.ak si do slovenského Google zadáte heslo Bilderberg, hneď si môžete prečítať konšpiračné teórie na stránke prop.sk, na internetovej stránke poslanca za SNS Sergeja Chelemendika a takisto neprehliadnete záznam Ranného magazínu STV, v ktorom redaktor Ľubomír Huďo upozorňuje divákov, ako oficiálne médiá o aktivitách tejto skupiny poslušne mlčia, no práve rozhodnutia tejto skupiny ovplyvňujú vývoj cien ropy, priebeh európskej integrácie a napokon, vďaka nej sa stali Bill Clinton a Barack Obama americkými prezidentmi.
Je pravda, že kým vo svete internetu je skupina Bilderberg zavedeným pojmom, v serióznych médiách sa jej venuje pramalá pozornosť. Až na konci minulého roka sa šumy okolo tejto skupiny dostali aj do našich denníkov, a kusé správy akoby temné sily Bilderbergu potvrdzovali. Stalo sa tak vďaka novému prezidentovi EÚ Hermanovi van Rompuyovi, ktorý sa ešte ako belgický premiér zúčastnil na večeri Bilderbergu, kde hovoril o nevyhnutnosti vytvoriť európsku ekologickú a finančnú daň. Na večeru ho pozval bývalý podpredseda Európskej komisie a presvedčený eurofederalista, 77-ročný Etienne Davignon, ktorý dnes vedie bilderberskú skupinu. Krátko nato bol Van Rompuy jednomyseľne vymenovaný za prezidenta EÚ. Náhoda? Pre prívržencov konšpiračných teórií ďalší dôkaz o obrovskej moci skupiny.
.keď Česi konšpirujú
Bilderberg je omnoho známejší u našich českých susedov. Predminulý rok bola v lete zverejnená informácia, že vtedajší minister zahraničia Karel Schwarzenberg bol na utajenom stretnutí skupiny v americkej Virginii, hneď sa z toho stala celonárodná kauza. Poslanci za KSČM a ČSSD Schwarzenberga interpelovali, aby vysvetlil účel svojej cesty. Mladá Fronta Dnes odhaľovala tajomné pozadie tejto cesty a špekulovala, či zmyslom rokovania nebolo presadenie Lisabonskej zmluvy. Český denník takisto citoval španielskeho novinára Daniela Estulina, autora dvoch kníh o Bilderbergu, podľa ktorého bolo cieľom stretnutia zorganizovať ohováračškú kampaň proti írskemu lídrovi odporcov Lisabonu, podnikateľovi Declanovi Ganleymu. Keďže Schwarzenbergovi sa o stretnutí nechcelo veľmi rozprávať a novinárom vopred odkázal, že na niektoré otázky neodpovie, obraz temného elitného spolku bol hotový. Verejnosť sa snažil upokojiť politológ Jiří Pehe, ktorý bol na niekoľko - dňovom stretnutí Bilderbergu v roku 2001. Pehe ubezpečoval, že nejde o nič iné, než o zaujímavé prednášky za účasti prominentných ľudí z oblasti politiky, priemyslu, finančníctva. A, samozrejme, tiež o nadväzovanie kontaktov. Skrátka, debata veľmi vplyvných ľudí, ale žiadna tajná vláda. Ako je to teda?
.na začiatku bol Poliak
Skupina vznikla v roku 1954, keď sa v hoteli de Bilderberg v holandskom Oosterbeeku stretlo asi 50 prominentných Európanov a 11 Američanov.
Jedným z hlavných organizátorov bol pôvodom Poliak Józef Retinger, takisto spoluzakladateľ eurofederalistického Európskeho hnutia. Katolík Retinger však na stretnutí nechcel vymyslieť plán európskej supervlády, ako neskôr tvrdili rôzne teórie. Retinger bol znepokojený vzrastajúcim antiamerikanizmom v Európe, a preto usporiadal medzinárodnú konferenciu, na ktorú pozval elity z oboch strán Atlantiku. O pomoc požiadal napríklad holandského princa Bernharda, ktorý sa zas obrátil na vtedajšieho šéfa americkej CIA. Organizátori zostavili zoznam hostí, pričom im veľmi záležalo, aby z každej zúčastnenej krajiny prišiel na konferenciu zástupca konzervatívneho aj liberálneho tábora. Keďže konferenciu vyhodnotili účastníci ako úspech, dohodli sa, že v nej budú každoročne pokračovať. Vytvoril sa riadiaci výbor, a ten pozýval hostí, ktorých počet sa ustálil na počte asi 130 až 150 ľudí. Ich mená, ako aj miesta, kde sa raz do roka stretali najmä v Európe, ale aj v USA či Kanade, sa prísne tajili. Nie je ani známe, akí ľudia tvoria riadiaci výbor, ktorý pozýva hostí.
Ale všetko sa utajiť, samozrejme, nedá. Zvedavec na internete pomerne rýchlo nájde spoľahlivé informácie o všetkých lokalitách, kde sa v posledných 45 rokoch konali stretnutia bilderbergovcov, a takisto sú známe aj stovky pozvaných hostí. Z politikov je pravidelným účastníkom Henry Kissinger, aspoň raz sa na stretnutí zúčastnili Bill Clinton, jeho manželka Hillary, Colin Powell, Condoleezza Rice, Tony Blair, Gordon Brown, Aleksander Kwasniewski či súčasný švédsky premiér Fredrik Reinfeldt. Boli tu napríklad aj šéf Fedu Ben Bernanke, európski centrálni bankári, predstavitelia francúzskeho Telecomu, Nokie, IBM, veľkých automobiliek a ďalších korporácií. Bilderberg je otvorený aj diplomatom, akademikom alebo novinárom z Financial Times, The Economist či nemeckého Die Welt. Nie div, že zakonšpirované zhromaždenia ľudí tohto typu, o ktorých sú v serióznych médiách len strohé informácie, si priam žiadajú o konšpiračný výklad. Pozrime sa teda, čo hovoria Daniel Estulin a Jim Tucker, dvaja najcitovanejší kritici Bilderbergu.
.plánovači atentátov
Podľa Estulina stojí táto skupina už od 50. rokov za najdôležitejšími politickými a ekonomickými udalosťami. V médiách sa vraj o nej nepíše z toho dôvodu, že ich vlastnia členovia Bilderbergu. Podľa zdrojov, ktoré uvádza, sa táto mocná elita v poslednom čase napríklad sporí o to, či treba naštartovať dlhodobý, desaťročia trvajúci hospodársky prepad, ktorý by svet uvrhol do chudoby, alebo nechajú krízu trvať len krátko, zato ju využijú na nastolenie svetovej ekonomickej vlády. Tak si teda z týchto pekných vyhliadok vyberme. Do akej miery treba brať tohto „investigatívca“ vážne, dokazuje aj jeho internetová stránka, kde okrem iného zverejnil autentické záznamy zo stretnutí bilderbergovcov. Má z nich napríklad vyplývať, že v roku 1973 medzi sebou dohodli prudký nárast cien ropy. Zo záznamu však nevyplýva nič iné než to, že sa vplyvní ľudia bavili o tom, ako sa ceny ropy môžu vyvíjať. Estulin si v konšpiráciách doslova hovie: v roku 2007 vyhlásil, že americké tajné služby plánovali zavraždiť prezidentského kandidáta Rona Paula. Odmietol však zverejniť kópiu dokumentu, ktorý mal tento úmysel potvrdiť. Tak - isto tvrdí, že v roku 1996 ho chcela dať tajná elita zavraždiť, pretože odhalil plány Bilderbergu, ktorý chce zlikvidovať Kanadu ako štát a pripojiť ho do severoamerickej únie.
Estulin spolupracuje s ďalším pátračom Jimom Tuckerom, ktorý bol podľa vlastných slov už 30- krát na mieste, kde sa stretali elity, naposledy v Aténach. Tucker opisuje skupinu ako „zlo“. Na základe toho, že Clinton, Blair či Brown boli na stretnutí skupiny ešte predtým, než dosiahli svoj politických vrchol, dokazuje, že skutočne vplyvnými ľuďmi nie sú prezidenti či premiéri, ale riadiaci výbor Bilderbergu, ktorý si jednoducho vytypuje. A čo je cieľom tohto výboru? Vybudovať celosvetovú vládu so spoločnou svetovou menou – americkým dolárom. Bilderberg je podľa konšpirátorov podozrivý zo všetkého možného: zaviedol euro, naplánoval vojenský prevrat v Portugalsku, skrýva liek na rakovinu, zvyšok si doplní čitateľ sám...
.slováci v Bilderbergu
Vráťme sa radšej do normálneho sveta. Hľadali sme Slováka, ktorý sa mohol zúčastniť na Bilderbergu a ktorý by opísal, ako tie stretnutia vlastne vyzerajú. Premiér Robert Fico ani expremiér Mikuláš Dzurinda nám cez hovorcov neodpovedali na otázku, či tam niekedy boli (napriek ich nereakcii však nič nenasvedčuje tomu, žeby tam niekedy boli). Zhovorčivejší bol Pavol Demeš, riaditeľ German Marshall Fund. „Pred pár rokmi som bol pozvaný, no nevyšlo mi to.“ Čo si myslí o takýchto stretnutiach? „Vo svete dnes existuje viacero zoskupení a fór, kde sa schádzajú a neformálne diskutujú politické, ekonomické a intelektuálne elity. Na takýchto stretnutiach sa neprijímajú rozhodnutia, účastníci sa v príjemnom prostredí bez stresu a tlaku médií môžu lepšie spoznať, konfrontovať svoje názory a prípadne nadväzovať priateľské vzťahy“, uvádza Demeš. Bývalý veľvyslanec v USA Martin Bútora o stretnutiach tejto skupiny vie, no podľa jeho slov tam nikdy nebol. Jediným známym slovenským účastníkom Bilderbergu je Ivan Mikloš, ktorý tu bol dvakrát ešte ako minister financií v druhej Dzurindovej vláde. „Do kontaktu s touto skupinou som prišiel tak, že ma najskôr pozvali prednášať o našich reformách, potom som bol pozvaný ako účastník,“ hovorí Mikloš pre .týždeň. Podľa exministra sa na prvom stretnutí diskutovalo o rozširovaní EÚ a reformách, na druhom bola témou konkurencieschopnosť a lisabonská stratégia. Mikloš na základe svojich skúseností hovorí: „Ľudia trpiaci stihomamom vidia svet veľmi deformovane a nepravdivo. Ako som mal možnosť zažiť, išlo o neformálne diskusie. Je pravda, že členmi tejto prestížnej skupiny sú vplyvní ľudia, ale že by tam kuli nejaké pikle, robili politiku a vytvárali nejaké alternatívne mocenské centrum, to je absolútne nepravdivé.“ Mikloš vysvetľuje, že utajovanie miesta stretnutí, ako aj priebehu diskusie má jediný dôvod: „Ide o to, aby ľudia mohli slobodne diskutovať, aby mohli hovoriť názory bez hrozby, že budú zverejnené. To je zmysel týchto stretnutí.“ Mikloš dodáva, že stretnutia mali preňho veľký význam: „Je tam priestor nielen na slobodnú diskusiu a získavanie nových poznatkov, ale na nadväzovanie nových kontaktov, ľudia sa tu jednoducho navzájom spoznávajú. Sú tu priemyselníci, bankári, bývalí politici, členovia starých aristokratických rodov, ale aj novinári. Keď som tam bol, jeden z najzaujímavejších príspevkov mal Martin Wolf, komentátor denníka Financial Times. Pre mňa to bola príležitosť spropagovať pred veľmi vplyvnými ľuďmi naše reformy a krajinu.“
Miklošove slová sa zhodujú s hodnoteniami ďalších účastníkov. V roku 2007 sa Bilderberg stretol v Turecku a keďže v tejto krajine sa konšpiruje veľmi intenzívne, miestny liberálny novinár Mehmed Alí Bírand, ktorý bol medzi pozvanými, počas troch dní oboznamoval tureckú verejnosť s tým, čo zažil (samozrejme, nepísal o tom, kto čo povedal): „Moje vzrušenie rástlo, keď som sa obzrel okolo seba. Obklopovali ma ľudia, ktorí sú takmer nepretržite hlavnými pos - tavami novinových a televíznych titulkov. (...) Chodil som z diskusie na diskusiu. Kládol som otázky a pozorne som to sledoval. Každý to bral vážne. Nikto neodchádzal von, kde by sa ponevieral a pil kávu. (...) Posledný deň, keď som nazrel do svojich poznámok, som bol totálne sklamaný. Nemali tu padať rozhodnutia o prezidentských voľbách a atentátoch, ktoré treba pripraviť?“
.upadajúci vplyv
Bilderberg je teda podľa jeho účastníkov utajovanou konferenciou s elitnou účasťou. A konšpiračné teórie? Proti nim hovorí už len ten fakt, že každý rok sa tu stretne z väčšej časti úplne nová stovka ľudí – ťažko si predstaviť, že by každý rok mohla riadiť svet celkom nová zostava ľudí.
O skutočnom vplyve Bilderbergu vypovedá omnoho viac než Estulinova či Tuckerova fantazmagória kniha Davida Rothkopfa Superclass. Výskumný pracovník Rothkopf, ktorý kedysi slúžil v Clintonovej administratíve, uvádza v knihe zoznam 6-tisíc ľudí, ktorých možno pokladať za globálnu elitu. Na základe mnohých rozhovorov skúmal aj vplyv Bilderbegu. Jeho prestíž však podľa Rothkopfa v poslednom čase upadá. Spomedzi politikov sem najčastejšie chodia už len ministri a bývalí byrokrati. Z podnikateľskej a finančnej komunity sú tu zastúpení najmä predstavitelia starých korporácií a bánk, ale chýbajú tu noví silní ekonomickí hráči zo sveta technológií, telekomunikácií a nových médií. Rothkopf si z Bilderbergu tak trochu uťahuje a cituje jedného bývalého člena riadiaceho výboru skupiny: „Dnes už neznamená nič. Je to už len skupina 120 seniorov. (...) Oprah Winfrey má dnes väčší vplyv než ktokoľvek, kto dnes chodí na Bilderberg.“ Pre novinárov je skrátka na týchto stretnutiach najzaujímavejšie to, o čom sa tu diskutuje – veď o globálnej agende treba mať prehľad. Nepodstatný zvyšok pokojne prenechajme internetovým konšpirátorom.
Je pravda, že kým vo svete internetu je skupina Bilderberg zavedeným pojmom, v serióznych médiách sa jej venuje pramalá pozornosť. Až na konci minulého roka sa šumy okolo tejto skupiny dostali aj do našich denníkov, a kusé správy akoby temné sily Bilderbergu potvrdzovali. Stalo sa tak vďaka novému prezidentovi EÚ Hermanovi van Rompuyovi, ktorý sa ešte ako belgický premiér zúčastnil na večeri Bilderbergu, kde hovoril o nevyhnutnosti vytvoriť európsku ekologickú a finančnú daň. Na večeru ho pozval bývalý podpredseda Európskej komisie a presvedčený eurofederalista, 77-ročný Etienne Davignon, ktorý dnes vedie bilderberskú skupinu. Krátko nato bol Van Rompuy jednomyseľne vymenovaný za prezidenta EÚ. Náhoda? Pre prívržencov konšpiračných teórií ďalší dôkaz o obrovskej moci skupiny.
.keď Česi konšpirujú
Bilderberg je omnoho známejší u našich českých susedov. Predminulý rok bola v lete zverejnená informácia, že vtedajší minister zahraničia Karel Schwarzenberg bol na utajenom stretnutí skupiny v americkej Virginii, hneď sa z toho stala celonárodná kauza. Poslanci za KSČM a ČSSD Schwarzenberga interpelovali, aby vysvetlil účel svojej cesty. Mladá Fronta Dnes odhaľovala tajomné pozadie tejto cesty a špekulovala, či zmyslom rokovania nebolo presadenie Lisabonskej zmluvy. Český denník takisto citoval španielskeho novinára Daniela Estulina, autora dvoch kníh o Bilderbergu, podľa ktorého bolo cieľom stretnutia zorganizovať ohováračškú kampaň proti írskemu lídrovi odporcov Lisabonu, podnikateľovi Declanovi Ganleymu. Keďže Schwarzenbergovi sa o stretnutí nechcelo veľmi rozprávať a novinárom vopred odkázal, že na niektoré otázky neodpovie, obraz temného elitného spolku bol hotový. Verejnosť sa snažil upokojiť politológ Jiří Pehe, ktorý bol na niekoľko - dňovom stretnutí Bilderbergu v roku 2001. Pehe ubezpečoval, že nejde o nič iné, než o zaujímavé prednášky za účasti prominentných ľudí z oblasti politiky, priemyslu, finančníctva. A, samozrejme, tiež o nadväzovanie kontaktov. Skrátka, debata veľmi vplyvných ľudí, ale žiadna tajná vláda. Ako je to teda?
.na začiatku bol Poliak
Skupina vznikla v roku 1954, keď sa v hoteli de Bilderberg v holandskom Oosterbeeku stretlo asi 50 prominentných Európanov a 11 Američanov.
Jedným z hlavných organizátorov bol pôvodom Poliak Józef Retinger, takisto spoluzakladateľ eurofederalistického Európskeho hnutia. Katolík Retinger však na stretnutí nechcel vymyslieť plán európskej supervlády, ako neskôr tvrdili rôzne teórie. Retinger bol znepokojený vzrastajúcim antiamerikanizmom v Európe, a preto usporiadal medzinárodnú konferenciu, na ktorú pozval elity z oboch strán Atlantiku. O pomoc požiadal napríklad holandského princa Bernharda, ktorý sa zas obrátil na vtedajšieho šéfa americkej CIA. Organizátori zostavili zoznam hostí, pričom im veľmi záležalo, aby z každej zúčastnenej krajiny prišiel na konferenciu zástupca konzervatívneho aj liberálneho tábora. Keďže konferenciu vyhodnotili účastníci ako úspech, dohodli sa, že v nej budú každoročne pokračovať. Vytvoril sa riadiaci výbor, a ten pozýval hostí, ktorých počet sa ustálil na počte asi 130 až 150 ľudí. Ich mená, ako aj miesta, kde sa raz do roka stretali najmä v Európe, ale aj v USA či Kanade, sa prísne tajili. Nie je ani známe, akí ľudia tvoria riadiaci výbor, ktorý pozýva hostí.
Ale všetko sa utajiť, samozrejme, nedá. Zvedavec na internete pomerne rýchlo nájde spoľahlivé informácie o všetkých lokalitách, kde sa v posledných 45 rokoch konali stretnutia bilderbergovcov, a takisto sú známe aj stovky pozvaných hostí. Z politikov je pravidelným účastníkom Henry Kissinger, aspoň raz sa na stretnutí zúčastnili Bill Clinton, jeho manželka Hillary, Colin Powell, Condoleezza Rice, Tony Blair, Gordon Brown, Aleksander Kwasniewski či súčasný švédsky premiér Fredrik Reinfeldt. Boli tu napríklad aj šéf Fedu Ben Bernanke, európski centrálni bankári, predstavitelia francúzskeho Telecomu, Nokie, IBM, veľkých automobiliek a ďalších korporácií. Bilderberg je otvorený aj diplomatom, akademikom alebo novinárom z Financial Times, The Economist či nemeckého Die Welt. Nie div, že zakonšpirované zhromaždenia ľudí tohto typu, o ktorých sú v serióznych médiách len strohé informácie, si priam žiadajú o konšpiračný výklad. Pozrime sa teda, čo hovoria Daniel Estulin a Jim Tucker, dvaja najcitovanejší kritici Bilderbergu.
.plánovači atentátov
Podľa Estulina stojí táto skupina už od 50. rokov za najdôležitejšími politickými a ekonomickými udalosťami. V médiách sa vraj o nej nepíše z toho dôvodu, že ich vlastnia členovia Bilderbergu. Podľa zdrojov, ktoré uvádza, sa táto mocná elita v poslednom čase napríklad sporí o to, či treba naštartovať dlhodobý, desaťročia trvajúci hospodársky prepad, ktorý by svet uvrhol do chudoby, alebo nechajú krízu trvať len krátko, zato ju využijú na nastolenie svetovej ekonomickej vlády. Tak si teda z týchto pekných vyhliadok vyberme. Do akej miery treba brať tohto „investigatívca“ vážne, dokazuje aj jeho internetová stránka, kde okrem iného zverejnil autentické záznamy zo stretnutí bilderbergovcov. Má z nich napríklad vyplývať, že v roku 1973 medzi sebou dohodli prudký nárast cien ropy. Zo záznamu však nevyplýva nič iné než to, že sa vplyvní ľudia bavili o tom, ako sa ceny ropy môžu vyvíjať. Estulin si v konšpiráciách doslova hovie: v roku 2007 vyhlásil, že americké tajné služby plánovali zavraždiť prezidentského kandidáta Rona Paula. Odmietol však zverejniť kópiu dokumentu, ktorý mal tento úmysel potvrdiť. Tak - isto tvrdí, že v roku 1996 ho chcela dať tajná elita zavraždiť, pretože odhalil plány Bilderbergu, ktorý chce zlikvidovať Kanadu ako štát a pripojiť ho do severoamerickej únie.
Estulin spolupracuje s ďalším pátračom Jimom Tuckerom, ktorý bol podľa vlastných slov už 30- krát na mieste, kde sa stretali elity, naposledy v Aténach. Tucker opisuje skupinu ako „zlo“. Na základe toho, že Clinton, Blair či Brown boli na stretnutí skupiny ešte predtým, než dosiahli svoj politických vrchol, dokazuje, že skutočne vplyvnými ľuďmi nie sú prezidenti či premiéri, ale riadiaci výbor Bilderbergu, ktorý si jednoducho vytypuje. A čo je cieľom tohto výboru? Vybudovať celosvetovú vládu so spoločnou svetovou menou – americkým dolárom. Bilderberg je podľa konšpirátorov podozrivý zo všetkého možného: zaviedol euro, naplánoval vojenský prevrat v Portugalsku, skrýva liek na rakovinu, zvyšok si doplní čitateľ sám...
.slováci v Bilderbergu
Vráťme sa radšej do normálneho sveta. Hľadali sme Slováka, ktorý sa mohol zúčastniť na Bilderbergu a ktorý by opísal, ako tie stretnutia vlastne vyzerajú. Premiér Robert Fico ani expremiér Mikuláš Dzurinda nám cez hovorcov neodpovedali na otázku, či tam niekedy boli (napriek ich nereakcii však nič nenasvedčuje tomu, žeby tam niekedy boli). Zhovorčivejší bol Pavol Demeš, riaditeľ German Marshall Fund. „Pred pár rokmi som bol pozvaný, no nevyšlo mi to.“ Čo si myslí o takýchto stretnutiach? „Vo svete dnes existuje viacero zoskupení a fór, kde sa schádzajú a neformálne diskutujú politické, ekonomické a intelektuálne elity. Na takýchto stretnutiach sa neprijímajú rozhodnutia, účastníci sa v príjemnom prostredí bez stresu a tlaku médií môžu lepšie spoznať, konfrontovať svoje názory a prípadne nadväzovať priateľské vzťahy“, uvádza Demeš. Bývalý veľvyslanec v USA Martin Bútora o stretnutiach tejto skupiny vie, no podľa jeho slov tam nikdy nebol. Jediným známym slovenským účastníkom Bilderbergu je Ivan Mikloš, ktorý tu bol dvakrát ešte ako minister financií v druhej Dzurindovej vláde. „Do kontaktu s touto skupinou som prišiel tak, že ma najskôr pozvali prednášať o našich reformách, potom som bol pozvaný ako účastník,“ hovorí Mikloš pre .týždeň. Podľa exministra sa na prvom stretnutí diskutovalo o rozširovaní EÚ a reformách, na druhom bola témou konkurencieschopnosť a lisabonská stratégia. Mikloš na základe svojich skúseností hovorí: „Ľudia trpiaci stihomamom vidia svet veľmi deformovane a nepravdivo. Ako som mal možnosť zažiť, išlo o neformálne diskusie. Je pravda, že členmi tejto prestížnej skupiny sú vplyvní ľudia, ale že by tam kuli nejaké pikle, robili politiku a vytvárali nejaké alternatívne mocenské centrum, to je absolútne nepravdivé.“ Mikloš vysvetľuje, že utajovanie miesta stretnutí, ako aj priebehu diskusie má jediný dôvod: „Ide o to, aby ľudia mohli slobodne diskutovať, aby mohli hovoriť názory bez hrozby, že budú zverejnené. To je zmysel týchto stretnutí.“ Mikloš dodáva, že stretnutia mali preňho veľký význam: „Je tam priestor nielen na slobodnú diskusiu a získavanie nových poznatkov, ale na nadväzovanie nových kontaktov, ľudia sa tu jednoducho navzájom spoznávajú. Sú tu priemyselníci, bankári, bývalí politici, členovia starých aristokratických rodov, ale aj novinári. Keď som tam bol, jeden z najzaujímavejších príspevkov mal Martin Wolf, komentátor denníka Financial Times. Pre mňa to bola príležitosť spropagovať pred veľmi vplyvnými ľuďmi naše reformy a krajinu.“
Miklošove slová sa zhodujú s hodnoteniami ďalších účastníkov. V roku 2007 sa Bilderberg stretol v Turecku a keďže v tejto krajine sa konšpiruje veľmi intenzívne, miestny liberálny novinár Mehmed Alí Bírand, ktorý bol medzi pozvanými, počas troch dní oboznamoval tureckú verejnosť s tým, čo zažil (samozrejme, nepísal o tom, kto čo povedal): „Moje vzrušenie rástlo, keď som sa obzrel okolo seba. Obklopovali ma ľudia, ktorí sú takmer nepretržite hlavnými pos - tavami novinových a televíznych titulkov. (...) Chodil som z diskusie na diskusiu. Kládol som otázky a pozorne som to sledoval. Každý to bral vážne. Nikto neodchádzal von, kde by sa ponevieral a pil kávu. (...) Posledný deň, keď som nazrel do svojich poznámok, som bol totálne sklamaný. Nemali tu padať rozhodnutia o prezidentských voľbách a atentátoch, ktoré treba pripraviť?“
.upadajúci vplyv
Bilderberg je teda podľa jeho účastníkov utajovanou konferenciou s elitnou účasťou. A konšpiračné teórie? Proti nim hovorí už len ten fakt, že každý rok sa tu stretne z väčšej časti úplne nová stovka ľudí – ťažko si predstaviť, že by každý rok mohla riadiť svet celkom nová zostava ľudí.
O skutočnom vplyve Bilderbergu vypovedá omnoho viac než Estulinova či Tuckerova fantazmagória kniha Davida Rothkopfa Superclass. Výskumný pracovník Rothkopf, ktorý kedysi slúžil v Clintonovej administratíve, uvádza v knihe zoznam 6-tisíc ľudí, ktorých možno pokladať za globálnu elitu. Na základe mnohých rozhovorov skúmal aj vplyv Bilderbegu. Jeho prestíž však podľa Rothkopfa v poslednom čase upadá. Spomedzi politikov sem najčastejšie chodia už len ministri a bývalí byrokrati. Z podnikateľskej a finančnej komunity sú tu zastúpení najmä predstavitelia starých korporácií a bánk, ale chýbajú tu noví silní ekonomickí hráči zo sveta technológií, telekomunikácií a nových médií. Rothkopf si z Bilderbergu tak trochu uťahuje a cituje jedného bývalého člena riadiaceho výboru skupiny: „Dnes už neznamená nič. Je to už len skupina 120 seniorov. (...) Oprah Winfrey má dnes väčší vplyv než ktokoľvek, kto dnes chodí na Bilderberg.“ Pre novinárov je skrátka na týchto stretnutiach najzaujímavejšie to, o čom sa tu diskutuje – veď o globálnej agende treba mať prehľad. Nepodstatný zvyšok pokojne prenechajme internetovým konšpirátorom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.