Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .európa

Bol som na prácu svojho otca celkom hrdý. Ked sa ma niekto spýtal, co môj otec robí, odpovedal som, že predáva elektrárne. Neklamal som, bola to pravda, až na to, že ich, samozrejme, nepredával sám a že okrem toho, co ušetril na diétach - od roku 1980, ked ho komunisti zase zacali púštat von - sme z toho vela nemali.

Elektráren je zložité zariadenie, ktoré žiadna firma, ani taká slušná, ako kedysi bola Škoda Praha, v ktorej otec pracoval, nestavia sama. Okrem vyjednávania so zákazníkom sa preto musí vyjednávat s dodávatelmi a s obchodnými partnermi a pri takých jednaniach sa clovek o tom ktorom národe dost dozvie. Môj otec mal najradšej Škandinávcov, presných, hoci tvrdých Nemcov, nemal väcší problém so Slovákmi ci s Americanmi. Ale Rakúšanom, tým nemohol príst na meno. "Rakúšania vždy hladia, ako ta obrat a co z toho budú mat pre seba. Sú to takí podomoví obchodníci, šizunkové," vravieval. Ak by ste to nevedeli, šizunk je taký drobný zlodejícek, podvodnícek.
Spomenul som si na otcove slová v týchto dnoch, ked kolegovia z Mladej fronty Dnes priniesli pomerne slušne vyzdrojovanú správu o tom, ako rakúska zbrojovka Steyer získala zákazku na obrnené transportéry pre ceskú armádu. Zákazka to bola poriadna, za dvadsat miliárd korún. Steyer postupoval tak, ako to pri takých príležitostiach zbrojovky robievajú. Cez prostredníkov, lobistické firmy, poslal na úcty ceských parlamentných strán alebo jednotlivých politikov peniaze - vela penazí. Mladá fronta Dnes má zmluvu, podla ktorej to vychádza na 1,4 miliardy korún, bývalí šéfovia Steyeru, ktorých reportér denníka Janek Kroupa natocil skrytou kamerou, hovoria o polmiliarde. Výsledok - obrnené transportéry pre ceskú armádu sú o tretinu drahšie ako rovnaký typ dodaný rovnakou firmou armáde portugalskej. Co je vo financnom vyjadrení niekolkonásobne viac, než Rakúšania rozdali na údajných províziách a zaplatili lobistom. Z ich pohladu je to nepochybne dobrý obchod.
Na celom škandále je najzaujímavejší opis toho, ako to firmy ako Steyer robievajú. Podplatia všetky strany, peniaze idú cez prostredníka, ktorý to má oficiálne ako odmenu za dohodnutie schôdzok, informacnú podporu a podobné nezmysly. V skutocnosti to ani on, samozrejme, nerobí zadarmo, je len taký poštár. A politické strany už peniaze nejako preperú, cez predvolebnú reklamu, nadácie a podobne.
Zdá sa to celé ako hromada penazí, ale jedna predvolebná kampan vás dnes vyjde na nejakých sto miliónov korún, u väcšiny je vždy nejaké podozrenie, že je tých plagátov za tie peniaze vela, šoty sú oficiálne cudesne lacné a tak dalej, a tak dalej.
Podplácanie tých našich skorumpovaných stredoeurópskych politikov nie je iste iba špecialita Rakúšanov, ale sú v tom nepochybne, už od cias, ked tu za totáca robili kšefty s komunistami, dobrí. Obchody s nimi majú potom jedno spolocné: sú nápadne výhodné pre Rakúšanov a nápadne nevýhodné pre nás, obcanov daných štátov. Preto, ked sa niekde zacne hovorit, že Rakúšania nieco ponúkajú, nieco kupujú, zbystrím pozornost. Môj otec síce nie je génius, ale obcas, hoci je to otec, môže mat aj pravdu.

Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite