Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Miešanie kariet

.peter Schutz .časopis

To, čo sa nepodarilo hmlovine koaličných škandálov, dokázala, zdá sa, aféra straníckych financií SDKÚ. Po tri a pol rokoch Ficovej vlády sme konečne svedkami kauzy, ktorá ukázala potenciál vyvinúť na politickú scénu taký vplyv, čo prekračuje rámec štatistickej chyby v meraní preferencií. Najvtipnejšie na veci je, že impulz, ktorým verejná mienka prejavila známku života, môže vypáliť horšie pre iniciátora Roberta Fica než pre objekt úderu - SDKÚ.

Na presune zhruba štvrtiny hlasov SDKÚ do košiara Richarda Sulíka, ktorý namerala agentúra Focus, je totiž čarovné to, že posilňuje opozíciu ako celok. Dzurindova, presnejšie Miklošova/Radičovej strana (ešte nepoznáme nového lídra), sa totiž až do ohrozenia 5-percentným stropom nedostane. To sa nedalo doteraz povedať o SaS, ktorá keby si čerstvých utečencov od SDKÚ udržala, tak má nielen po najväčšej starosti, ale získava i dodatočný potenciál na zisk voličov, ktorí sa tejto voľbe zatiaľ vyhýbali práve z obavy o prepadnutie hlasu. Paradoxne, nové prerozdelenie otupí v kampani aj vzájomné útoky, keďže aspoň v SaS sa oslabí motivácia vymedzovať sa (aj) voči SDKÚ.
Skutočnosť, že tesne nad 5 percent sa už mesiace dostáva aj Most-Híd, vytvára krehkú, ale v podstate už kalkulovateľnú možnosť, že do parlamentu prejde až päť strán, ktoré navzdory zle poznačeným (hrozným) vzájomným vzťahom majú predsa len nepomerne bližšie k sebe než k súčasnej koalícii. Vzhľadom na dlhodobú stagnáciu až pokles preferencií "tradičnej" opozície SDKÚ-KDH-SMK a príspevok SaS a Most-u je zrejmé, že viac strán v tejto (pravicovej?) časti spektra znamená efektívnejší zber "antificovských" hlasov. To nielenže vyvracia známu slovenskú poveru, že "v jednote je sila", respektíve integrácia rovná sa synergia, ale predovšetkým zvyšuje šancu na ozajstný mocenský zvrat po júni. Teda vládu bez Smeru.
Možnosť je to pravdepodobná skôr (výrazne) menej ako viac, ale Fico ju  úderom na Dzurindu veľmi posilnil. Nezanedbateľné pritom je, že vypätá kampaň, ktorú vedie Úrad vlády za asistencie elektronických médií už bez prerušenia, tlačí k hranici zvoliteľnosti obe menšie koaličné strany. Ak to takto bude pokračovať - a prečo by nemalo? - riziko najmä HZDS, že pôjde tam, kam dávno patrí, nemusí byť už dnes nižšie, než je hrozba prepadnutia Most-u či SMK. Tak či tak, do budúcnosti Slovenska opäť prehovoria zásadným hlasom maďarskí voliči. Kľúčová v ich situácii bude stratégia kampaní, a to tak Csákyho, ako aj Bugárovej strany. Musia byť mobilizačné, zamerané nie na utvrdzovanie "zdravého jadra", ale na zvyšovanie účasti oslovením "obalu". Ak sa namiesto toho pustia do seba s mačetovým atakom na voličské jadrá, vypariť sa nemusí len "antificovská" alternatíva, ale prvýkrát v histórii štátu aj menšinová reprezentácia z NR SR vôbec.
Kus práce na tom, aby stávkou júnových volieb nebolo len to, koho si Smer vyberie do druhej koalície, Robert Fico urobil. To mu treba pričítať k dobru. Bolo by naozaj neodpustiteľné, keby ho opozícia, parlamentná i tá (zatiaľ) mimo parlamentu, nechala v práci pre vlasť opusteného. Podobne ako k percentám Focusu (i MVK), i tu bude múdrejšie zachovať si zdravú skepsu. Opozícia je pri svojom talente a usilovnosti schopná pokaziť v kampani toľko, že urazí šťastenu, ktorá sa ňu usmiala od ucha k uchu, keď premiér vypátral švajčiarsko-britské fondy SDKÚ a zlikvidoval Dzurindu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite