Dodnes na toto vážne obvinenie nemáme písomný doklad, ale iba tri dôveryhodné zdroje, ktoré nám informáciu potvrdili. Ján Sokol naše obvinenia odmietol a podal na nás žalobu. Poprel, že by sa na účte Štefana Náhlika ocitli také peniaze. A takisto poprel, že by mal Náhlik na úrade významnejšiu rolu. V rozhovore pre .týždeň vtedy Sokol uviedol, že Náhlik chodil na úrad ako brigádnik, aby zastúpil právnika, ktorý zomrel. Vraj mal po ňom spracovávať spisy. "Robil to rok a pol, možno dva roky a potom odišiel preč," povedal Sokol. Na otázku, či Náhlik nemal na starosti majetkové veci arcidiecézy, odpovedal Sokol rezolútne: "To je lož. Majetkové veci mal na starosti pán inžinier Stančík. Náhlik žiadne majetkové veci neriešil." Arcibiskup tiež pod prísahou poprel, že by vedel niečo o Náhlikovej eštebáckej minulosti a o tom, že bol zaangažovaný v akcii Vír zameranej proti františkánskemu rádu. Sokolovo miestoprísažné tvrdenie, že nevedel nič o Náhlikovej minulosti, sme spochybnili už minulý rok. S odstupom času je však zrejmé, že Ján Sokol nehovoril úplnú pravdu ani o úlohe Štefana Náhlika na arcibiskupskom úrade. Máme k dispozícii zápisnicu z pracovnej porady ekonomickej správy Arcibiskupského úradu v Trnave (zo dňa 7.decembra 1998), ktorá dokazuje, že Náhlik nebol iba brigádnikom-právnikom. Na zápisnici, ktorú zhotovil Milan Stančík, je Štefan Náhlik uvedený ako človek, ktorý riadil poradu ekonomickej správy. Podľa zápisnice Náhlik "vysvetlil dôvody zvolania" porady a "význam a potrebu organizovania porád".
Náhlikovu rolu v ekonomickej oblasti potvrdzuje aj osobné svedectvo. Eduard Tomana, dnes dôchodca, ktorý pracoval v rokoch 1996 až 1999 na arcibiskupskom úrade, má na Náhlikove pôsobenie iné spomienky než Ján Sokol. Hovorí, že pri nástupe do práce mu arcibiskup predstavil Náhlika ako svojho veľmi dobrého známeho. Tomana označuje Náhlika za "sivú eminenciu" úradu. Mal tu svoju kanceláriu a chodil sem približne dva- až trikrát v týždni. "Nebol síce riadnym zamestnancom úradu, ale podieľal sa na činnosti arcibiskupského úradu." Ako ďalej uvádza Tomana, jeho vplyv bol nemalý: "O dôležitých veciach rozhodovala trojica arcibiskup Sokol, Náhlik a Stančík. Pán Náhlik dostal od pána Stančíka vizitky s hlavičkou úradu s titulom Člen ekonomickej rady. Keďže som nesúhlasil so spôsobmi hospodárenia, naše vzťahy sa postupne zhoršovali a práve zo strany troch spomínaných sa začalo pracovať na ukončení môjho pracovného pomeru s arcibiskupským úradom."
Podľa agentúry SITA sa Náhlik v 90. rokoch stretával s námestníkom Lexovej SIS Jaroslavom Svěchotom.
Náhlikovu rolu v ekonomickej oblasti potvrdzuje aj osobné svedectvo. Eduard Tomana, dnes dôchodca, ktorý pracoval v rokoch 1996 až 1999 na arcibiskupskom úrade, má na Náhlikove pôsobenie iné spomienky než Ján Sokol. Hovorí, že pri nástupe do práce mu arcibiskup predstavil Náhlika ako svojho veľmi dobrého známeho. Tomana označuje Náhlika za "sivú eminenciu" úradu. Mal tu svoju kanceláriu a chodil sem približne dva- až trikrát v týždni. "Nebol síce riadnym zamestnancom úradu, ale podieľal sa na činnosti arcibiskupského úradu." Ako ďalej uvádza Tomana, jeho vplyv bol nemalý: "O dôležitých veciach rozhodovala trojica arcibiskup Sokol, Náhlik a Stančík. Pán Náhlik dostal od pána Stančíka vizitky s hlavičkou úradu s titulom Člen ekonomickej rady. Keďže som nesúhlasil so spôsobmi hospodárenia, naše vzťahy sa postupne zhoršovali a práve zo strany troch spomínaných sa začalo pracovať na ukončení môjho pracovného pomeru s arcibiskupským úradom."
Podľa agentúry SITA sa Náhlik v 90. rokoch stretával s námestníkom Lexovej SIS Jaroslavom Svěchotom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.