Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Obama a bankári

.vladimír Vaňo .časopis .týždeň v ekonomike

Podľa amerického ministerstva financií doteraz splatená stabilizačná pomoc priniesla Bielemu domu „zdravý“ zisk 8 percent.

Prezident Barack Obama sa pri návrhu na mimoriadne zdanenie najväčších finančných inštitúcií nepriamo inšpiroval predchádzajúcimi návrhmi dožívajúceho britského premiéra Gordona Browna. Kým Brownove iniciatívy ohodnotil primátor Londýna ako krok poškodzujúci konkurencieschopnosť celého hospodárstva, ale aj hlavného mesta, správa zo zámoria sa postarala o pokles cien akcií nielen finančného sektora.
Myšlienka je zaujímavá okrem iného aj tým, že je obhajovaná uskutočnením transakcie, z ktorej Biely dom podľa slov amerického ministerstva financií „zdravo“ profitoval. Ale pozornosť si zaslúži aj preto, že zameranie „nadštandardnej“ daňovej pozornosti na jeden sektor slobodného trhu môže logicky viesť k otázke, čo (a kto) by mohlo nasledovať.
Podľa januárovej analýzy amerického ministerstva financií boli vlani splatené (vrátené) približne tri štvrtiny z kapitálovej podpory poskytnutej bankovému sektoru v rámci programu TARP (program riešenia toxických aktív). Doterajší výnos z programu (okrem splatených podielov) dosahuje osem percent, čo sám minister financií Timothy Geithner označil za „zdravý zisk“. Kúpa ročnej dolárovej pokladničnej poukážky v októbri 2008 vyniesla investorovi (požičiavajúcemu peniaze americkej vláde) približne 1-percentný ročný výnos pred zdanením. Len v prípade kapitálového vstupu do Citigroup odhadlo americké ministerstvo financií svoj zisk na 13 miliárd dolárov. Tá časť z pomocného balíka, z ktorej sa očakávajú straty, sa týka najmä pomoci poisťovniam, automobilkám, a programu na podporu rodín nesplácajúcich hypotéky.
Hneď po oznámení Obamovej dane sa ceny akcií dotknutých spoločností znížili, keďže analytici pragmaticky spočítali, ako sa nová daň dotkne ziskov, a teda aj dividend akcionárov. Na oslabenie hodnoty ich súkromného majetku stačila už samotná správa o vyššom zdanení. Podľa New York Times aj tradiční republikánski oponenti vyššieho zdanenia zmĺkli z populistickej obavy, „aby nevyzerali, že obhajujú bankárov“.
Čerstvú skúsenosť, ako môžu vo všeobecnosti dopadnúť reštrikčné zásahy týkajúce sa finančných trhov, majú aj sporitelia slovenských rastových dôchodkových fondov, ktorým „ušlo“ výrazné zotavenie svetových akciových trhov za ostatných 11 mesiacov. 
Na adresu návrhov tak v Londýne, ako aj Washingtone, aby sa zaviedla dodatočná daň z finančných transakcií, americký docent ekonómie Hank Young pre Bloomberg Markets poznamenal: „V súčasnosti, kým je ešte v mysliach voličov čerstvá spomienka na stabilizačnú pomoc bankovému sektoru, možno existuje podpora pre vyššie dane z obchodovania cenných papierov. Ale o niekoľko rokov, keď budú ľudia chcieť speňažiť aktíva zo svojich dôchodkových účtov, to budú ľutovať. Ak Paul Krugman taký krok podporuje a John Maynard Keynes ho navrhol, zrejme by sa páčil aj Karlovi Marxovi,“ hovorí Young.
Vo februárovom rozhovore pre BusinessWeek sa už Obama bránil tvrdeniam, že by jeho vláda bola zameraná proti podnikateľom ako takým. Na adresu šéfov Wall Street, ale aj ešte lepšie platených vrcholových športovcov uviedol, že tak ako väčšina Američanov nezávidí ľudom úspech ani bohatstvo. Tie sú súčasťou systému slobodného trhu. 
Situáciu dobre ilustruje rebríček časopisu Forbes. Do prvej 50-ky najlepšie platených amerických šéfov firiem sa zmestil iba jediný bankár – šéf Goldman Sachs Lloyd C. Blankfein, ktorý je na 44. mieste. Do prvej stovky sa prebojoval už len šéf American Express na 83. mieste. Šéfovi Bank of America sa ušlo až 104. miesto, šéfovi JP Morgan až 165. miesto.
Autor je hlavný analytik VOLKSBANK Slovensko.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite