Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kto profitoval zo šrotovného?

.ján Marušinec .časopis .týždeň v ekonomike

Existuje dosť príkladov na to, že protikrízové opatrenia – a vlastne celá hospodárska politika súčasnej vlády – smerujú toky peňazí z rozpočtu najmä v prospech dobre zorganizovaných záujmových skupín, ktoré dokážu vládu presvedčiť o potrebe pomôcť práve im.

Na druhej strane stojí 150-tisíc ľudí, ktorí prišli vinou krízy o prácu, no vláda im zatiaľ príliš nevyšla v ústrety, pretože sa s nimi nedá rokovať v kuloároch, neblokujú cesty a zatiaľ neprišli ani protestovať pred Úrad vlády. Často diskutovaným opatrením bolo šrotovné, ktorého úspech prednedávnom prezentovalo Združenie automobilového priemyslu (ZAP). Rok sa skončil, čísla sú známe, tretia vlna šrotovného sa podľa slov vládnych predstaviteľov nechystá, poďme teda bilancovať.
ZAP v tlačovej správe tvrdí, že štát na šrotovnom zarobil 16,7 milióna eur. Prečo sa v šrotovaní nepokračuje, keď išlo o také populárne a navyše ziskové opatrenie? Je to tým, že na rozdiel od ministerstva financií, v ZAP majú asi pokazenú kalkulačku. Vyfakturovaná cena podporených áut bola spolu 365 miliónov eur, a teda príjem štátu z DPH 58,3 milióna. Ak k tomu pripočítame príjem z poplatkov za vyradenie starých a kolkov za registráciu nových áut vo výške 2,6 milióna (i keď s vyraďovaním a registráciou sú tiež spojené náklady), dostávame sa na sumu plus 60,9 milióna eur. Priame výdavky z rozpočtu na šrotovné boli pritom 49,9 milióna eur. Super, veď to je zisk 11 miliónov eur, ktorý sa dá použiť na sociálne programy.
Omyl. Celkový predaj áut v kategórií M1 v roku 2009 dosiahol
74 717 kusov. Šrotovné pritom podporilo 39 275 áut, čo je viac ako polovica celkového predaja. Ktorý súdny človek verí tomu, že trh s autami by sa bez zavedenia šrotovného prepadol o vyše polovicu? Lobisti presviedčali vládu o hrozivo nízkom predaji 50-tisíc áut v prípade, že  šrotovné nebude zavedené. Keďže toto číslo je dokonca nižšie ako v roku 2000 (54 718), keď nezamestnanosť dosahovala historické maximá a na programe dňa bolo uťahovanie opaskov (dovozná prirážka, slabý kurz koruny), dá sa to považovať  naozaj za minimalistický variant.
Rozdiel medzi odhadom predaja bez šrotovného a skutočného predaja so šrotovným je teda necelých 25-tisíc áut. Dotácia 18,5 milióna eur na zvyšných 14-tisíc podporených (dopočet do 39-tisíc) boli peniaze vyhodené von oknom, lebo ľudia by ich kúpili aj bez šrotovného. Zvýšený výber DPH a poplatkov treba opäť počítať iba z 25-tisíc predaných áut, a nie z celých 39-tisíc podporených šrotovným. Ak teda od  príjmov z tohto zvýšeného predaja áut (38,4 milióna) odpočítame vynaložené dotácie (49,9 milióna), dostávame sa k strate pre rozpočet vo výške 11,5 milióna eur. Táto suma pritom nezohľadňuje náklady na šrotovanie starých, ani pokles dopytu po nových autách v budúcnosti.
Fajn, ale veď štát nie je na to, aby produkoval zisk! Vláda chcela šrotovným podporiť ekonomiku v kríze a udržať zamestnanosť. Ďalší omyl. Asi nebudem ďaleko od pravdy, ak skonštatujem, že približne 90 percent áut podporených zo šrotovného bolo z dovozu (tento údaj ZAP pre istotu vo vyhodnotení nezverejnilo). Znamená to zanedbateľnú podporu nášmu priemyslu, výrobe a zamestnanosti. Z nášho šrotovného profitovali najmä zahraniční výrobcovia a naši dovozcovia a predajcovia áut.

Autor je analytik MESA10.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite