Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Anna Gavalda: Člověk není nikdy úplně šťastný

.elena Akácsová .časopis .literatúra

Ak hrdinovi románu na začiatku nič nechýba ku šťastiu, je jasné, že z jeho skvelého života najneskôr v tretine knihy nezostane kameň na kameni. Stačí vytiahnuť jeden kamienok zo základov prácne vystavanej životnej pyramídy a je to.

 V prípade Charlesa Balanda, medzinárodne úspešného parížskeho architekta, žijúceho s krásnou ženou a jej dcérou, je to správa o smrti Anouk, osudovej ženy jeho ranej mladosti, nonkonformnej slobodnej matky najlepšieho kamaráta. A tak sa s hrdinom vydáme na cestu časom, priestorom a tiež po sínusoide šťastia zhora celkom nadol a späť. Postupne odhaľujeme v minulosti nedoriešené problémy, napáchané krivdy a rodinné tajomstvá. Súčasne sa dostávame na juh Francúzska za synom Anouk, kde Balando nachádza namiesto starého priateľstva celkom novú osudovú ženu plus nové šťastie v zdravom vidieckom, komunitnom a skromnom životnom štýle. Autorka sa snaží celý happyend ospravedlniť čudesnou vsuvkou o tom, aké trápne je písať o šťastí a aké je to pre čitateľa nudné a únavné, a tak tie najčervenšie pasáže odbije zrýchlenými útržkovitými pasážami z hrdinovho denníka. Vzhľadom na mimoriadny rozsah knihy (450 strán) by možno bolo menej trápne ten happyend o nejakých dvesto strán skôr len naznačiť a skončiť. A vyhádzať všetky trojbodky, ktorými autorka plytvá bohatierskejšie ako všetci internetoví blogeri a diskutéri neschopní napísať jednu súvislú vetu dokopy. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite