Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mešap 2009

.časopis .hudba

Mešap (z anglického mash-up), ktoré by sme do gurmánskej slovenčiny mohli preložiť ako „fašírka”, označuje v hudobnej slovgličtine skladbu, ktorá pozostáva z krátkych úryvkov iných skladieb.

Nie je to remix, kde si jeden hudobník vezme dielo iného hudobníka a (väčšinou digitálne) ho spracuje podľa svojho gusta ani koláž, pri ktorej výtvarník kladie vedľa seba časti obrázkov v snahe vytvoriť umelecké dielo s novou estetickou a významovou kvalitou. Mešapista si len vyberie hudobné kúsky, ktoré ho z nejakého dôvodu oslovili a zoradí ich pekne za sebou. Vznikne z toho niečo medzi zvukovou mozaikou a jednoduchou hádankou.
O niečo podobné sa pokúsime na nasledujúcich riadkoch. Vyberieme niekoľko vecí zo svetovej a domácej popmusic v roku 2009, ktoré nám ešte aj v polovici januára 2010 utkveli v pamäti. 

.naši a svet
Hranice strácajú význam. V ipodoch, počítačoch a na policiach s cédečkami máme hudbu z Ameriky, Anglicka, Turecka, Česka, Islandu, Mali – a zo Slovenska. Je kvalitatívny rozdiel medzi domácou a svetovou produkciou? Je, ale postupne sa zmenšuje. Slovenským kapelám ešte stále často chýba profesionalita, nadhľad, sebavedomie a akási ťažko definovateľná ľahkosť. Napriek tomu máme „naše” kapely radi, podobne ako máme radi miestny futbalový klub, hoci nehrá Ligu majstrov.

.platne
Vraj ich minulý rok vyšlo na Slovensku okolo stovky. Ja som si vypočul možno tridsať. K viacnásobnému počúvaniu došlo len u niektorých. Najprv sa v prehrávači dlho točili Idoli od Hudby z Marsu (vtipné, nepresladené ani nepresolené, v pesničkách počuť Štofov úsmev). Potom dlho nič, až kým v decembri konečne nevyšiel dlho odkladaný album Peripheries od skupiny Diego (zaujímavo poskladané piesne, výborne zahrané a zaspievané, len škoda, že po anglicky). No a krátko pred Vianocami sa objavili Zimní kúzelníci Sisy Michalidesovej (pokojná hudba plná farieb a nenápadnej muzikantskej bravúry) a nakoniec aj druhý album Franka Wintera (volá sa The Western Sky a sú na ňom smutné pesničky, nahraté lo-fi technikou v pesničkárovom byte s pomocou skoro všetkých Živých kvetov).

.uspávanky
Ak by jediným výsledkom všetkých ročníkov Superstar bol objav Kataríny Koščovej, mala táto národná karaoke šou zmysel. Stále to je ako zázrak: z celebrity sa vykľulo sympatické a skromné dievča, ktoré vie nielen spievať, ale má aj vkus. Premena bola zavŕšená minulý rok. Katarína sa udomácnila vo vydavateľstve Slnko Records, našla si polohu, ktorá jej sedí (komorné, jemne džezom a šansónom strihnuté pesničky) a vydala dva sympatické albumy. Najprv Nebotrasenie a potom Uspávanky. Hlavne tie Uspávanky (vytvorené a nahraté spolu s Kataríninou sestrou Veronikou a jej manželom Martinom Husovským) stoja za počúvanie. Sú určené deťom, no nie sú detinské. Jedinou chybičkou je rým „no len ty – pointy” (jednak tomu dieťa nerozumie a slovo „pointa” vyslovujú ako „poenta” len profesori francúzštiny).

.producenti
Tí dokážu veľmi pomôcť, alebo veľmi poškodiť. Minulý rok pomáhal napríklad Tomáš Sloboda, ktorého vklad do zvuku a pohodovej atmosféry na ostatnom albume Živých kvetov (Zlaté časy) alebo na už spomínanej platni Franka Wintera je veľký a veľmi pozitívny. Presne opačne naložil s hudbou skupiny Lavagance hviezdny anglický producent Eddie Stevens. Album I Like This Temper, ktorý s touto ambicióznou kapelou nahral, nemá šarm ani štýl, zvuky sa strácajú v akýchsi hlukových hmlovinách. Až tak, že si človek kladie otázku, či si z nich slávny Eddie, ktorý produkoval napríklad výborné sólové albumy Róisin Murphy, náhodou nevystretlil.

.remixy
Tie majú radi hlavne hudobníci-mašinkári a rapperi. A celkom sa im darí. Peťo Tázok a Karaoke Tundra vydali napospas remixérom tracky zo svojho prvého albumu s názvom Album (vyšiel v decembri 2008, čo je škoda – keby vyšiel o mesiac neskôr, stal by sa Albumom roku 2009). K svižným remixom prihodili štyri nové veci a vznikol Neuveriteľne smutný album. Podobne (až na tie nové veci) postupoval aj rapper Vec a z jeho Funkčného veterána sa v rukách českých a slovenkých dídžejov stali Funkčné remixy. Album remixov vydala minulý rok aj skupinka Longital, no s oveľa menej presvedčivým výsledkom.

.naživo
Hudba je umenie okamihu a na tom nič nezmenia elpéčka, cédečka ani empétrojky. Živé koncerty sú a stále budú nenahraditeľné. Minulý rok sme videli a počuli mohutný koncert Depeche Mode v silnom daždi, výborného Terryho Calliera na džezákoch, nádhernú a nezabudnuteľnú Patti Smith na Pohode, ale aj minikoncerty Kosy z nosa, Medu, Boboša Procházku alebo skupiny Tu v dome v kaviarni Next Apache. Príchuť bizarnosti mali unikátne koncerty Animal Collective a Silver Mt. Zion v klube A4, ale aj vystúpenie kapely The Invisible na Wilsonicu: vo všetkých troch prípadoch išlo o kapely vo vrcholnej forme, ktoré vypredávajú koncerty na celom svete, v Bratislave si ich prišlo pozrieť len niekoľko desiatok fajnšmekrov.

.ešte naživo
Každému sa páči niečo iné, ale medzi najlepšie koncertné kapely na Slovensku stále patria Živé kvety (ktoré zrejme nedokážu odohrať koncert ináč ako úplne nadoraz), Noisecut (so silným zvukom, silnou atmosférou a výbornou Bet-maj Sepjou za mikrofónom), Sounds Like This (Tomáš Sloboda spája nadhľad strých majstrov s energiou punkerov), ale napríklad aj veteráni zo Slobodnej Európy (prespievať si s Whiskym pesničky, ktoré máme radi, je stále zážitkom) alebo z Chiki Liki Tu-A (aj keď ste to už veľakrát videli a počuli, stále je to vtipné). Výborné a mimoriadne silné sú  koncerty Pary s ujúkajúcimi fanúšikmi v pesničke Doma dobre.

.mladí a krásni
Medzi objavy minulého roka nepochybne patrí skupina Moustache z Dunajskej Stredy. Málokedy sa stane, že z pivnice či garáže vyjde kapela, ktorá má všetko: neobyčajné pesničky, presne frázujúcu speváčku s nádherným hlasom, schopnosť ešte aj v televíznom štúdiu vytvoriť atmosféru príťažlivej zádumčivosti a ešte pritom aj veľmi dobre vyzerajú.

.indie hviezdičky
Je fascinujúce, ako sa aj v tzv. „nezávislej” časti svetovej popmusic vytvárajú hviezdy a hviezdičky. Stačí, aby kapela vydala album, ktorý zaujme kritikov v niekoľkých kľúčových médiách a je to tu. Presne to sa stalo minulý rok anglickej skupine The Xx. Jej debutový album s vynaliezavým názvom xx obsadil jedno z prvých troch miest vo všetkých minuloročných „indie” rebríčkoch. Je to sympatická platňa, obsahujúca jemné pesničky s elektronickými zvukmi a snivým spevom. Je to krásne, ale žeby to bol až taký veľký objav? Mne sa napríklad oveľa viac páčil debut skupiny The School of Seven Bells s názvom Alpinism alebo prvá samostatná platňa speváčky švédskych The Knife Karin Dreijer Andersson s umeleckým menom Fever Ray. Ale to je vec vkusu.

.zvieratá
Veľmi dobrý rok majú za sebou kapely, ktoré majú v názve zviera. Napríklad Grizzly Bear z New Yorku: kapela, ktorá celkom vedome rozvíja a do postmoderných súvislostí posúva odkaz Beach Boys a Paula Simona nahrala skvelý album Veckatimest. Podobne Angličania Wild Beasts a ich album Two Dancers alebo Super Furry Animals a platňa Dark Days / Light Years. Nad nimi všetkým kraľuje Animal Collective. Piesne na ich albume Merriweather Post Pavilion plynú v organických vlnách, z psychedelických hĺbok stúpajú k extatickým vrcholom. Od dokonalosti to veru nemá ďaleko.

.pesničkári
Zatiaľ, čo jedni experimentujú, iní zostávajú pri prameni, ktorým je (zdanlivo) obyčajná pesnička. Večne mladí Madness vystrúhali ska-pesničkovú poklonu rodnému Camden Town (The Liberty of Norton Folgate), noví majstri harmonických vokálov The Low Anthem stoja v údive pred Darwinom (Oh My God, Charlie Darwin), Bill Callahan (Sometimes I Wish I Were An Eagle) a Bob Dylan (Together Through Life) robia už roky to isté a stále je to výborné. Mark Lanegan ako „dlhodobý hosť” skupiny Soulsavers aj na albume Broken šíri mrazivú depresiu s tenkým lúčom nádeje (na niekoľkých koncertoch predskakovali Depeche Mode – predpokladám, že im nestiahli zvuk tak, ako na bratislavskom koncerte skupine Lavagance).

.rádiové hlavy
Minulý rok oslávilo piate narodeniny Rádio FM. Hoci sa z nepochopiteľných dôvodov z jeho rotácie vytratili Živé kvety (naozaj, prečo vlastne?) stále je na Slovensku najdôležitejším hudobným médiom. Minulý rok toto rádio (v spolupráci s .týždňom a s denníkom SME) prvýkrát udelilo ceny Radio Head Awards (v poslucháčskom hlasovaní vyhrali Noisecut, kritikom sa najviac páčil Ján Boleslav Kladivo). Práve v týchto dňoch prebieha hlasovanie v druhom ročníku tejto súťaže. V poslucháčskom hlasovaní sa objavili nové kategórie (Nováčik roka, Singel roka, Koncertná kapela roka), kritici stále vyberajú iba Album roka. Hlasuje sa na stránke www.radiofm.sk , výsledky budú vyhlásené 26. februára. 

.veľa
Život bez hudby je zrejme možný, ale určite je chudobnejší. V roku 2009 vzniklo veľa dobrej hudby. Napriek všetkým krízam to ani v roku 2010 nebude ináč. Čaká nás ďalší bohatý rok. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite