Referendum

 A je dôkazom, že zázemie tejto, ešte stále najmä internetovej strany tvorí nemálo veľmi motivovaných nadšencov. Sulíkovcom treba takisto uznať, že predmet referenda na Slovensku značne skultivovali. Pred desiatimi rokmi chcel povaliť premiéra Dzurindu ľudovým hlasovaním Vladimír Mečiar, pred šiestimi rokmi sa o to isté pokúšal Robert Fico. So Sulíkovými šiestimi otázkami na Slovensko prichádzajú predsa len miernejšie pomery. 

Toľko výpočet pozitív referendovej demokracie podľa SaS.

Kritici namietajú, že v prípade ďalšieho slovenského referenda ide len o marketingovú píár akciu SaS, a ešte aj do neba volajúci populizmus. Iste, hlavnou motiváciou Sulíka nebolo zlepšiť stav vecí verejných, ale oboznámiť širšie masy s existenciou straničky, ktorá mala v čase začiatku zbierania podpisov v prieskumoch okolo dve percentá. Politický marketing, ktorý neskôr zaplatíme z našich daní, napokon vyšiel. 

Prejdime však k podstate – podľa Ústavy sa môže v referende rozhodovať o „dôležitých otázkach verejného záujmu”. A také sú medzi Sulíkovými otázkami tri. Ak by sa na referende zúčastnila nadpolovičná väčšina občanov, bola by napríklad zrušená najhoršia časť tlačového zákona, umožňujúca politikom právo na odpoveď. Je to dôležitá otázka verejného záujmu? Nepochybne, veď ten zákon nás preslávil aj za hranicami.

V referende môžeme takisto obmedziť poslaneckú imunitu – opäť dôležitá vec, ku ktorej sa politici napriek rečiam nemajú. A do kategórie dôležitých otázok spadá aj problém koncesionárskych poplatkov, o ktorých Sulík hovorí, že sú absurdné a antisociálne. Rovnakú výšku poplatku totiž platí chudobný človek, ktorý nemá doma televízor (ale má elektrinu) a boháč, ktorý má v obývačke dve veľké plazmy. Táto otázka nemusí byť protiústavná, keďže naše zákony rozlišujú medzi daňami (o tých nemožno hlasovať), a poplatkami. Problém je však v precedense: občania hlasujúci v plebiscite nebudú nikdy hlasovať za zachovanie poplatkov, bez ohľadu na to, či sú nezmyselné, alebo zmysluplné (poplatky u lekára, alebo za vysokoškolské štúdium)...

Dve otázky o cenovom strope pre vládne limuzíny a znížení počtu poslancov sú už úplne pod úroveň, a voľby cez internet sú iba namotávkou pre Sulíkov internetový ľud.

Takže, ísť či nejsť na referendum? Ak ho prezident Gašparovič náhodou vyhlási na deň volieb, budú síce referendové „dôležité otázky verejného záujmu” vyzerať popri samotných voľbách trochu smiešne, ale asi škrtnem dvakrát áno.