Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

New York Petra Breinera

.peter Breiner .časopis .osobnosti

Vrátil som sa z víkendu na Slovensku a privítali ma veľmi sklamaní Američania. New Yorker a New York Times, kvalitné publikácie, nijako netajace svoju ľavicovo-liberálno-sociálnoštátnu orientáciu, zhodne a rozčarovane konštatovali, že spasiteľské kvality nášho nového prezidenta sa nejako neprejavujú.

New York Times predložil zoznam nesplnených sľubov, predvolebných klamstiev, bývalých ideových odporcov, z ktorých sa vykľuli spriaznené duše a nezabudol spomenúť bankárov, ktorým Obama strašne nadával a z ktorých sú teraz jeho ekonomickí poradcovia. New Yorker dal jednoducho na obálku karikatúru Obamu ako božieho syna, kráčajúceho veľmi plynne po vode v prvých troch obrázkoch a topiaceho sa v obrázku štvrtom. Sic transit zázraky božie.
O dva dni nato nám pán prezident predostrel správu o stave. Písalo ju niekoľko štábov, kontroloval stoh právnikov a boli by pritom stačili štyri slová – Nie je to bohviečo. Barack bol nasrdený, agresívny a dokonca sarkastický, čo by ako prezident ozaj nemusel.
 
Keď chcem sarkazmus, zapnem si Larryho Davida, od prezidenta by som chcel aby sa nespoliehal na zázraky a dal veci aspoň trošku na poriadok. Iste, viem pochopiť jeho duševný stav – koho by nenasrdilo, keď sa zázraky nedaria? Keď sa Obamovmu predchodcovi v Káne Galilejskej nedarilo a namiesto vína mu stále vychádzala slivková šťava, určite utrúsil nejaké neúctivé poznámky, ktoré sa nedostali do žiadneho evanjelia.
Kým boli Američania sklamaní, ja som trávil víkend v Košiciach a sklamaný som vôbec nebol. Nahrával som s košickou filharmóniou, čo je príjemné vždy a okrem toho som mal aj fajné sprievodné akcie. Moja sesternica ma zobrala do Medzeva. Medzevu? Medzeve? Jednoducho, navštívili sme dedinku Medzev. Výtvarník Helmut Bistika, ktorého dvaja strážni anjeli visia hneď pri dverách môjho bytu, si tam otvoril Art Cafe.   Malé, útulné, kultúrne, skvelá káva, výborné koláče a výstava obrazov slepého maliara Pavla Csocsa. Dokonca bolo aj plno. Žiadna drienkovica. Paráda. Na chvíľu som zabudol, kde som. Ak ste fejsbúkisti, mám aj obrázky.
Nič to síce nevyrieši, ale za tých pár chvíľ pohody v duši to stojí, takže ak nie ste ďaleko, vyberte sa tam. Budú sa vám potom ľahšie znášať agresívne hovädá, ktoré pod zámienkou vládnutia kradnú, čo sa dá, klamú, podvádzajú a robia zle. Nehovorím o Obamovi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite