Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Americký rast v ďalšom desaťročí

.martin Feldstein .časopis .týždeň v ekonomike

To, ako bude vyzerať sila americkej ekonomiky v tomto roku, ešte nie je isté. Napriek tomu sa skúsme pozrieť na to, ako môže vyzerať v nadchádzajúcej dekáde.

Rast HDP v ďalšom desaťročí bude závisieť od toho, ako sa podarí oživiť ekonomiku v kombinácii s rastom výroby a od jej vplyvu na zamestnanosť. Keď si zrátam všetky spomenuté veci, vychádza mi, že v budúcej dekáde bude ročný rast americkej ekonomiky asi 1,9 percenta, teda zhruba rovnaký ako priemerný rast za posledných desať rokov. 
Aby som vysvetlil, prečo si to myslím, začnem s cyklickým oživením. Urobme si optimistickú, ale hodnovernú prognózu, že hospodárovo sa za 10 rokov celkom uzdraví a nezamestnanosť klesne zo súčasných 10 percent na 5 percent. Návrat plnej zamestnanosti zredukuje aj počet ľudí, ktorí si prácu už prestali hľadať, a preto sa už ani nezahrnuli medzi nezamestnaných. 
Toto cyklické oživenie zamestnanosti spôsobí rast HDP asi o 13 percent za desať rokov, teda o 1,2 percenta ročne. To bude znamenať výraznú zmenu oproti minulej dekáde, keď miera nezamestnanosti vzrástla zo 4 na 10 percent  a podiel ekonomicky činných ľudí  klesol zo 67 na 65 percent, čo znižovalo HDP o 1,6 percenta ročne.
.menej optimizmu
Celkový  rast HDP v sebe spojí 1,2-percentné cyklické oživenie s rastom zamestnanosti. Potenciálny rast HDP ovplyvní aj štrukturálny nárast ekonomicky činných obyvateľov, nárast kapitálu a zvýšenie produktivity výroby (viac zlepšením technológie ako nárastom pracujúcich či kapitálu). Hoci sú oba spomenuté faktory rastu neisté, je nepravdepodobné, že ich výsledky budú v nadchádzajúcich rokoch také dobré ako v minulej dekáde. 
Pomalší rast populácie a demografický úbytok ekonomicky činných ľudí zníži rast zamestnanosti. Potvrdzujú to aj čísla z ministerstva práce, ktoré predpovedajú, že počet pracujúcich v rokoch 2008 a 2018 vzrastie iba o 8 percent, pričom v predchádzajúcej dekáde to bolo až o 12 percent. Tento nárast pracujúcich spôsobí potenciálny rast HDP iba o pol percenta ročne.
Hoci zásoba kapitálu sa zvýši v dôsledku vyššej miery úspor domácnosti, nárast sa vyrovná s väčšími vládnymi výdavkami, keďže rozpočtové deficity zostanú vysoké. Navyše, neochota zahraničných investorov pokračovať v akumulovaní dolárových rezerv spôsobí nižší príliv kapitálu zo zvyšku sveta.
Napokon, zmena potenciálneho HDP bude závisieť aj od toho, ako sa zmení produktivita výroby. Podľa OECD americká produktivita výroby rástla od roku 1985 do roku 2000 relatívne stabilne o 0,75 percenta  ročne, a potom od roku 2001 do roku 2008 padala o 1,4 percenta ročne. Dnes nikto nevie, či rast produktivity výroby zostane na dnešnej úrovni, alebo sa vráti na úroveň, aká bola pred rokom 2000. 
.ďalšie faktory
Predpokladajme teda pomalší rast ekonomicky činného obyvateľstva ako v minulej dekáde, žiadny rast produktivity pre akumuláciu kapitálu a pokles produktivity výroby na priemer spred roku 2000. To by znamenalo rast potenciálneho HDP iba o 1,4 percenta ročne. Ak spojíme tieto konzervatívne predpoklady potenciálneho rastu HDP s cyklickým oživením ( 1,2 % rast reálneho HDP ročne) vyjde nám reálny rast HDP ročne o 2,6 percenta. To je výrazne vyššia miera  rastu ako 1,9 percenta v dekáde, ktorá sa skončila v roku 2009. 
Ale nie všetko, čo sa pri zvýšenej výrobe v USA vyprodukuje v nasledujúcej dekáde, zostane na domácom trhu. Ak obchodný deficit znížime o 3 percentá HDP oddnes do konca dekády a predpokladáme rast vývozu a pokles dovozu – to zníži produkciu a investície v USA o 0,3 percenta ročne.
Pád dolára v nasledujúcej dekáde bude tiež výrazný. Ak reálna hodnota dolára padne za desať rokov o 25 percent,  prejaví sa to v dovozných cenách. Zvýšené náklady na dovoz znížia rast amerických reálnych príjmov 0,4 percenta ročne.  
Tieto dva medzinárodné javy ponechajú tempo medziročného rastu cien spotrebiteľských tovarov, služieb a investícií (domácich aj dovezených) iba na úrovni 1,9 percenta. To znamená žiadnu zmenu v porovnaní s minulou dekádou. Počas týchto rokov rast množstva čistých dovozov vyvažoval  efekt pádu dolára na celkové náklady dovozov. Z toho vyplýva, že reálny rast cien, spotrebiteľských tovarov, služieb a investícií bol rovnaký ako reálny rast  HDP. 
Samozrejme, v tejto predpovedi sú aj vážne riziká, najmä ak rozpočtový deficit zostane vysoký a škodlivá daňová politika stlačí rast produktivity. Vláda by mala túto desaťročnú predpoveď prijať ako varovanie a dôvod venovať sa redukcii rozpočtového deficitu a posilneniu stimulov na rast.  
Autor je profesor ekonómie na Harvard University. 
Copyright: Project Syndicate, 2010.
www.project-syndicate.org

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite