S konštatovaním vplyvného amerického džezového pedagóga a skladateľa sa stotožňujú početní priaznivci Garbarekovho, na prvé počutie rozpoznateľného prejavu. Russella môžeme spoľahlivo označiť za znalca severskej scény 60. rokov: Škandinávia mu, podobne ako ďalším džezmenom znechuteným segregovanou Amerikou (Dexter Gordon, Thad Jones, Bob Brookmeyer), poskytla útočisko a tamojšia (nielen) džezová scéna nesie výraznú pečať ich pôsobenia dodnes.
.eCM
Originalitu Garbarekovho prejavu naznačuje jeho orientácia nielen na americkú (modálny džez a free džez), ale predovšetkým na európsku a "world" scénu. "Džezové štandardy nie sú mojimi štandardmi", vyznáva džezový hlas severu a jedným dychom dodáva, že hudobník vyrastajúci v Nórsku nemôže bezducho kopírovať džezmenov z newyorských klubov.
Hudobníkovi, ktorého meno prezrádza poľský pôvod, však už v teenagerskom veku poplietol hlavu saxofónový vizionár John Coltrane. Podobne Garbarekov štúdiový debut Esoteric Circle (1969) sa odohral ešte s pomocou zaoceánskeho labelu Flying Dutchman Records a mladý umelec sa jeho prostredníctvom pasoval do úlohy pokračovateľa dedičstva avantgardistov Alberta Aylera alebo Archieho Sheppa. Zemité, miestami (z)dravo agresívne nasadenie bolo protikladom neskoršej tónovej uhladenosti umelca. Russell voviedol mladého Nóra do "lepšej muzikantskej spoločnosti" pretože vycítil talent, ktorý v istom zmysle dokáže oponovať americkému ponímaniu džezu.
Začiatkom 70. rokov sa Garbarek "upísal" vydavateľstvu, ktorému sa v krátkom čase podarilo zadefinovať svojbytnú estetiku originálnej zvukovosti a výrazovosti, v mnohých prípadoch diametrálne odlišnej od džezových nahrávok pochádzajúcich spoza oceánu. Garbarek sa stal popri Američanoch Keithovi Jarrettovi alebo Chickovi Coreovi jednou z tvárí mníchovskej ECM (Edition of Contemporary Music). Jeho meno bolo spoľahlivým predajným artiklom, vďaka čomu dostal voľnú ruku pri výbere projektov. Garbarek tak mohol bez obáv prekračovať nadžánrové a nadčasové svety, do ktorých sa umelci s menej stabilnou vydavateľskou podporou neodvážili. Dokazujú to výborné albumy Ragas and Sagas (1992) s pakistanským spevákom Usradom Fateh Ali Khanom alebo Madar (1992) s tuniským hráčom na arabskej lutne oud Anouarom Brahemom. Málokto však tušil, aké hranice sa Garbarek chystá prekročiť po úspešnom prijatí woldmusicových crossoverov. Koketovanie džezmena so stredovekou a renesančnou hudbou sa zdalo na prvý pohľad trúfalé až znesväcujúce. Výsledný album Officium (1994) prekvapil: na ploche vokálnych skladieb z 13. až 16. storočia sa džezový saxofón prepletal medzi hlasmi kvarteta Hilliard Ensemble s takou odzbrojujúcou prirodzenosťou, že poslucháči z oboch brehov ani na okamih nezapochybovali o nezmyselnosti žánrových bariér. Výletov do nadčasovo polyfónneho sveta uskutočnil Garbarek niekoľko (Mnemosyne, 1999) a nadobro nimi presvedčil o svojbytnosti severského džezu.
.džezový hlas severu
Patronát vydavateľstva ECM umožnil Garbarekovi spolupracovať s výraznými osobnosťami ako John McLaughlin, Zakir Hussain alebo Ralph Towner. K pozoruhodným stretnutiam dochádzalo na pôde kvarteta klaviristu Keitha Jarretta, ktorý v polovici 70. rokov udržiaval spojitosť s Novým (domovské americké kvarteto), ako aj Starým svetom (Garbarek, kontrabasista Palle Danielsson a bubeník Jon Christensen). Garbarek sa v tom období postupne prepracúval k zdržanlivejšiemu lyrickému výrazu s prehľadným členením ľudovej melodiky, vďaka ktorému ostáva jeho hudba príťažlivá aj pre okruh nedžezových fanúšikov. Romantický charakter jeho výrazne širokého tónu s príležitostným, zato však výrazným vibrátom je zosobnením severského chladu. Večne rozjímajúci lyrik však dokáže na pódiu "pritlačiť", čoho dôkazom je aktuálny živý dvojalbum Dresden (2009).
Početná domáca skupina Garbarekových priaznivcov sa jeho podoby dočká v utorok 2. marca v bratislavskom PKO. "Koncert Garbarekovho kvarteta je v istom zmysle náhradou za jarný termín One Day Jazz Festival", hovorí pre .týždeň organizátor Martin Valihora. "Garbarek, jedna z najväčších hviezd súčasnej džezovej scény, odmietol vystúpiť v rámci festivalu. O jeho koncert sme však mali veľký záujem a pristúpili sme ku kompromisu - sólovému koncertu, na ktorom líder predstaví svojho dlhoročného pódiového partnera - klaviristu Rainera Brüninghausa, brazílskeho kontrabasistu Yuriho Daniela a vynikajúceho indického perkusionistu/bubeníka Triloka Gurtu."
Paradoxne v období krízy (alebo práve vďaka nej?) dostáva domáci poslucháč v posledných mesiacoch bohatú nádielku, za ktorou musel ešte pred niekoľkými rokmi zájsť do susedných metropol...
.eCM
Originalitu Garbarekovho prejavu naznačuje jeho orientácia nielen na americkú (modálny džez a free džez), ale predovšetkým na európsku a "world" scénu. "Džezové štandardy nie sú mojimi štandardmi", vyznáva džezový hlas severu a jedným dychom dodáva, že hudobník vyrastajúci v Nórsku nemôže bezducho kopírovať džezmenov z newyorských klubov.
Hudobníkovi, ktorého meno prezrádza poľský pôvod, však už v teenagerskom veku poplietol hlavu saxofónový vizionár John Coltrane. Podobne Garbarekov štúdiový debut Esoteric Circle (1969) sa odohral ešte s pomocou zaoceánskeho labelu Flying Dutchman Records a mladý umelec sa jeho prostredníctvom pasoval do úlohy pokračovateľa dedičstva avantgardistov Alberta Aylera alebo Archieho Sheppa. Zemité, miestami (z)dravo agresívne nasadenie bolo protikladom neskoršej tónovej uhladenosti umelca. Russell voviedol mladého Nóra do "lepšej muzikantskej spoločnosti" pretože vycítil talent, ktorý v istom zmysle dokáže oponovať americkému ponímaniu džezu.
Začiatkom 70. rokov sa Garbarek "upísal" vydavateľstvu, ktorému sa v krátkom čase podarilo zadefinovať svojbytnú estetiku originálnej zvukovosti a výrazovosti, v mnohých prípadoch diametrálne odlišnej od džezových nahrávok pochádzajúcich spoza oceánu. Garbarek sa stal popri Američanoch Keithovi Jarrettovi alebo Chickovi Coreovi jednou z tvárí mníchovskej ECM (Edition of Contemporary Music). Jeho meno bolo spoľahlivým predajným artiklom, vďaka čomu dostal voľnú ruku pri výbere projektov. Garbarek tak mohol bez obáv prekračovať nadžánrové a nadčasové svety, do ktorých sa umelci s menej stabilnou vydavateľskou podporou neodvážili. Dokazujú to výborné albumy Ragas and Sagas (1992) s pakistanským spevákom Usradom Fateh Ali Khanom alebo Madar (1992) s tuniským hráčom na arabskej lutne oud Anouarom Brahemom. Málokto však tušil, aké hranice sa Garbarek chystá prekročiť po úspešnom prijatí woldmusicových crossoverov. Koketovanie džezmena so stredovekou a renesančnou hudbou sa zdalo na prvý pohľad trúfalé až znesväcujúce. Výsledný album Officium (1994) prekvapil: na ploche vokálnych skladieb z 13. až 16. storočia sa džezový saxofón prepletal medzi hlasmi kvarteta Hilliard Ensemble s takou odzbrojujúcou prirodzenosťou, že poslucháči z oboch brehov ani na okamih nezapochybovali o nezmyselnosti žánrových bariér. Výletov do nadčasovo polyfónneho sveta uskutočnil Garbarek niekoľko (Mnemosyne, 1999) a nadobro nimi presvedčil o svojbytnosti severského džezu.
.džezový hlas severu
Patronát vydavateľstva ECM umožnil Garbarekovi spolupracovať s výraznými osobnosťami ako John McLaughlin, Zakir Hussain alebo Ralph Towner. K pozoruhodným stretnutiam dochádzalo na pôde kvarteta klaviristu Keitha Jarretta, ktorý v polovici 70. rokov udržiaval spojitosť s Novým (domovské americké kvarteto), ako aj Starým svetom (Garbarek, kontrabasista Palle Danielsson a bubeník Jon Christensen). Garbarek sa v tom období postupne prepracúval k zdržanlivejšiemu lyrickému výrazu s prehľadným členením ľudovej melodiky, vďaka ktorému ostáva jeho hudba príťažlivá aj pre okruh nedžezových fanúšikov. Romantický charakter jeho výrazne širokého tónu s príležitostným, zato však výrazným vibrátom je zosobnením severského chladu. Večne rozjímajúci lyrik však dokáže na pódiu "pritlačiť", čoho dôkazom je aktuálny živý dvojalbum Dresden (2009).
Početná domáca skupina Garbarekových priaznivcov sa jeho podoby dočká v utorok 2. marca v bratislavskom PKO. "Koncert Garbarekovho kvarteta je v istom zmysle náhradou za jarný termín One Day Jazz Festival", hovorí pre .týždeň organizátor Martin Valihora. "Garbarek, jedna z najväčších hviezd súčasnej džezovej scény, odmietol vystúpiť v rámci festivalu. O jeho koncert sme však mali veľký záujem a pristúpili sme ku kompromisu - sólovému koncertu, na ktorom líder predstaví svojho dlhoročného pódiového partnera - klaviristu Rainera Brüninghausa, brazílskeho kontrabasistu Yuriho Daniela a vynikajúceho indického perkusionistu/bubeníka Triloka Gurtu."
Paradoxne v období krízy (alebo práve vďaka nej?) dostáva domáci poslucháč v posledných mesiacoch bohatú nádielku, za ktorou musel ešte pred niekoľkými rokmi zájsť do susedných metropol...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.