trhu sa dá iba so silným obchodným tímom a inováciami v dizajne a príchutiach. Pomôže aj predĺženie lehoty spotreby vody pri zachovaní kvality,“ myslí si Mužíkova.
Sú minerálne a prírodné vody na Slovensku stále dobrou investíciou? Zdá sa, že dobré časy spred krízy, keď spotreba minerálok rástla, sa už pominuli. Dnes kríza, obchodné reťazce a konkurencia skresávajú cenu vôd, a preto mnohí investori prehodnocujú svoje portfólio. Trend je jasný: podnikatelia začínajú minerálne vody nahrádzať ochutenými stolovými vodami.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.