Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti

Milý priateľ, posielam Ti čo najsrdečnejší pozdrav zo starobinca, kam som nedávno nastúpil po zavŕšení osemdesiatky. Niežeby to bolo jediné východisko, mohol som ďalej bývať vo svojej garsónke v centre, ale trochu ma trápila samota.

Priatelia, napríklad aj ty, sú ďaleko a viesť staromládenecký život je pomerne fádne. Vždy som sa rád pohyboval v kolektíve, iste sa pamätáš, ako veselo bolo na Trati mládeže, veľa sme toho nenastavali, ale o to viac sme sa zabavili. Dodnes ma mrzí, že som nedotiahol do konca svoj románik s Martou, myslím, že by sme sa boli k sebe hodili. Marta bola šikovná, športovo založená a aj dobre vychovaná. Asi preto jej tak prekážalo, že som ju chcel pretiahnuť pod tribúnou počas prvomájového sprievodu. Ja som to nepovažoval za nič výnimočné, ale Marty sa to dotklo a bolo po vzťahu. Spomínam ju aj preto, lebo, predstav si tú iróniu osudu, ona žije tiež v tomto starobinci, už dlhší čas. Keď ma uvidela v jedálni, ukázala na mňa prstom, vykríkla „sexuálny maniak!“ a vybehla von. Myslel som si, že taký úvod ma v očiach ostatných obyvateliek tohto ústavu degraduje, ale stal sa pravý opak, záujem dôchodkýň o mňa je čoraz väčší. Nachádzam pred dverami svojej izby rôzne pozornosti, sem-tam aj kvety z miestnej záhrady. Predvčerom som pod rohožkou našiel zastrčený lístok. Bolo na ňom napísané „ak máš čas a chuť, príď na izbu číslo 27“. Keď som sa informoval u svojho suseda, kto býva na dvadsaťsedmičke, rozhodol som sa, že pozvanie neprijmem. Mám svoju hrdosť. Býva tam naša bývalá kádrovníčka, ktorá ma v šesťdesiatom deviatom vyhodila zo strany. Potom vyhodili aj ju, lebo kradla vo Viedni v samoobsluhe, ale to ju neospravedlňuje. Niektoré veci sa, skrátka, nedajú zabudnúť. Vieš, že som nikdy nebol fanatický komunista, bol som v strane len tak, lebo to bolo v móde, ale keď ma vyliali, dotklo sa ma to. Aj existenčne, aj ľudsky. Keďže som sa nezmenil a mám dosť síl, založil som tu kultúrnu úderku. Spočiatku nebol veľký záujem, ale po príhode v jedálni záujem vzrástol. Hlásia sa najmä dievčatá. Dievčatá – to je trošku prisilný výraz, ale keď ich tak oslovím, padne im to dobre. Nacvičujeme teraz estrádny program pod názvom „Staré, ale jaré“ kde spievame obľúbené šlágre z päťdesiatych rokov a zopár budovateľských piesní. Dievčatá spievajú, ja ich sprevádzam na harmonike. Je to tá, ktorú som ukradol tomu Bulharovi, keď sme boli na festivale v Sofii, veď vieš. Inak sa mám fajn, všetko je v poriadku, až na problémy s močením, ale to je tu bežné a nepripisuje sa tomu nejaký zvláštny význam. Oveľa nepríjemnejšie je, že keď sme mali tanečný večierok prišiel som o peňaženku. Mal som ju v zadnom vrecku nohavíc a veľmi dobre si pamätám, s kým som tancoval. Lenže je to veľmi chúlostivá záležitosť a, poznáš ma, nechcem rozbíjať kolektív. Už musím končiť, o chvíľu zapnú televízor a chcem chytiť dobrý flek. Ak pôjdeš okolo, zastav sa. Tvoj kamarát Miro. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite