Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Najobľúbenejšie filmové klišé

.peter Konečný .časopis .fenomén

Čo je to filmové klišé? Ide o súbor opakujúcich sa filmových skratiek, zjednodušení a často aj hlúpostí, niekedy viac, niekedy menej funkčných v rámci fiktívneho sveta filmových diel. Počas nášho života, spojeného s konzumáciou stoviek filmov, sme si z nich vytvorili filmovú abecedu, ktorú väčšinou akceptujeme. Ak si to však rozmeníme na drobné, prekvapí nás množstvo scenáristických fígľov a schém, známych z mainstreamovej kinematografie.

•Základné pravidlo mainstreamového amerického filmu – deti a psy nesmú zomrieť!

•Filmoví ľudia nekašlú, nekýchajú (výnimkou je alergia), nesmrkajú a nikdy neprejavujú príznaky nejakej choroby, a pokiaľ áno, tak to znamená ich blízku smrť. Hlavne kašeľ je neklamným znakom neodvratného konca. Ženské postavy vo filme nikdy nepoznajú takú základnú vec, akou je menštruácia, pokiaľ teda nejde o akýsi „vtipný“ bonmot v rámci deja. Zaujímavé je, že aj vo filmoch odohrávajúcich sa v časovej kontinuite sa nikomu nechce na záchod. Ide o tzv. Bauerov syndróm. (Jack Bauer – hlavná postava seriálu „24“)

•Dôležité údaje či materiály sú vždy viditeľne a jasne označené. Napríklad: „Dôkazový materiál usvedčujúci senátora Smitha zmiliónového úplatku“, či CD označené „Prísne tajné nukleárne kódy“. To isté sa týka aj dostupnosti údajov v počítačoch. Výkonné počítače, používané napríklad CIA či NASA, majú vždy jednoduché a ľahko pochopiteľné grafické rozhranie. Obľúbené sú príkazy ako „ACCESS ALL OF THE SECRET FILES“ (sprístupni všetky tajné súbory), či „UPLOAD VIRUS“ (nahraj vírus). Pri každom stlačení klávesnice počítač vždy informatívne pípne. Pokiaľ sa niekde na harddisku počítača nachádzajú skryté súbory, počítač si hneď vypýta heslo. Hackeri, ale aj laici z okolia hlavných postáv filmu, majú slušne vyvinutý zmysel pre hádanie hesiel, čiže im spravidla stačia dva, maximálne tri pokusy.

•Záporné postavy obvykle stvárňujú cudzinci s veľmi jasným prízvukom. Štruktúra záporných hrdinov sa v priebehu filmovej histórie menila: v 40. a 50. rokoch to boli Nemci, následne Aziati, v 70. a 80. rokoch Rusi, a teraz sú v móde obyvatelia Stredného východu. Hlavný „záporák“ má k dispozícii vždy nejakého trénovaného svalovca (ktorý na konci filmu po dlhom súboji zásadne zhynie pod rukami kladného hrdinu), ktorého používa na likvidáciu menej dôležitých kladných postáv. Pokiaľ „záporák“ nejakým zásadným spôsobom hlavného hrdinu dolapí, neváha mu takmer vždy vyrozprávať celý plán na zničenie sveta, aby tak hrdina vedel, čomu má zabrániť. Teda dôležité je, aby to presne vedel divák. Pokiaľ sa hrdinovi podarí „záporáka“ zabiť, ten sa ešte minimálne raz preberie a naposledy sa pokúsi hrdinu zabiť. Mimoriadne nebezpečné je nechávať neďaleko na prvý pohľad mŕtveho „záporáka“, položenú hocakú zbraň, obrátiť sa mu chrbtom a odchádzať preč. Vtedy sa „záporák“ zásadne preberie amusí prísť na pomoc zabudnutý partner, ktorý presným výstrelom skolí škodnú.

•Filmové zbrane sa často vôbec nemusia dobíjať. Ak dôjdu „záporákovi“ náboje, vždy pištoľ zahodí, rovnako postupuje aj kladný hrdina, ktorý však rýchlo nájde inú nabitú zbraň. Keď strieľa „záporák“ na kladnú postavu, spravidla na prvý raz netrafí. Hrdina je tak vo výhode. Pokiaľ hrdinu náhodou zasiahnu, takmer vždy mu niečo zachráni život. Veľmi účinné sú kovové tabatierky či rôzne iné puzdrá ukryté pod oblečením, ktoré chránia dôležité orgány pred smrteľným zranením.

•Ženy sú vo filme vždy perfektne nalíčené, majú nádherné čisté vlasy a oholené nohy, a to aj keby žili pol roka na opustenom ostrove. Ženy sú ideálnymi rukojemníčkami, pretože sa nikdy nepokúsia „záporáka“ odzbrojiť v okamihu, keď mieri na niekoho úplne iného. Ak majú ženy možnosť strieľať, zatiaľ čo sa ich záchranca snaží prebiť „záporáka“, pri streľbe trafia práve svojho záchrancu. Ženy sa medzi sebou bijú tak, že sa hryzú a ťahajú za vlasy.

•Pokiaľ chcete vo filme prežiť vojnu, neukazujte kamarátovi fotografiu svojej rodiny, priateľov či príbuzných. Bojová jednotka má takmer vždy to šťastie, že jeden z vojakov vie hrať na harmoniku či nejakého dobrodruha, pre ktorého nie je problém dohodnúť rande s generálovou dcérou. Pokiaľ na plátne zomrie nejaký dôležitý hrdina, jeho partnerka sa na druhom konci zemegule prebudí zo zlého sna. Prebudenie zo zlého sna je zásadne sprevádzané silným potením, výkrikom a rýchlym posadením sa na posteli.

•Klasickým policajným znakom vo filme je nepríjemný šéf oddelenia, ktorý hlavnému hrdinovi stále šliape na päty a hrozí mu suspendáciou. Ďalším klasickým policajným znakom je známe policajné húkanie sirén na konci filmu, keď policajti zásadne prichádzajú dávno po funuse a jediné, čo stihnú, je položiť deku na plecia skrvaveného hlavného hrdinu. Základné druhy detektívov: Detektív/alkoholik po rozvode, alkoholik, ale inak dobrák s geniálnou dedukciou. Detektív/strachopud navonok ťažký frajer, ale keď ide do tuhého, tak utečie. Detektív/nováčik priamo z policajnej akadémie je ako „zelenáč“ pridelený k staršiemu kolegovi, a v správnom okamihu prekvapí.

•Pokiaľ má hlavný hrdina nejaký závažný psychický problém, je takmer isté, že sa mu ho podarí v priebehu niekoľkých okamihov vyliečiť. Takmer v každom filme akéhokoľvek žánru musí byť hrdina spárovaný s osobou opačného pohlavia. Najlepší priateľ hlavného hrdinu zomiera jedendva, nanajvýš tri dni pred odchodom do dôchodku. Výdrž hlavného hrdinu je niekedy takmer neuveriteľná – bez vody, jedla a spánku dokáže vydržať niekedy aj tri dni, a to bez straty energie. Po súboji so „záporákom“ hrdina vždy odmietne pomoc priateľa či doktora. Dôležitý je pre hlavného hrdinu partner/kolega, ktorý mu príde na pomoc vždy v poslednom okamihu, a to aj vtedy, keď by mal byť už dávno mŕtvy (pozri odsek o záporných postavách)

•Záporné postavy pri nastavovaní času detonácie výbušniny vždy nechajú dostatok času kladnému hrdinovi, aby mohol bombu zneškodniť krátko pred vybuchnutím (obľúbené predvýbuchové časy sú 00.00.25, 00.01.00). Bomby sú zásadne vybavené veľkým červeným a pípajúcim dis - pleyom, aby mohli hrdinovia kontrolovať čas, ktorý majú na zneškodnenie. Počas toho sa buď snažia vyslobodiť z nejakej pasce, alebo sa práve bijú so zápornou postavou. Keď sa hrdinovi konečne podarí prestrihnúť ten správny káblik (pre lepšiu orientáciu sú kábliky farebne odlíšené), čas sa okamžite zastaví. Je však možná aj výnimka, že sa nezastaví, a naopak, zrýchli odrátavanie. V tom momente hrdina prestrihuje ďalší káblik alebo použije nečakaný nápad a čas sa zastaví kúsok pred výbuchom.

Zdroj: Moviecliches.com, kinema.sk, filmnet.cz
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite