Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zbabrané mýto

.jozef Ryník .časopis .týždeň doma

Slovenskí autodopravcovia vybojovali na vláde ústupky v mýte a daniach. Niekto by povedal, že bojovali iba za seba a svoje záujmy. Nie je to tak. Bojovali aj za vodičov osobných áut, ktorých platenie mýta čaká o dva až tri roky.

Vyberať mýto za používanie ciest je legitímne právo správcov týchto komunikácií. Samosprávy, ktoré majú na starosti časť ciest, mali doposiaľ príjmy na údržbu ciest najmä z cestnej dane. Platil ju každý podnikateľ, ktorý používal pri svojom podnikaní auto. Štát mal zase príjmy z dane z motorových palív či z predaja diaľničných známok. Po čase sa ukázalo, že doprava na slovenských cestách narastá príliš rýchlo a spomínané príjmy nestačia na ich primeranú údržbu. Vláda preto začala pred pár rokmi uvažovať nad zavedeným mýta. 
.drahá elektronika
Možností mala niekoľko. V Taliansku majú mýtne brány každých niekoľko kilometrov. Brány však spomaľujú premávku a musia mať aj minimálny obslužný personál. Modernejší systém v podobe elektronickej diaľničnej nálepky majú Maďari. Slovensko si zvolilo moderný, ale investične náročný elektronický výber mýta. Ministerstvo dopravy a Národná diaľničná spoločnosť vybrali na základe pochybného tendra pred dvoma rokmi najdrahšiu ponuku – jeden z ďalších škandálov Ficovej vlády bol na svete. Víťaz tendra, spoločnosť SkyToll, musela postaviť mýtne brány, zabezpečiť softvér a nakúpiť palubné skrinky, ktoré sú pre tento systém dôležité. 
Na druhej strane, systém elektronického mýta má aj svoje výhody. Je adresnejší voči  platiteľom. Podľa Petra Goliáša, riaditeľa INEKO, tento systém zohľadňuje intenzitu využívania komunikácií lepšie ako diaľničné známky. Jednoducho sa mu nedá vyhnúť.  Pri známke sa niektorí vodiči spoliehali na to, že ich občasná diaľničná kontrola nezastaví a súčasne spravodlivé na známke nebolo ani to, že za ňu vodič platil paušálne, bez ohľadu na to, ako často jazdil. Nový systém umožňuje vodičom platiť za skutočne prejazdené kilometre. Toľko teória. Slovenský systém však od svojho štartu na začiatku januára ukázal, ako sa dá v zásade dobrá vec zbabrať.  
.počiatočné zlyhania
Na hraniciach sa v januárovej zime tvorili rady kamiónov, pretože predajné miesta neboli pripravené na taký nával vodičov, ktorí sa chceli zaregistrovať a kúpiť si palubnú jednotku. Je pravda, že autodopravcovia si nemuseli registráciu nechávať na poslednú chvíľu, ale spoločnosť SkyToll, ktorá systém prevádzkuje, mala byť aj na túto alternatívu pripravená. Pri nákupe palubných skriniek mali vodiči navyše problémy s platením kartami a museli siahať po hotovosti. Toho, kto získal čarovnú skrinku, čakalo na slovenských cestách ďalšie prekvapenie. Skrinky nie vždy fungovali a účtovali prepravcom trasy, ktoré ani neprešli. Systém bol taký aktívny, že spoplatňoval vodičov, aj keď iba prechádzali cez most  ponad spoplatnenú cestu či pri vjazde a výjazde na cestu, za ktorú už zaplatili. Navyše spoplatnené úseky diaľnic a ciest prvej triedy neboli riadne označené, a keď sa vodiči chceli dovolať na infolinku SkyTollu, tá im často nevedela pomôcť. „Vytiahnite drôt zo skrinky a opäť ho tam zasuňte“ alebo „zapnite si skrinku pol hodiny pred jazdou“, aj také rady dostávali kamiónisti.
Dopravcovia následne vyšli do ulíc a z kauzy podozrivého tendra, zbabraného začiatku mýta, boli zrazu prvé ľudové protesty proti vláde Roberta Fica. 
.ako predísť chaosu
Tomu celému sa dalo pomerne ľahko predísť. Stačila lepšia príprava SkyTollu a nejaký čas na doladenie systému na začiatku roka. „Také veľké zmeny  by v záujme plynulosti mali byť zavádzané v prechodných obdobiach. Napríklad registrácia mala prebiehať v dlhšom období s finančnou motiváciou k čím skoršej registrácii,“ myslí si Goliáš. Výška poplatkov by podľa neho tiež mohla stúpať postupne, tak, aby si prepravcovia mohli nové ceny započítať do podnikateľského plánu a mali dostatok času prispôsobiť sa novým podmienkam. Inou možnosťou by bolo dočasné zavedenie horných limitov v počte najazdených kilometrov, po prekročení ktorých by prepravcovia jazdili bez poplatku. 
Postupnosť krokov v zavádzaní mýta obhajuje aj Jozef Drahovský, odborník na dopravu a bloger. Vo svojom blogu na sme.sk píše, že zaviesť mýto naraz zo dňa na deň a pre všetkých bolo precenenie síl a organizačné zlyhanie. Chaosu sa dalo vyhnúť súbežnou prevádzkou diaľničných nálepiek a palubných jednotiek a zavádzaním mýta najprv pre ťažšie kamióny, potom pre ľahšie nákladné autá a napokon aj pre autobusy. 
„Okamžité zavedenie plných poplatkov môže byť pre mnohých prepravcov likvidačné,“ dodáva Goliáš. O existenčných problémoch po zavedení mýta hovorili viacerí štrajkujúci vodiči. Tí blokovali Rožňavskú ulicu v Bratislave na protest proti fungovaniu mýta. Dopravca, ktorý rozváža bielu techniku iba po západnom Slovensku a zväčša po cestách prvej triedy, pre .týždeň odhaduje, že náklady na prepravu mu stúpnu pre mýto ročne asi o 2-tisíc eur. „Odkiaľ ich vezmeme, keď moji odberatelia nechcú o zvýšení cien dopravy ani počuť?“, pýta sa. Takých prípadov citovali napokon iné médiá desiatky.
.rozdeliť nepriateľov
Najhlasnejšie proti mýtu protestovali malí dopravcovia združení v Únii autodopravcov Slovenska (UNAS).  Žiadali dočasné zastavenie výberu mýta, dokým sa nevyriešia problémy s jeho výberom, zníženie spotrebnej dane z motorových palív a cestnej dane a označiť spoplatnené úseky ciest značkami. Spočiatku nepochodili. Minister dopravy ani premiér s nimi nechceli ani rokovať. Robert Fico im odkázal, že dane sa kvôli kríze znižovať nebudú. Vážny zase tvrdil, že vyberanie mýta sa len tak zastaviť nedá. Mocní tiež spochybňovali reprezentatívnosť UNAS a preferovali rokovanie s konkurenčným združením autodopravcov Česmad.  Jeho predstavitelia sa proti mýtu veľmi nebúrili, pretože dostali lukratívnu zákazku v podobe montovania palubných jednotiek do kamiónov.
Po odmietavej odpovedi od premiéra a ministra dopravy kamiónisti protesty pritvrdili a začali blokádu ciest vo viacerých slovenských mestách. Najviditeľnejšie zapôsobila blokáda rožňavskej cesty v Bratislave, kde hrozil dopravný kolaps. Mocní opäť chceli reagovať silou. Poslali na autoprepravcov policajtov, ktorí ich mali pokutovať za obmedzovanie premávky. Tí sa nezľakli a od blokády neustúpili. V rozhodnutí im pomohla aj solidarita iných vodičov, či verejnosti. Okoloidúci vodiči neboli nahnevaní na blokovanú cestu, ale trúbili na pozdrav štrajkujúcim vodičom, niektorí stiahli okienko a podpisovali ich petíciu. Toto správanie zjavne zaskočilo mocných.
.protestovať sa oplatí
Kamiónisti pochopili, že na silné reči platia argumenty a vytrvalosť. Medzi argumentmi zavážili hrozby zdražovania potravín, cestovného na autobusových linkách, ale aj iných komodít, ktoré sú na cestnú dopravu odkázané.  Fico zistil, že protesty kamiónistov majú podporu časti verejnosti a rýchlo pochopil, že ísť proti ním by nebolo populárne. Premiér napokon väčšinu požiadaviek autodopravcov sľúbil splniť. Cesty prvej triedy sa do konca januára spoplatňovať nebudú. Dovtedy sa majú rozdeliť na menšie úseky, aby dopravcovia neplatili za to, čo neprešli. Do konca júna majú byť všetky spoplatnené úseky označené. Znížia sa aj pokuty za zle nastavenú palubnú jednotku a sprehľadnia sa faktúry dopravcom. Pre vodičov, ktorí iba prechádzajú Slovenskom, spoločnosť SkyToll spustila dočasne lístkový spôsob platby, ktorý je pre nich výhodnejší ako výber mýta cez palubnú jednotku. Najviac prekvapil ústupok v znížení dane z nafty z  0,481 na 0,391 eura na liter. Cena litra nafty by tak klesla o trinásť centov z 1,14 na 1,01 eura.  „Ak by prišlo na avizované zníženie spotrebnej dane a ceny nafty, znamenalo by to pre prepravcov približne 20-40 percent úspory v mýte, podľa toho, koľko kilometrov by strávili na spoplatnenej ceste,“ myslí si Dávid Dereník, analytik Unicredit Bank. Kedy sa daň z nafty zníži, ešte nie je jasné, i keď premiér hovoril o konci tohto mesiaca. Na jej zmenu však musí parlament upraviť zákon o spotrebnej dani z minerálnych olejov a súhlasiť so znížením počtu ministerstiev.  Ak by zmeny neprešli, bude mať Fico dobrú výhovorku.
Výška mýtneho, teda poplatky za prejazdené kilometre ani dopravcami kritizovaný rozsah spoplatnených ciest sa zatiaľ meniť nebudú. Dopravcovia však chcú zabojovať aj na týchto zmenách. Predstavujú si zľavu na mýtnom, spoplatniť len niektoré cesty prvej triedy a znížiť cestnú daň. 
.biznis pre železnice?
To, že prechod na mýto bol urobený fušersky, je jasné. Otázna zostáva výška mýtneho a jeho rozsah. Na spoplatnenie nielen diaľnic, ale aj ciest prvej triedy mala Národná diaľničná spoločnosť (NDS) jasný dôvod. Bála sa, že sa nákladná doprava presunie na nespoplatnené cesty. Prečo bola jeho cena nastavená tak vysoko, že vyhnala do ulíc autodopravcov? Drahovský si myslí, že vysoká cena mýtneho môže byť súčasťou plánu vlády presmerovať aspoň časť nákladného biznisu na koľaje. To by pomohlo nielen kvalite ciest, životnému prostrediu, ale aj Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, dlhodobo stratovej štátnej firme. Presmerovať nákladnú dopravu v krátkom čase z ciest na železnicu však nie je jednoduchá záležitosť. „V krátkom čase určite nie, ale je európskym trendom diverzifikovať tranzitujúcu dopravu a riešiť preťaženie ciest,“ potvrdzuje Marcel Jánošík, hovorca NDS. Podľa neho je chybný predpoklad, že časť dopravy (napríklad sypkých materiálov) na väčšie vzdialenosti sa vplyvom zavedenia mýta presunie aj na železnicu. 
Aj oslovení dopravcovia .týždňu tvrdili, že železnice nie sú vhodné na prevážanie rýchloobrátkového tovaru medzi mestami na krátke trasy. Železnice majú náročnejší spôsob nakládky a vykládky tovaru ako kamióny. Konkurenciu v železniciach vidia autodopravcovia iba na dlhé trasy. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite