Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri recenzie

.časopis .ostatné

KNIHA Víťo Staviarsky: Záchytka Kalligram, 2009
Univerzitami, v gorkovskom zmysle, Prešovčana Víťa Staviarskeho (1960) sú Čimelice, pražská FAMU, divadelné zákulisie, psychiatrický ústav, záchytka, krčma, a našťastie aj písanie. Debut Kivader, skvelá knižočka o Rómoch z pohľadu rómskeho rozprávača, bol predvlani medzi najhorúcejšími adeptmi na získanie ceny Anasoft litera. Koncom minulého roka vyšla Staviarskemu druhá kniha s názvom Záchytka. Opäť útla. Opäť vyznávajúca, podľa autorových slov, estetiku špiny. Tri poviedky o ľuďoch na spodku, niekedy až na dne, ponížených, zničených, hoci aj vlastnou vinou, ale aj o ľuďoch, čo si zaslúžia náš obdiv - človečí aj čitateľský: napríklad Lacko Berger, "čistý človek, najlepší, akého som v živote stretol". Všetci, pijani, blázni, zloduchovia, policajti, zdravotníci, lekári sa zlietajú v skrušujúcich podzemných priestoroch záchytky ako muchy na... Stále sa tam čosi deje. "Doktor-chirurg sa zbláznil. Počas operácie si strčil do vrecka pacientove črevá, vyšiel zo sály a porozťahoval črevá po chodbe oddelenia..." Staviarsky zjavne neholduje zbytočným  slovám, vyfintenému štýlu, ani ich nepotrebuje, má skvelé prostredie, má svoje skvelé postavy, schopnosť vidieť, talent rozprávať a - a to je vždy znova a znova dôležité - humor. Keď jedna matka zašívala dcéru na noc do plátenného vreca, aby mladá neotehotnela, "ona sebe do mecha sama zrobela džurku". Víťo Staviarsky má svojich hrdinov neodolateľne rád, vie, že aj špina niekedy špinou nebola, alebo ňou raz možno už nebude. Z dna na povrch vyzdvihuje literárne krásno.
.zm

KNIHA Miroslav Michela: Pod heslom integrity. Slovenská otázka v politike Maďarska 1918 -21 Kalligram, 2009
Jedným z výsledkov prvej svetovej vojny bol zánik Rakúska-Uhorska a vznik nástupníckych štátov, medzi ktorými boli aj Československo a Maďarsko. Pre Československo bol rok 1918 rokom víťazstva, pre Maďarsko národnou tragédiou. Maďari sa všemožne snažili zvrátiť stratu dvoch tretín územia bývalého Uhorska a státisícov Maďarov v prospech nástupníckych štátov. Pokúšali sa o to na poli diplomatickom, vojenskom, ale aj agitáciou na stratených územiach. Výnimkou nebolo ani Slovensko. Metódy, ktorými si Maďarsko chcelo zachovať integritu územia, rozoberá vo svojej prvej monografii mladý historik Miroslav Michela.
Maďari vedeli, že nie všetci Slováci sú nadšení zo vzniku Československa. Tých nespokojných, zväčša slovenských emigrantov, sa snažili využiť na agitáciu v prospech návratu Slovenska k Maďarsku. Finančne podporovali vydávanie protičeských publikácií či vypisovanie memoránd, že Slováci chcú mať spoločný štát s Maďarmi. Slovákov skúšali prilákať sľubom autonómie, ale aj cvičením vojenských jednotiek, ktoré mali vyvolať na Slovensku povstanie. Tieto aktivity nemali na Slovensku veľký ohlas. Po podpísaní mierovej zmluvy v Trianone v roku 1920 si Maďari uvedomili, že skorá revízia hraníc nehrozí. Zlepšili preto svoje vzťahy s Československom a čakali na príležitosť. Tá prišla v roku 1938...
Kniha je postavená na rozsiahlom archívnom výskume a nechýbajú v nej ani zaujímavé maďarské pramene. Hoci poteší najmä historikov, je čitateľná  aj pre laikov, čo je dobrý krok k popularizácii dejín.
.jozef Ryník

KNIHA Pier Paolo Pasolini Amado mio, Nečisté skutky, Kalligram 2010
Druhá svetová, Mussolini na vrchole, Pasoliniho autoritatívny otec (ktorého vojna obrala o rozum) bojuje v Duceho armáde... Nabíja sa zbraň, čo zavraždí autorovho brata (komunistického partizána). Ticho a krásu talianskeho vidieka prerušujú a ničia neustále letecké nálety. To nie je vhodná atmosféra na dospievanie. A ešte ani to dospievanie nie je celkom bežné. V Pasoliniho raných prózach Amado mio a Nečisté skutky, výrazne autobiografických a nesmierne úprimných, sa totiž s dospelosťou vyrovnáva homosexuálny mládenec uprostred dedinskej katolíckej society. Hoci je Pier Paolo Pasolini (1922 - 1975) väčšmi známy ako filmový scenárista a režisér (Accattone, Mamma Roma, Evanjelium podľa Matúša, 120 dní Sodomy), on sám sa považoval najmä za literáta. Písal poéziu, eseje, romány, drámy. Patrí k umelcom, ktorých osobné prežívanie, intelektuálne názory, politické postoje či spoločenské postavenie úzko súvisia s ich tvorbou. Amado mio a Nečisté skutky nie sú celkom jednoduchým čítaním, nenesú sa na jednoliatom silnom príbehu. Zaznamenávajú zložité, na drobných historkách, pozorovaniach a hlbokom vnútornom sebaspytovaní postavené pátranie po čo najsymetrickejších kontúrach ľudskej identity. Nie je to jednoduché. V Pasoliniho prípade priam nemožné. Silné čítanie. Pre niektorých "tolerantných" Slovákov možno aj - napriek dvadsiatemu prvému storočiu - silná káva. "Ľudia šírili reči a spomienka na to ma bolí dodnes... Jeden po druhom zmenili na mňa názor, pričom u nich prevládla hlúpa a domýšľavá zvedavosť."
.zm
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite