Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svet

.časopis

Zavrite Tonyho!
Alebo: „Blair klamal – a tisícky zomreli.“ Týmito heslami privítali bývalého britského premiéra Tonyho Blaira minulý piatok stovky demonštrantov pred budovou, kde vypovedal pred vyšetrovacou komisiou  sira Johna Chilcota, neďaleko sídla londýnskeho parlamentu. Na Slovensku by sa asi hovorilo o útokoch na demokraciu a spochybňovaní parlamentnej demokracie. V Anglicku nie, hoci majú Briti, podobne ako my, krátko pred voľbami. 
O pár týždňov to bude už šesť rokov, čo sa viaceré západné štáty pod vedením USA zúčastnili invázie do Iraku. Američania a zvyšky „koalície ochotných“ sú tam dodnes. Vojna v Iraku za šesť rokov zmenila nielen Blízky východ či USA, ale aj Britániu, ktorá bola hlavným vojenským spojencom Washingtonu. Briti sú však aj prví, ktorí sa snažia verejne prešetriť postup vtedajších politikov a vyvodiť z neho závery pre budúcnosť. 
Tony Blair, najočakávanejší z predvolaných pred Chilcotovu komisiu, povedal, že iracká operácia nebola „žiadnou lžou, konšpiráciou, zákernosťou ani podvodom.“ Hoci dnes vieme, že sa nepotvrdilo nič z toho, čím Američania a Briti zdôvodňovali inváziu Iraku, nenašli sa zbrane hromadného ničenia, nepotvrdila väzba na al-Káidu ani spojenie s útokmi z 11. septembra, Blair svoj vtedajší postup hájil. „Je to rozhodnutie. A rozhodnutie, ktoré som musel urobiť ja, bolo zobrať do úvahy Saddámovu históriu, použitie chemických zbraní, smrť vyše milióna ľudí, čo priamo zavinil, desať rokov porušovania rezolúcií OSN. Mohli sme riskovať, že tento muž obnoví svoj zbrojný program? Alebo sme mohli zodpovedne konať, aj keď to predstavovalo riziko,“ rečnil Blair. Trochu zavádzal. Pred šiestimi rokmi sa totiž viac ako o riziku hovorilo o istote a verejne o nej presviedčal nielen Blair, ale aj americký minister zahraničných vecí Powell, prezident Bush a ďalší. Zdá sa, že po šiestich rokoch existuje konsenzus, že to bol omyl a Ameriku a západný svet zatiahol do vojny, ktorá sa nedá ukončiť. Iróniou je, že Washington aj Londýn by si dnes pravdepodobne v Bagdade želali vládcu, ktorá by vedela zabezpečiť v krajine taký relatívny pokoj ako Saddám Husajn v roku 2003. Aké poučenie z toho možno urobiť? Ťažko povedať, ale Chilcotova komisia má svoje vypočúvanie zakončiť práve tým. Bude zaujímavé sledovať, k čomu krátko pred voľbami dospeje.
.jd 
Rozhádaní
Dlhotrvajúci spor medzi francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym a jeho dávnym rivalom, Dominiquom de Villepin, sa nekončí, hoci súd rozhodol, že Villepin sa voči Sarkozymu neprevinil ohováračskou kampaňou. Odvolanie je však možné – a prezident ho chce využiť. Villepin, ktorý sa chcel stať prezidentom vtedy, keď Sarkozy, bude možno kandidovať aj v roku 2012.
.mg
Stretnutie
Poprední regionálni predstavitelia Talibanu sa podľa agentúry Reuters tajne stretli so zástupcom OSN pre Afganistan a diskutovali s ním o možnosti zložiť zbrane. Stretnutie na žiadosť regionálnych veliteľov Talibanu sa vraj uskutočnilo 8. januára v Dubaji. Podľa úradníka OSN požadovali regionálni velitelia Talibanu od OSN ochranu, aby svoje plány mohli zverejniť.
.tg
Dohoda s Talibanom
Afganský prezident Hamíd Karzai vyhlásil, že základom jeho stratégie, ako skončiť osemročnú vojnu v Afganistane, je dohoda s Talibanom. Zaujímavé sú aj reakcie z USA. Zatiaľ čo dohodu s Talibanom podporili už dávnejšie dvaja americkí generáli, ministerka Clintonová na konferencii v Londýne vyjadrila s cieľmi tejto stratégie sympatie. Otázka teda znie: prečo posielať do Afganistanu ďalšie jednotky?
.jd
Bernanke je tam
Nešlo to ľahko, ale prešiel. Senátori poctili dôverou Bena Bernanka, súčasného šéfa americkej centrálnej banky, a odobrili mu ešte štyri roky vo funkcii. Bernanke je často kritizovaný, že aj keď sa venoval štúdiu Veľkej hospodárskej krízy z 30. rokov, tú súčasnú krízu prichádzať nevidel. Na druhej strane, keby teraz hlavu FED-u vymenili, finančné trhy by sa zachveli.
.mg

Slovinská mzda
Slovinská vláda schválila zvýšenie minimálnej mzdy o 22 percent. Najnižšie platy by mali narásť na 562 eur. Odôvodnila to snahou vyrovnať rastúce životné náklady. Okamžite sa proti takému dramatickému zvýšeniu ozvali zamestnávatelia: upozorňujú na hrozbu rastu nezamestnanosti. Slovinská miera nezamestnanosti pritom vlani vzrástla na 10,1 percenta. Zvýšenie minimálnej mzdy by mal ešte vo februári schváliť parlament.
.jr
J. D. Salinger
Vo veku 91 rokov zomrel Američan, ktorého jediný román Kto chytá v žite – The Catcher in the Rye sa stal kultom pre niekoľko generácií. Catcher vyšiel v roku 1951, poslednú poviedku jeho autor uverejnil v roku 1965. Pustovnícky spisovateľ vraj ďalej tvoril, no nič nové nevydával.
Donald Tusk
Poľský premiér vyhlásil, že nemieni kandidovať v prezidentských voľbách, ktoré krajinu očakávajú koncom tohto roka. Ako dôvod uviedol, že sa musí venovať ekonomickému ozdraveniu Poľska, a to môže účinnejšie urobiť na poste šéfa vlády.
Usáma bin Ládin
Vodca teroristickej siete al-Káida sa opäť prihlásil s posolstvom, tentoraz ekologicky zameraným. Z globálneho otepľovania obvinil USA, najmä bývalého prezidenta Busha mladšieho. Pridal výzvu svetu, aby sa zbavil závislosti od dolára.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite