Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Grécka lekcia

.robert Žitňanský .časopis .týždeň v ekonomike

Grécko je učiteľom západnej civilizácie už viac ako dve tisícročia. Akú lekciu si však odnesieme z toho, čo sa v Grécku deje teraz?

Grécko je na pokraji štátneho bankrotu. Aspoň tak sa to javí pri pohľade na výšku jeho verejného dlhu (viac ako 113 % HDP), výšku jeho deficitu (vlani až 12,7 % HDP), výšku rizikovej prirážky, za ktorú si musí požičiavať (zhruba dvojnásobok toho, za čo si požičiava Nemecko) a objem, ktorý si musí Grécko v tomto roku požičať, aby uhradilo všetky splatné záväzky a nejako fungovalo (viac ako 50 miliárd eur). Grécko je malá ekonomika - prečo sú teda debaty okolo jeho osudu a budúcnosti také vzrušené? Táto balkánska krajina je totiž prvým členom eurozóny v takých vážnych problémoch. Akokoľvek sa finančné problémy vyriešia, pre všetkých aktérov svetového biznisu to bude precedens, predurčujúci vnímanie a fungovanie celej eurozóny.

.rozhadzuj a falšuj!
Lídri veľkých európskych ekonomík - najmä Nemecka a Francúzska - vyhlásili, že chcú byť s Grékmi solidárni, a ak budú vidieť serióznu snahu šetriť, pomôžu. Tlak na úspory je pochopiteľný, pretože bez riešenia príčin dnešného stavu by požičiavanie ďalších peňazí bolo príliš riskantné. Grécko učebnicovo ukazuje, kam vedie bezbrehý populizmus a politika kupovania voličov "sociálnymi darčekmi".
Do akých absurdných hĺbok táto nezodpovednosť v Grécku prerástla? Stačí pár nadmieru ilustratívnych príkladov. Platy vo verejnom sektore sú v Grécku približne 2,5-násobkom priemerných platov v súkromných firmách. Štátni zamestnanci štandardne dostávajú 14 platov ročne, v niektorých verejných inštitúciách ešte viac. Slovo "prepúšťanie" v Grécku skoro nepoznajú, ale ak už sa to občas prihodí, minimálne odstupné pre dlhoročných zamestnancov v súkromnom sektore je stanovené na 24 mesačných platov - vo verejnom sektore je to často až 100 mesačných platov. Verejný sektor je navyše masívne prezamestnaný...
Až sa nechce veriť, že takto nezodpovedne riadený štát je v eurozóne. A tento pocit je správny - ak by Gréci pred pár rokmi nefalšovali štatistiky, v eurozóne by neboli. Mimochodom, falšovanie údajov o stave ekonomiky predviedli Gréci opakovane aj neskôr a klamali ešte aj vlani, takže pri práci s akýmkoľvek údajom o gréckej ekonomike je namieste vysoká ostražitosť.

.je to chyba EÚ

V súvislosti s plánmi na pomoc Grécku sa pod dojmom vlaňajších udalostí v Maďarsku (tam požičiaval a podmienky diktoval Medzinárodný menový fond) hovorí o akomsi "fiškálnom protektoráte", keďže Gréci by mali škrtať v rozpočte podľa predstáv zahraničia. Hovorí sa o lekcii Grécku, ktoré si nesmie zvykať, že jeho nezodpovednosť zaplatia iní. Lenže lekciu si v tejto súvislosti zaslúžime aj my.
Ak "potrestáme" Grécko a necháme ho v problémoch, pocítia to politici, ktorí ho priviedli na okraj priepasti? Nie - pre Grékov bude na vine zlý Brusel a sebeckí "bratia" z EÚ. Ale na druhej strane, ak Grécko dostane pomoc príliš "lacno", aký signál to bude pre všetkých ostatných populistov v eurozóne? Plytvajme, kupujme, rozhadzujme - ostatní nám potom pribehnú na pomoc a zaplatia to za nás. To, že priestor na dobré riešenie sa neustále zužuje, ak vôbec ešte existuje, je aj chyba inštitúcií EÚ a nerozhodnosti jej lídrov, ktorí stále vajatajú medzi reálnym plánom pomoci a (veľmi falošným) moralizovaním. Tým vytvárajú nereálne očakávania na oboch stranách sporu a nech už to dopadne akokoľvek, pachuť neschopnosti tu zostane.
Výsledkom "nepomoci" teda bude vyššia popularita populistov v Grécku, ale aj nižšia dôvera investorov a cudzích vlád v to, že eurozóna dokáže svoje problémy - navyše v takej malej ekonomike - vyriešiť bez otrasov. Čo sa bude diať, keď sa do problémov dostane taký ekonomický obor ako Španielsko, ktoré je podľa mnohých ekonómov ďalším slabým článkom?
Gréci sú v problémoch, ktoré si do veľkej miery zavinili sami. Možno nakoniec bude naozaj jediným riešením zásah MMF, ktorý síce Grécku pomôže, ale zároveň zoškrtá jeho výdavky tak, ako by to neurobil nijaký grécky politik. Je to možno najjednoduchšie riešenie a vývoj k nemu tíško smeruje. Aj to by bola lekcia pre nás - boli by sme členmi menovej únie, ktorá sa na kolaps svojho malého člena dokáže len bezradne pozerať. Autor pracuje v Inštitúte SGI.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite