Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kauza Horváth II.

.matej Gašparovič .časopis .týždeň doma

Pred dvoma mesiacmi sme publikovali skutočnosti, na základe ktorých možno označiť najcitovanejšieho slovenského politológa a prorektora trnavskej Univerzity sv. Cyrila a Metoda Petra Horvátha za plagiátora a falšovateľa verejnej listiny. Napriek tomu Horváth naďalej komentuje dianie na slovenskej politickej scéne.

.veci sa však od nášho článku pohli: trnavská polícia práve prešetruje podnet pre podozrenie z falšovania verejnej listiny. Len na pripomenutie, šesť pedagógov obvinilo vedúceho katedry Horvátha, že študentovi Andrejovi Bačovi zapísal do indexu a súčasne aj do Akademického informačného systému známky z predmetov, ktoré tí pedagógovia vyučujú. A to bez ich vedomia. Svedkov zatiaľ polícia ešte nevypočula. "Policajný vyšetrovateľ si samostatne stanovuje jednotlivé vyšetrovacie verzie, ako aj plán vyšetrovania," napísal Ľuboš Homola z oddelenia komunikácie a prevencie z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave.
Takisto sme uviedli, že Horváth svoju štúdiu Slovensko ako člen schengenského priestoru v zborníku svojej katedry z veľkej časti doslova preložil z práce českého sociológa Iva Šlosarčíka.
Napriek uvedenému Horváth naďalej ostáva na čele univerzity aj katedry, ktorú má celkom v rukách. Voči mediálne známemu politológovi sa konzekvencie nevyvodili ani po tom, čo .týždeň ukázal dekanke Gabriele Ručkovej jeho plagiát. "K tomu sa vám neviem vyjadriť, na to máme prorektora Daneka," odpovedala a sľúbila, že sa podozrenie z kopírovania vedeckej práce dostane prorektorovi na stôl. To sa však ani po mesiaci nestalo a prorektor pre vedecko-výskumnú činnosť UCM Ján Danek odkázal, že jeho edičné oddelenie v tej veci nemá príslušné kompetencie.  
Horváth takisto naďalej ostáva dvorným politológom STV. Jeho analýzy môžu diváci pravidelne sledovať napríklad v nedeľnej politickej diskusii O päť minút dvanásť.

.papierový garant
Problém je však širší, než by sa zdalo: vo vrcholných pozíciách trnavskej UCM totiž pôsobí človek, pre ktorého sú podvody - či už priamo na akademickej pôde, alebo mimo nej - takpovediac životnou stratégiou.
Horváth napríklad naposledy zavádzal, keď hovoril o odbornom garantovi svojej katedry. "Garantkou je do ukončenia komplexnej akreditácie docentka Reschová," tvrdil Horváth pre .týždeň ešte v decembri minulého roku. Lenže, ako uviedla tajomníčka Akreditačnej komisie Mária Holická, "docent nemôže byť garantom magisterského stupňa". Dopátrať sa mena skutočného garanta nie je jednoduché, pretože Akreditačná komisia ho nemôže zverejniť. Na internetovej stránke školy údaj nefiguruje a neprezradila ho ani prorektorka UCM pre akreditáciu Dagmar Valentovičová.
Podľa viacerých zdrojov z katedry je skutočným garantom litviansky profesor Šarunas Liekis, čo potvrdzuje aj akreditačný spis, ktorý má redakcia k dispozícii. Je to profesor z Katedry politológie na univerzite vo Vilniuse. Učiteľom trnavskej katedry mal byť už tento semester, podľa rozvrhu učil štvrtákov a piatakov. Magisterskí študenti o jeho predmetoch nič nevedeli, dokonca ani netušili, o koho ide. "Moje prednášky sa majú začať v letnom semestri," odpovedal Liekis na otázku, prečo ho jeho študenti nepoznajú. "Predmet sa presunul do ďalšieho semestra, študenti si ho nevybrali, bolo jasné, že sa zľakli angličtiny, ktorú sme tento semester posilnili," povedal Horváth v decembri. Dekanka Ručková potvrdila, že Liekis v škole niekoľkokrát bol a prešiel výberovým konaním.
Ak je Liekis v poriadku, prečo Horváth a škola zahmlievajú meno garanta? Vysvetlenie sa ponúka: Liekis je vedúcim Židovského inštitútu vo Vilniuse. Ako garant podľa slovenských zákonov nesmie viesť inú inštitúciu. Garant by tiež mal byť študentom všeobecne nápomocný a aspoň relatívne pravidelne prítomný v škole. Štandardom je, že učí kľúčové predmety a učitelia katedry by s ním mali mať pravidelný kontakt - žiadnu z tých charakteristík Liekis aspoň v prvom semestri nespĺňal.   
Tieto nezrovnalosti sú zaujímavé vo svetle ambícií, ktoré má Horváth aj UCM.  Z Horváthovej Katedry politológie sa totiž minulý rok v novembri zatiaľ stal na papieri Inštitút sociálnych a politických vied, a na jeho základe sa pripravuje samostatná fakulta. Nová fakulta môže vzniknúť na budúci rok, Akreditačná komisia (AK) už návrh dostala. "Pracovná skupina už v súvislosti so vznikom novej fakulty navštívila školu. Jej pracovný návrh zatiaľ novú fakultu odporučil, schvaľovanie sa uskutoční vo februári," povedal predseda AK Ľubor Fišera.  
Horváth bude, podľa všetkého, na "svojej" fakulte najhorúcejším adeptom na dekana. Z pozície školy existuje jasný zámer, aby známeho politológa, ktorý robí škole dobrý imidž, o stoličku nikto nepripravil. Svedčia o tom okrem iného posledné voľby šéfa katedry, do ktorých šiel spolu s Horváthom aj pedagóg Jozef Lenč. Horváth voľby vyhral aj napriek tomu, že komisia medzi nimi vyniesla nerozhodný verdikt v pomere hlasujúcich dva ku dvom a odporučila druhé kolo. To sa však nekonalo.
 
Podvodné správanie Petra Horvátha siaha až do jeho študentskej minulosti. Už vtedy mal problémy s falšovaním. Trnavskú univerzitu, kde študoval, musel v roku 1994 opustiť po zistení školy, že si falšoval minimálne jednu známku. Nášmu časopisu to potvrdilo viacero zdrojov vrátane niekoľkých funkcionárov Katedry politológie Trnavskej univerzity, kde Horváth študoval. Žiadny zdroj si však neželal byť menovaný. Redakcia má k dispozícii prejav dnes už nebohého bývalého rektora Trnavskej univerzity Antona Hajduka. V prejave exrektor tvrdí, že Peter Horváth "priniesol sfalšované osvedčenie o absolvovaných skúškach na Právnickej fakulte Univerzity Komenského". Tam totiž Horváth študoval od septembra 1990. "Študentom Právnickej fakulty UK bol do novembra 1991, keď prestal byť študentom z dôvodu nezapísania sa do ďalšieho semestra," potvrdil dekan fakulty Marián Vrabko. Listinný dôkaz o falšovaní sa nachádza v archíve Trnavskej univerzity, v zložke Katedry politológie z roku 1994. Univerzitu sme na základe infozákona požiadali o sprístupnenie informácie, ale tá to odmietla s odôvodnením, že ide o ochranu osobných údajov a odvolala sa na Občiansky zákonník, podľa ktorého má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti.
Horváth sa na TU napokon vrátil ako doktorand. Jedným z tých, čo si na neho spomínajú, je aj bývalý prorektor univerzity Jozef Mikloško, ktorému robil asistenta. "Nespomínam si, že by s ním bol nejaký problém, povinnosti si plnil dobre," tvrdí dnes Mikloško.

.právomocne odsúdený
Podvodov zo študentských čias má Peter Horváth viac, a sú ešte vážnejšie než tie spáchané spoza školských lavíc. Horváth bol v roku 1994 právomocne odsúdený hneď trikrát. Raz ako brigádnik presvedčil vedúceho pobočky stávkovej kancelárie vo Vranove nad Topľou, aby pokladničnú hotovosť 35 000 korún neodvádzal ústrediu, ale aby peniaze poslal telegraficky na adresu jeho trvalého bydliska s tým, že sám ich zanesie na ústredie. Peniaze vyzdvihol na pošte, ale minul ich na tipovanie. Druhý rozsudok sa týkal podobnej veci, ale išlo o menšiu sumu.  
Ďalší rozsudok sa viaže na Horváthovo funkcionárčenie vo fan-klube Spartak Trnava. Pri zájazde fanúšikov na zápas do Vítkovíc od účastníkov vybral 4 500 korún za prenajatý odvoz. Faktúru však firme prenajímajúcej autobus neuhradil. Horváth sa k vine pred súdom priznal. Bol uznaný vinným za trestný čin sprenevery a podvodu, za čo bol podmienečne odsúdený. Vo Fan-klube si spomínajú v súvislosti s funkcionárom Horváthom aj na ďalšie prehrešky. "Pred pätnástimi rokmi si ponechal čistý zisk z turnaja Predsilvestrovská šou, išlo asi o 7 000 korún. Vtedy sme mali dobrých sponzorov, bola to jedna z mála akcií, na ktorej sme boli v zisku," tvrdí vtedajší predseda Fan-klubu Mikuláš Rožnák. Na to však neexistovali dôkazy, ktoré by obstáli pred súdom. "Tržbu mu dala moja manželka, mali sa z nej zaplatiť ešte nejaké výdavky. Vtedy to bol náš dobrý kamarát, dôverovali sme mu. Ešte som nevedel, že dokáže manipulovať a spreneveriť peniaze. Po tomto sa už neukázal a na ulici sa tváril, že ma nepozná," tvrdí Rožnák.
Po dvoch rokoch súd v Trnave vydal uznesenie, podľa ktorého sa "osvedčil a ďalej sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený". Rozsudok sa nenachádza v Horváthovom registri trestov, čo by mu inak zabraňovalo vo výkone mnohých štátnych a verejných funkcií.
Politológ sa však z tejto skúsenosti nepoučil. Naopak, okolnosti doby mu priali natoľko, že sa napriek - alebo vďaka? - svojím ďalším prehreškom dostal tak vysoko. A dnes mieri na pozíciu dekana Fakulty sociálnych a politických vied s nemalým rozpočtom.  
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite