Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Americká chuť na britskú čokoládu

.jozef Ryník .časopis .týždeň v ekonomike

V hospodárskej kríze veľa firiem skrachuje. Iné sa snažia zachrániť fúziou so silnejším partnerom v brandži. Ale sú aj firmy, ktoré sú ziskové a práve preto čelia akvizičným chúťkam svojich konkurentov. Jednou z nich je aj britský výrobca čokolády Cadbury.

Fúzie firiem sú vo svete biznisu bežné. V čase hospodárskej recesie sa dejú tiež a ani cukrovinkársky biznis nie je výnimkou. V roku 2008 napríklad fúzovali cukrovinkárske giganty Mars a Wrigley, a nová firma sa stala v tomto biznise na svete  jednotkou.  Druhým najväčším výrobcom čokolády a cukroviniek na svete je britská firma Cadbury, s bohatou minulosťou (pozri rámček). Napriek svojej veľkosti musela v minulom roku čeliť pokusom o prevzatie od jedného zo svojich konkurentov – americkej potravinárskej firmy Kraft Foods (vlastní aj bratislavskú čokoládovňu Figaro). Tá chce kúpou britskej firmy rozšíriť a doplniť svoje podnikateľské portfólio. Láka ho nielen britská výroba čokolády, ale aj žuvačiek. Ak sa obchod podarí, Kraft bude ovládať zhruba 15 percent celosvetového trhu s cukrovinkami.

.tri odmietnuté ponuky
Prvý pokus o prevzatie britského výrobcu čokolád a cukroviniek sa objavil v septembri minulého roku.  Američania ponúkli za akciu 745 pencí a za celú firmu chceli zaplatiť 10,2 miliardy libier. Táto cena sa im zdala férová. Iný názor malo vedenie Cadbury, ktoré ponuku odmietlo. Ich firme sa totiž v prvom polroku 2009 darilo. Oproti roku 2008 strojnásobila svoj zisk a tržby jej vzrástli o 13 percent. Kraft sa však nevzdal a v novembri dal novú ponuku na kúpu firmy. Na počudovanie nižšiu ako v septembri. Cenil si ju už iba na 9,8 miliardy libier a za akciu ponúkal iba 717 pencí. Opäť nepochodil. V decembri prišla tretia ponuka na prevzatie, ale už nie manažmentu, ale priamo akcionárom firmy. Cena sa nezmenila. Odborníci z brandže špekulovali, že Američania cenu podhodnotili, aby ju mohli pri konkurenčných ponukách dvíhať. Záujem o Cadbury mali aj americký výrobca čokolády Hershey, talianska firma Ferrero International a švajčiarska Nestlé.
Vedenie britskej firmy nevidelo v spojení výhody a deklarovalo, že chce zachovať firmu samostatnú. Navyše, cena sa im zdala nízka. Roger Carr, predseda predstavenstva  firmy, povedal pre britské médiá, že Cadbury je úspešná firma, ktorá má vyššiu hodnotu, ako si myslí Kraft. Britskí analytici vtedy odhadovali, že hodnota firmy môže byť o 10 až 20 percent vyššia.  
V zachovaní samostatnosti firmy podporovali vedenie aj odbory. Ich predáci sa obávajú, že v prípade prevzatia podniku by Američania začali prepúšťať a znižovať mzdy. Odborári tvrdili, že nedopustia, aby britská fabrika padla do rúk finančným supom. Pravdepodobne mali na mysli dôležitého akcionára Kraftu, miliardára Warrena Buffetta. Ich silné reči ani odpor britskej verejnosti k predaju  najobľúbenejšej národnej čokolády Američanom však fúzii nezabránia. Svedčia o tom aj tohtoročné kroky Kraftu.

.finálne prípravy
Na začiatku tohto roka Kraft získal súhlas s plánovanou fúziou od Európskej komisie (EK). Tá mala minulý rok obavy z narušenia hospodárskej súťaže po spojení týchto firiem, ktoré by ovládali veľkú časť európskeho trhu. EK síce prípadnú fúziu odobrila, ale pod podmienkou, že Američania po splynutí predajú dcérske spoločnosti Cadbury v Poľsku a Rumunsku.
Americká firma si v novom roku zabezpečila aj hotovosť na kúpu a znížila počet záujemcov o britskú firmu. Kraft predala švajčiarskej cukrovinkárskej firme Nestlé svoje značky mrazených pízz Tombstone a Jack's za 3,7 miliardy dolárov. Nestlé po uzavretí obchodu vyhlásila, že o Cadbury už nemá záujem.
Začiatkom januára Američania avizovali, že zvýšia svoju ponuku na odkúpenie akcií Cadbury. O koľko, to spočiatku nespresnili. Britské média špekulovali, že cena môže byť vyššia ako 800 pencí, teda viac ako 8 libier za akciu, s čím by mohol súhlasiť aj manažment Cadbury. Napokon minulý týždeň  Kraft oznámil, že sa s vedením britskej firmy na prevzatí dohodol. Ponúkol akcionárom až 850 pencí za akciu a celkovo za firmu zaplatí 11,9 miliardy libier. Akcionári britskej firmy majú čas na rozhodnutie o prijatí či neprijatí ponuky na kúpu do začiatku februára tohto roku. Podľa portálu news.bbc.co.uk, ktorý oslovil dôležitých akcionárov, je pravdepodobné, že so splynutím budú súhlasiť.

. bude fúzia úspešná?

Odpor vedenia Cadbury  k fúzii s Kraftom mohlo byť taktizovanie, aby zvýšili ponúkanú cenu za svoju firmu. To sa im podarilo.  Keď manažment odmietol prvú ponuku na prevzatie, zapôsobilo to na investorov pozitívne. Cena akcií sa zdvihla o 40 percent a  dosiahla takmer osem libier za kus. Napokon cena vystúpila ešte vyššie. Či plánovaná fúzia s Kraftom prinesie britskej firme úspech, je však otázne. Manažment sa obáva najmä straty samostatnosti v rozhodovaní. Zamestnanci sa boja o stratu práce, pretože fúzie zvyčajne sprevádza aj racionalizácia výroby. Jeremy Warner, ekonomický komentátor Daily Telegraph, tiež pochybuje o úspechu megafúzie. Predpovedá, že nová firma stratí časť medzinárodných trhov v prospech Nestlé. Navyše, Cadbury už zažila jednu neúspešnú fúziu. V roku 1969 sa spojila s americkým výrobcom nealkoholických nápojov Schweppes. Nová firma Cadbury Schweppes sa v 70. rokoch snažila rozšíriť svoj trhový podiel na americkom trhu s cukrovinkami a nápojmi. Pri sladkostiach sa jej boj s konkurenciou daril, ale v nápojoch nebola veľmi úspešná. Nedokázala ohroziť dominantných hráčov na trhu, akými sú Coca-Cola a Pepsi. Súboje o trh s týmito gigantmi pokračovali aj v 80 a 90. rokoch. Cadbury Schweppes skúšala preniknúť na trh s ovocnými nápojmi, keďže pri kolových sa im to nedarilo. V roku 1993 sa šéf firmy Dominic Cadbury vyjadril, že firma je viac ako národná, ale ešte nie je globálna. Celosvetové ambície firma určite mala. Tie sa však nenaplnili. Na konci 90. rokov predala všetky svoje mimoamerické nápojové firmy Coca-Cole. Fúzia nápojov s čokoládou teda nemala úspech. V roku 2007 spoločnosť oznámila, že sa rozdelí. Cadbury sa zamerala  najmä na čokoládový biznis a Schweppes ostala pôsobiť na americkom trhu s nealkoholickými nápojmi. Vytvárať megakorporácie nie je v biznise vždy efektívne. Synergické efekty spojenia sa môžu rozplynúť, ak sa starí zamestnanci, manažment, ale najmä zákazníci nestotožnia s víziou nového manažmentu.
Bratislavskému Figaru splynutie s Kraftom pomohlo. Táto slovenská čokoládovňa prešla modernizáciou a stala sa konkurencieschopnejšou na domácom, ale aj na zahraničných trhoch. Manželstvo dvoch gigantov však  môže byť oveľa problematickejšie.


Inovácie a akvizície
Začiatky druhej najväčšej firmy na svete vo výrobe čokolády siahajú  do roku 1824, keď si John Cadbury otvoril v Birminghame obchod s čajom, kávou a kakaom. Po čase zistil, že čokoláda je medzi zákazníkmi najpopulárnejšia, a preto sa zameral na jej výrobu. Do obchodu pribral v roku 1847 aj svojho brata Benjamina. Ich čokoláda bola kvalitná, o čom svedčí aj fakt, že v roku 1853 dostali kráľovský dekrét na výrobu čokolády pre kráľovnú Viktóriu. Od 60. rokov 19. storočia už viedli rodinný podnik synovia zakladateľa Richard a George. Po tom, čo George kúpil moderný lis na kakové zrno od holadského výrobcu Van Houtena, podarilo sa im zlepšiť proces výroby kakového masla z kakového zrna. Chuť čokolády bez nežiaducich prímesí sa zlepšila. Bratia začali okrem čokolády na pitie vyrábať aj čokoládové sladkosti. Prelomili tak nadvládu francúzskych sladkosti na britskom trhu. V roku 1879 postavili bratia neďaleko Birmighamu novú továreň, ktorá vyrába čokoládu dodnes. V ďalšom desaťročí začali vyvážať čokoládové výrobky do britských kolónií -- Austrálie, Nového Zéland či Južnej Afriky. V roku 1905 dala firma na trh mliečnu čokoládu pod názvom Cadbury Dairy Milk, ktorá je najpredávanejšia z jej výrobkov dodnes. Po prvej svetovej vojne sa stala čokoláda vďaka masovej výrobe lacnejšou a dostupnejšou pre širšiu verejnosť. Firme sa darilo a otvorila niekoľko nových tovární v zahraničí. V tom čase viedli firmu Edward Cadbury, syn Georgea, ktorého v roku 1944 nahradil jeho brat Laurence. Medzi vojnami sa britskej čokoládovni podarila aj prvá akvizícia konkurenčnej firmy J.S. Fry & Sons. Počas druhej svetovej vojny bola firma dočasne znárodnená. Štát používal čokoládu v rámci spestrenia prídelového systému. Po druhej svetovej Cadbury už dominovala na britskom trhu s čokoládou a cukrovinkami. Rozširovala sortiment, trhy a robila akvizície. Od konca 50. rokov sa vo vedení objavuje Adrian Cadbury, syn Laurencea. Za jeho pôsobenia došlo k fúzii s firmou Schweppes, ktorá sa skončila neúspechom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite