Falklandy alebo Malvíny? Ani len názov súostrovia pri južnom cípe Latinskej Ameriky nie je nesporný. Robia si naň nárok Veľká Británia (nazýva ho Falkland Islands) aj Argentína (tá ho označuje ako Las Islas Malvinas). Veľká Británia si môže pripísať k dobru prvé zaznamenané vylodenie posádky v roku 1690. Vzápätí si na tomto súostroví vybudovali osídlenia okrem Britov aj Francúzi a Španieli.
Argentína si svoj nárok prvý raz uplatnila v roku 1820 - len čo získala nezávislosť od materskej krajiny, Španielska. V roku 1833 však Británia vyhlásila suverénne panstvo nad ostrovmi a vypovedala zvyšných argentínskych osadníkov.
.premiér ešte bojovať nechce
V roku 1965 muselo OSN vyzvať znesvárené krajiny, aby sa dohodli. Po dlhých rokovaniach sa Argentína rozhodla pre rýchle riešenie a v roku 1982 "svoje Malvíny" vojensky obsadila. Vtedajšia britská premiérka Margaret Thatcher vyslala vojenské sily a Británia v krátkej vojne zvíťazila - na strane Argentíny padlo 655 vojakov, na strane Británie 255. Spor sa však nevyriešil. Dnes Briti prostredníctvom premiéra Gordona Browna odkazujú Argentínčanom, že sú pripravení "svoje Falklandy" opäť brániť. Prečo tak zrazu?
Argentína protestuje proti plánovanej ťažbe ropy v okolí ostrovov, od ktorej si Veľká Británia sľubuje zisky. Teda žiadne prekvapenie ani na jednej strane. Briti vyslali k ostrovom ťažobné zariadenie. Argentína sa na odvetu rozhodla kontrolovať prichádzajúce britské lode a ropu vyhlasuje za svoju. A tak zo starej pahreby vyšľahli nové plamene. Labouristický premiér Gordon Brown aj tieňový minister zahraničia od toryovcov William Hague zhodne volajú, že Falklandy sú britské a basta. Brown tvrdí, že verí v rozumnú diskusiu a neočakáva vyslanie nových vojakov do oblasti. Hague je opačnej mienky. Onedlho sa však môže do bojovej nálady dostať aj premiér. Stačilo by zistenie, že verejnej mienke na osude vzdialeného súostrovia záleží, a dojem, že dôsledné vystúpenie v prospech britského práva na Falklandy by mohlo labouristom pomôcť k znovuzvoleniu.
.stojí tá ropa za to?
Uprostred hlasného búchania sa do pŕs, ktoré teraz znie z Európy aj z Latinskej Ameriky, zaniká základná neznáma tejto rovnice. Či bude tá ropa stáť za toľko sporov - a prípadne aj za vojnu. Jej skutočné množstvo totiž nie je jasné a zostáva trochu záhadou, či by sa ťažba vyplatila. Tam, na morskom dne prináležiacom k súostroviu, by podľa odhadov z geologického prieskumu malo byť 60 miliárd barelov ropy. Otázka znie, ako by ťažba prebiehala, či by nebola technicky príliš náročná, a teda málo zisková. Ešte v osemdesiatych rokoch tamojšie zásoby ropy skúmala firma Shell, a hoci väčšina skúšobných vrtov vyšla uspokojivo, napokon k ťažbe nedošlo, pretože Shell nálezisko nepovažoval za ekonomicky rentabilné. Odvtedy sa však cena ropy zvýšila z 10 na 75 dolárov za barel, takže o profitabilite sa dnes rozhoduje celkom inak. Z tohto pohľadu sa naozaj nemožno čudovať, že Argentína, momentálne utopená v štátnom dlhu, sa odrazu ešte intenzívnejšie zaľúbila do "svojich Malvín".
.vidiek sa znovu ozýva
Na Falklandoch/Malvínach sa ostrými zatiaľ nestrieľa. Ani v starej dobrej Británii sa ostrými nepáli na líšky - od roku 2002 v Škótsku, od roku 2004 v Anglicku a Walese. Zákaz sa naoko prezentoval ako ochrana zvierat, no bol najmä politickým nástrojom vládnucich labouristov, ako pokoriť jeden zo starých - a dokonca aristokratických! - zvykov britského vidieka. Britský vidiek, či aspoň jeho časť, teraz dúfa vo víťazstvo konzervatívcov a v návrat honby na líšky. Reálnosť týchto úvah dokazuje fakt, že tajomníčka ochranárskej organizácie Environment Society listom apelovala na Davida Camerona, aby sľúbil, že po svojom prípadnom zvolení zákaz nezruší. Konzervatívci tvrdia, že o zákaze treba znovu hlasovať v parlamente, pretože smeruje proti slobode. Niečo na tom bude. Možno stojí za to si pripomenúť, že zákaz lovu so psami bol jedným z prvých zákonov prijatých v nacistickom Nemecku. Adolf Hitler sa totiž pokladal za ochrancu zvierat a tento typ lovu označil za "nešportový". A tiež v tom bol zámer pokoriť aristokraciu, symbol starého sveta, ktorý sa mal podľa nacistov pobrať na smetisko dejín.
Argentína si svoj nárok prvý raz uplatnila v roku 1820 - len čo získala nezávislosť od materskej krajiny, Španielska. V roku 1833 však Británia vyhlásila suverénne panstvo nad ostrovmi a vypovedala zvyšných argentínskych osadníkov.
.premiér ešte bojovať nechce
V roku 1965 muselo OSN vyzvať znesvárené krajiny, aby sa dohodli. Po dlhých rokovaniach sa Argentína rozhodla pre rýchle riešenie a v roku 1982 "svoje Malvíny" vojensky obsadila. Vtedajšia britská premiérka Margaret Thatcher vyslala vojenské sily a Británia v krátkej vojne zvíťazila - na strane Argentíny padlo 655 vojakov, na strane Británie 255. Spor sa však nevyriešil. Dnes Briti prostredníctvom premiéra Gordona Browna odkazujú Argentínčanom, že sú pripravení "svoje Falklandy" opäť brániť. Prečo tak zrazu?
Argentína protestuje proti plánovanej ťažbe ropy v okolí ostrovov, od ktorej si Veľká Británia sľubuje zisky. Teda žiadne prekvapenie ani na jednej strane. Briti vyslali k ostrovom ťažobné zariadenie. Argentína sa na odvetu rozhodla kontrolovať prichádzajúce britské lode a ropu vyhlasuje za svoju. A tak zo starej pahreby vyšľahli nové plamene. Labouristický premiér Gordon Brown aj tieňový minister zahraničia od toryovcov William Hague zhodne volajú, že Falklandy sú britské a basta. Brown tvrdí, že verí v rozumnú diskusiu a neočakáva vyslanie nových vojakov do oblasti. Hague je opačnej mienky. Onedlho sa však môže do bojovej nálady dostať aj premiér. Stačilo by zistenie, že verejnej mienke na osude vzdialeného súostrovia záleží, a dojem, že dôsledné vystúpenie v prospech britského práva na Falklandy by mohlo labouristom pomôcť k znovuzvoleniu.
.stojí tá ropa za to?
Uprostred hlasného búchania sa do pŕs, ktoré teraz znie z Európy aj z Latinskej Ameriky, zaniká základná neznáma tejto rovnice. Či bude tá ropa stáť za toľko sporov - a prípadne aj za vojnu. Jej skutočné množstvo totiž nie je jasné a zostáva trochu záhadou, či by sa ťažba vyplatila. Tam, na morskom dne prináležiacom k súostroviu, by podľa odhadov z geologického prieskumu malo byť 60 miliárd barelov ropy. Otázka znie, ako by ťažba prebiehala, či by nebola technicky príliš náročná, a teda málo zisková. Ešte v osemdesiatych rokoch tamojšie zásoby ropy skúmala firma Shell, a hoci väčšina skúšobných vrtov vyšla uspokojivo, napokon k ťažbe nedošlo, pretože Shell nálezisko nepovažoval za ekonomicky rentabilné. Odvtedy sa však cena ropy zvýšila z 10 na 75 dolárov za barel, takže o profitabilite sa dnes rozhoduje celkom inak. Z tohto pohľadu sa naozaj nemožno čudovať, že Argentína, momentálne utopená v štátnom dlhu, sa odrazu ešte intenzívnejšie zaľúbila do "svojich Malvín".
.vidiek sa znovu ozýva
Na Falklandoch/Malvínach sa ostrými zatiaľ nestrieľa. Ani v starej dobrej Británii sa ostrými nepáli na líšky - od roku 2002 v Škótsku, od roku 2004 v Anglicku a Walese. Zákaz sa naoko prezentoval ako ochrana zvierat, no bol najmä politickým nástrojom vládnucich labouristov, ako pokoriť jeden zo starých - a dokonca aristokratických! - zvykov britského vidieka. Britský vidiek, či aspoň jeho časť, teraz dúfa vo víťazstvo konzervatívcov a v návrat honby na líšky. Reálnosť týchto úvah dokazuje fakt, že tajomníčka ochranárskej organizácie Environment Society listom apelovala na Davida Camerona, aby sľúbil, že po svojom prípadnom zvolení zákaz nezruší. Konzervatívci tvrdia, že o zákaze treba znovu hlasovať v parlamente, pretože smeruje proti slobode. Niečo na tom bude. Možno stojí za to si pripomenúť, že zákaz lovu so psami bol jedným z prvých zákonov prijatých v nacistickom Nemecku. Adolf Hitler sa totiž pokladal za ochrancu zvierat a tento typ lovu označil za "nešportový". A tiež v tom bol zámer pokoriť aristokraciu, symbol starého sveta, ktorý sa mal podľa nacistov pobrať na smetisko dejín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.