Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nepokoj v duši

.časopis .týždeň doma

Rezidenčné vilky na Kalvárii zo 17. storočia? Zvláštny nápad, no v Banskej Bystrici, zdá sa, možný. Výstavbu presadzuje Biskupstvo Banská Bystrica ako vlastník spoločne s mestom a krajským pamiatkovým úradom. Proti je „iba“ šesť členov petičného výboru a stovky pobúrených občanov.

Do 11. marca by malo mesto Banská Bystrica ukončiť konanie o vydaní územného rozhodnutia. Prihlásilo sa 25 účastníkov, no stavebný úrad upustil od ústneho pojednávania. Dôvod? Úradu sú údajne dobre známe „pomery v území“ a žiadosť poskytuje „autentický podklad na posúdenie navrhovanej stavby". Tou  je šesť dvoj- a  trojpodlažných objektov so  zastavanou  plochou   6 461 štvorcových metrov. Má ísť o Vzdelávací vyšší  inštitút so štyrmi bytmi, Dom sv. Marty takisto so štyrmi bytmi a štyri rezidenčné vily s dvoma až šiestimi bytmi. Pre koho? Pôvodne tu mali pôsobiť saleziáni, tí však ponuku odmietli a rozhodli sa pre iné miesto na Slovensku. Pozvanie rozvíjať duchovnú správu prijal kontemplatívno-apoštolský rád Bosých karmelitánov. „Do duchovnej správy, ktorá je už zriadená, patria rodiny, pre ktoré regulovanou výstavbou majú vzniknúť bytové domy,“ uvádza hovorkyňa Biskupstva Zuzana Juhaniaková.
Cirkev ten zámer eufemisticky označuje ako druhú etapu „obnovy Kalvárie“, pričom tá prvá bola ukončená novostavbou kláštora Bosých karmelitánov v septembri 2008. Zároveň sa odvoláva na rozsudok krajského súdu z decembra 2009, ktorý zrušil pôvodné rozhodnutie Pamiatkového úradu SR (PÚ SR) o vyhlásení ochranného pásma pamiatkovej rezervácie mesta, ktoré sa týka aj Kalvárie. Zvláštna je aj vehemencia, s akou problematický zámer výstavby obhajuje – v rozpore s predchádzajúcim stanoviskom PÚ SR – šéf banskobystrických pamiatkarov Miroslav Sura. Ten tvrdí, že ochranné pásmo predstavuje v praxi skôr usmernenú výstavbu. 

.iba pre mníchov?
Nikto nespochybňuje dva základné fakty. Prvý: cirkev je vlastníkom predmetných pozemkov a po roku 1989 investovala nemalé vlastné prostriedky na opravu Kalvárie, totálne zdevastovanej v časoch socializmu, za čo jej patrí uznanie aj od odporcov dnešnej výstavby. Druhý: zmeny a doplnky územného plánu aglomerácie Banská Bystrica z apríla 2000 určili Polyfunkčnú zónu Pod Kalváriou ako zónu občianskej vybavenosti a bývania. 
„Ako poslanci sme vtedy schválili občiansku vybavenosť a doplnkovú funkciu bývanie. Čo nás k tomu viedlo? Kalvária bola za komunizmu zdevastovaná a rehoľníci prišli so zámerom postaviť tam kláštor, ktorý bude Kalváriu ochraňovať. Povedalo sa, že kláštor to miesto ochráni pred vandalmi. Pochopili sme zmenu územného plánu ako možnosť bývania iba pre mníchov. Nikto o bytoch či rezidenčných vilách vtedy nehovoril,“ spomína dlhoročný poslanec Mestského zastupiteľstva, dnes odporca výstavby na Kalvárii Pavol Katreniak. Aj on, podobne ako iní, pritom upozorňuje na rozpor územného plánu mesta s územným plánom VÚC, ktorý výstavbu v danej lokalite neumožňuje.
Veci, ktoré sú v súlade so zákonom, môžu byť, a často aj sú, v rozpore so zdravým rozumom a zmyslom pre kultúrne hodnoty. Je poľutovaniahodné, že to celé dospelo až sem. Podobne ako iné osudy vzácnych pamiatok, aj tento môže slúžiť ako ukážkový príklad nepochopiteľného vzťahu cirkvi k vlastným dejinám, spojeného so snahou „rozohrať“ veľké hry s majetkami. Biskup Baláž tak kedysi túžil predať vzácny obraz Klaňanie Troch kráľov, až za Mečiara „naletel“ spravodajskej hre Ivana Lexu a jeho komplicov. Neskôr Biskupstvo pod jeho vedením vybudovalo okrem iného seminár či hospic, čo treba oceniť, no s najväčšou pravdepodobnosťou ho tie veľké investičné akcie finančne vyčerpali. Lukratívna stavba víl na Kalvárii pod Urpínom s prekrásnym výhľadom na mesto môže v tejto situácii pomôcť vylepšiť účtovníctvo. Za akú cenu?
.pod Urpínom
Stúpame s historičkou umenia a predsedníčkou Petičného výboru Zachovajme Kalváriu Klárou Kubičkovou a poslancom Katreniakom do prudkého kopca, pokrytého roztápajúcim sa snehom a ľadom. Nikde nikoho. Z kláštora stúpa k oblohe svetlý dym – mnísi si kúria drevom. Aleja, ktorú tvorí vyše sedemdesiat chránených stromov a osem kaplniek, je prekrásna. Predstava víl v jej tesnej blízkosti už menej.
„Neviem si mesto predstaviť bez tejto dominanty. Krásny celok symbiózy Kalvárie a prírody patril vždy všetkým. Nebol to iba súkromný majetok, ako sa teraz vyhlasuje,“ hovorí Kubičková. Hodnoty ako genius loci, teda duch miesta, sa nedajú vtesnať do noriem a zákonov. Niekto ich cíti, iný nie. Kalvárie, ktoré sa na území Slovenska začali stavať v novoveku, slúžili pre veriacich ako miesto piety, jednoty s Bohom, na pookriatie tela aj duše. V období protireformácie mestá prestávali považovať prírodu za svojho nepriateľa a otvárali sa jej. Kalvárie sa teda stavali za hradbami, na vyvýšených miestach. Našou najznámejšou barokovou kalváriou – dnes zásluhou aktivistov zachránenou a postupne rekonštruovanou – je tá banskoštiavnická, o ktorej sme v .týždni už viackrát písali. Kalváriám pred vandalmi nepomôžu ploty, iba prítomnosť ľudí. V tom je postoj Biskupstva racionálny. Nestačila by však prítomnosť mníchov? Musia tam stáť aj rezidenčné vily? Musí aj táto kalvária dopadnúť ako tá košická, ktorú za socializmu nešetrne obstavali rodinnými domami a neskôr sídliskom? 
„Za socializmu sa uskutočnilo „pamätné“ stretnutie na národnom výbore, kde sa súdruhovia pýtali starého pána kanonika Vlachoviča, čo s tým ideme robiť. Zrútiť! – znela jeho rázna odpoveď, ktorá všetkých šokovala,“ hovorí Katreniak. Ako veriaceho ho celý prípad mrzí o to viac, že spor prešiel do osobnej roviny. Riaditeľ Biskupstva Vladimír Farkaš ho po omši 24. januára spomenul ako jedného z iniciátorov kampane proti biskupovi, voči čomu sa ostro ohradil. „Pán Farkaš sa označil za cenzora diecézy. Nechápem, čo možno cenzurovať na mojom názore, že Kalvária je miesto stíšenia,“ dodáva Katreniak. V októbri 2009 napísal biskupovi list, v ktorom ho žiada upustiť od zámeru výstavby na Kalvárii a takisto o stretnutie s Petičným výborom – list mu biskup obratom vrátil a stretnutie doteraz nebolo. 
.architekti: zastavte to!
Do banskobystrického nepokoja v duši prispel aj Spolok architektov, ktorý v otvorenom liste z 12. februára žiada zodpovedné autority, aby prehodnotili doterajšie postoje a od investičných zámerov upustili. „Výstavba, akokoľvek regulovaná, by priestor Kalvárie devastovala nielen z architektonicko-výtvarného a urbanistického hľadiska, ale najmä duchovne,“ píšu prezident a viceprezident Spolku, pričom sa „obzvlášť dôrazne“ obracajú na kolegov (v tomto prípade ide o ateliér AMŠ Partners), aby ukončili práce na projektovej príprave tohto zámeru, na čo majú podľa Etického poriadku Slovenskej komory legitímne právo, ak ide o zákazku, ktorá okrem iného „výrazne ohrozuje kultúrne alebo prírodné hodnoty“.
Biskupstvo argumenty Spolku odmieta, označuje ich dokonca za urážlivé a poškodzujúce. Popri známych faktoch pripomína, že keď v roku 2007 vypísalo na vypracovanie návrhu urbanisticko-architektonickej štúdie na územie Pod Kalváriou súťaž, tak jedným zo štyroch oslovených architektov bol aj člen Spolku Jozef Frtús, ktorý realizoval prvú etapu rekonštrukcie. Keď v ďalšej súťaži neuspel, prezentuje sa podľa Biskupstva ako jeden z odporcov výstavby v Polyfunkčnej zóne, pričom navrhoval výstavbu ešte väčšieho počtu rezidenčných víl, ako je súčasný návrh. Zdá sa, že ostrý boj o osud viac ako tristo rokov starej dominanty nad Banskou Bystricou sa ešte nekončí.
 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite