Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svet

.časopis

Ruský zajtrajšok
Ruská politická scéna málokedy vysiela za hranice jednoznačné signály. K tým ťažšie interpretovateľným patrí aj správa kremeľského think-tanku Inštitút pre súčasný rozvoj (ISR), ktorého správnu radu oficiálne vedie prezident Dmitrij Medvedev. Inštitút vydal svoju dlhoočakávanú správu nazvanú Rusko 21. storočia: obraz žiaduceho zajtrajška a naznačil v nej témy, o ktorých zväčša hovorí opozícia.
Ruský denník Vedomosti píše, že správa volá po návrate k politike 90. rokov, keď za vlády Borisa Jeľcina Rusko kráčalo k väčšej slobode a demokracii. Lenže ku koncu Jeľcinovej vlády sa mnohí Rusi zľakli, že žijú v krajine bez poriadku, stability a úcty za hranicami. A tak sa ich sympatie obrátili k následníkovi Jeľcina, Vladimírovi Putinovi, vládcovi, ktorý ponúkal riešenia tvrdej ruky.
Teraz sa však ukazuje, aká časť Putinovho úspechu bola zásluhou nie jeho panovania, ale pre Rusko výhodných cien ropy. Na nich vznikol krehký dojem vnútornej stability, v ktorej si Putin mohol dovoliť autoritatívne kroky. Prišla ekonomická kríza a dojem stability sa rozpadáva.
Aj preto časť ruskej intelektuálnej elity hovorí o návrate do jeľcinovskej éry a odrazom tohto myslenia môže byť správa Medvedevovho think-tanku. Znovu zaviesť voľby gubernátorov, ktoré zrušil Putin, zmeniť kontrolu nad silovými rezortmi a tajnou službou tak, aby neboli nedotknuteľným nástrojom na udržiavanie autoritatívnej putinovskej vlády nad Ruskom, ale aj nastúpiť na cestu k profesionálnej armáde a vytvoriť skutočný systém vlády viacerých strán. To sú idey v správe, nad ktorými uvažuje nielen Rusko, ale aj jeho zahraniční partneri.
Správa môže byť prejavom nového smerovania Kremľa, ktoré vychádza z dávnejších sporov medzi Putinom a liberálnejším Medvedevom. No môže to byť aj šikovný ťah, ktorý má vyvolať dojem, že Rusko bude demokratickejšie, čitateľnejšie a prijateľnejšie. Spory medzi Putinom a Medvedevom sú realitou, no nevedno, nakoľko sa prejavia, keď príde na lámanie chleba. V Rusku sa už zrodili aj onakvejšie spojenectvá rivalov. Tak ako kedysi Jeľcin nerád, no predsa vyzdvihol na piedestál Putina, i teraz môžu Putin s Medvedevom uzavrieť vzájomne výhodný mier. Najmä keď nevedno, či Medvedev svoj imidž liberála neplánuje pestovať len dovtedy, kým z toho môže politicky profitovať.
.mg

Osirotený summit

Minulý rok tlieskala Praha Obamovi, v máji tohto roku to tak zrejme nebude. Americký prezident oznámil, že sa na summite USA a EÚ nezúčastní. Vo svetle viacerých iných krokov to pôsobí ako ďalšie ignorovanie európskych spojencov. Francúzsky prezident Sarkozy bráni Obamu, že to tak nie je - a Biely dom tvrdí, že Obama chce presunúť ťažisko agendy, najmä jej ekonomické problémy, na domácu pôdu.
.mg

Antirakety

Rumunská najvyššia rada obrany schválila údajný plán USA rozmiestniť v tomto štáte pozemné prvky nového systému protiraketovej obrany. Podľa rumunského prezidenta Traiana Basesca americký návrh predpokladá zapojenie Rumunska do systému, ktorý by mal čeliť "potenciálnym útokom balistických rakiet alebo rakiet stredného doletu." Systém vraj nie je namierený proti Rusku.
.tg

Čínsky hnev

Čínsky drak sa hnevá. Peking najprv rozčúlil obchod so zbraňami medzi USA a Tai-wanom vo výške 6 miliárd dolárov. Čína hrozí odvetnými sankciami, bojkotom firiem aj nespoluprácou na globálnej úrovni. Pekingu prekáža aj plánované stretnutie Baracka Obamu s dalajlámom. Čínski komunisti pritom sami rokujú so zástupcami dalajlámu, výsledky však nie sú známe.
.jd

Moskva sa zbližuje

Hlava ruskej pravoslávnej cirkvi Kirill v nezvyčajne otvorenom príhovore povedal, že pravoslávna a katolícka cirkev sú si čoraz bližšie, spájajú ich názory na sekularizáciu, útoky na morálku aj situáciu kresťanov vo svete. Opačný proces sa týka protestantizmu, kde väčšina denominácií prijíma liberalizáciu a rezignuje na kresťanské hodnoty.
.jd, res.claritatis.cz

Maďarské hospodárstvo

Podľa exguvernéra Maďarskej národnej banky Zsigmonda Járaiho je maďarské hospodárstvo na tom zle. Maďari vraj žijú o 25 % horšie ako mohli, keby vlády boli od roku 2002 robili reformy. Nová maďarská vláda po aprílových parlamentných voľbách bude podľa neho musieť skresať štátne výdavky, vytvoriť najmenej milión pracovných miest a potlačiť korupciu. Problém vidí aj vo vysokých daniach, byrokracii a zlom stave vzdelávania.
.jr

Václav Klaus/
Vlečúcu sa českú politickú krízu s úradníckou vládou Jana Fischera a koalíciou ČSSD-KSČM v parlamente konečne ukončia voľby. Termín, ktorý vyhlásil český prezident, znie 28. a 29. máj a ich výsledok, podobne ako v Maďarsku, asi viac poteší Fica než pravicu.

Cipi Livni/
Na exministerku zahraničných vecí Izraela vydali v decembri v Británii zatykač za jej úlohu pri ofenzíve v pásme Gazy - údajne pri jeho vydaní hral úlohu Hamas. Cipi Livni sa teraz chystá do Británie, aby preverila "právo Izraelčanov na slobodné cestovanie".

Júlia Tymošenková/
Ukrajinská železná lady nikdy nespí - na vavrínoch. Janukovyč presadil v parlamente zmenu volebných pravidiel na poslednú chvíľu, aby ohrozil jej víťazstvo. Premiérka reagovala, že ak budú voľby zmanipulované, vyzve ľudí na "novú Oranžovú revolúciu".
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite