Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Recenzie

.časopis .hudba

A PLACE TO BURY STRANGERS - EXPLODING HEAD NEKTA - STORYBOOK ALI IBN RACHID - ALI IBN RACHID II. LUCIE BÍLÁ - BANG! BANG! EBERHARD WEBER - COLOURS JET - SHAKA ROCK

A PLACE TO BURY STRANGERS
EXPLODING HEAD

MUTE
Miláčikovia nezávislých hudobných serverov sa hrdia nálepkou najhlučnejšia kapela z New York City. Trojica sa môže pochváliť aj koncertmi s The Brian Jonestown Massacre (spomínate si na film DiG?), Jesus And Mary Chain, Black Rebel Motorcycle Club, Nine Inch Nails alebo MGMT. Frontman Oliver Ackermann sa živí aj výrobou gitarových efektov pre iné kapely. V tomto prípade ide o obzvlášť milú okolnosť. Platňa Exploding Head, druhá radová, ale prvá na veľkom labeli, zaujme tých poslucháčov, ktorí majú radi pekný gitarový noise so shoegazovými (ale aj rokenrolovými, psychedelickými, či dokonca synth-popovými odbočkami). Sú tu vydarené veci: zasnívaná melanchólia v podobe jednoduchej Keep Slipping Away, hravá a uletená Everything Always Go Wrong, ostré riffy v Deadbeat, krásne noisové plochy v skladbe Lost Feeling. A, samozrejme, veľa hmly.
●●●●○
.matej Lauko


NEKTA
STORYBOOK

INFRACOM!
Nemci. Vraj sú príliš vážni, upätí. No vedia byť aj uvoľnení, tak ako títo – duo Nekta čiže speváčka Nathalie Schäfer a producent Gyso Hilger. Väčšinou ich uvádzajú v kategórii nu jazz. Viac ich však vystihuje termín lounge. Spomínanú uvoľnenosť spájajú s nemeckou precíznosťou. Rýchlejšie, tanečné skladby klubového rázu sú, žiaľ, trošku stereotypné, nudné. Tie pomalšie majú krajšie melódie a premyslenejšie aranžmány, obohatené akustickou gitarou, džezovými, miestami swingovými trúbkami, flautou, členitejšími rytmami. Vrcholom je skladba Sommelier s náznakmi tanga, sprevádzaná bandoneónom. Album Storybook by naozaj mohol byť ako rozprávková kniha, ale do úrovne podobne orientovaných Nemcov Club Des Belugas či De-Phazz mu chýba ešte krôčik. Nektu nepokladám za špičku dnešnej lounge music, no dá sa očakávať, že ešte môže vytvoriť aspoň zopár príťažlivých skladieb.
●●●○○
.miro Potoček


ALI IBN RACHID
ALI IBN RACHID, ALI IBN RACHID II.

AZYL
Ako sa stať legendou alebo, ak chcete, „kultovou“ skupinou? Stačí vám vydať dva albumy, ktoré fanúšikovia aj tak nikde nezoženú. Na jeden dáte fotografiu z hokejového zápasu, na druhý dve usmiate cyklistky. Občas odohráte nejaký koncert. Vôbec nepotrebujete internetovú stránku skupiny, nezaoberáte sa zbytočnosťami, ako je reklama či promotion. A dokonca ani neprekáža, že drvivá väčšina fanúšikov vlastne ani nevie, ako vyzeráte. Hráte si len svoju muziku, ktorá je nadčasová a dokáže aj po rokoch osloviť viaceré generácie. Pridáte dobré texty, nadhľad a vtip. Baví vás to a je to cítiť. Vďaka zvláštne pôvabnej atmosfére vaše pesničky zľudovejú a dlhé roky zostanú stále rovnako silné a pôsobivé. No a potom príde vydavateľ, ktorý tie dva albumy vydá v reedícii a stane sa to jedným z najdôležitejších počinov roka na našom hudobnom trhu. Aké jednoduché!
●●●●●
.luboš Houška


LUCIE BÍLÁ
BANG! BANG!

UNIVERSAL
Skvelý album! – dalo by sa povedať, keby sme všetky tie melódie a skratky do ľudskej duše nepoznali už aj z iného než Luciinho (akokoľvek osobitého) podania. Bílá sa orientuje na domáceho masmediálneho poslucháča, ktorý neporovnáva coververziu s ťažko prekonateľným, večne zeleným originálom, ale teší sa z povedomej melódie a inteligentne sarkastických textov Gábiny Osvaldovej (v jednom prípade Pavla Vrbu), variujúcich overenú metódu „Plyn už syčí z trouby ven“. Raz si pri tom nasadí veselú, inokedy divokú alebo smutnú masku. Je to pani speváčka a, ako sama seba označila, aj cirkusantka. V širokom emočnom rozpätí maľuje fresky, kde sa životné pravdy stretávajú s bežnými malichernosťami. Predáva v prvom rade interpretáciu, pri ktorej sa môže oprieť o texty a načerpať energiu z obľúbených melódií svojich rodičov. Tým album venovala.
●●●○○
.martin Chrobák


EBERHARD WEBER
COLOURS

ECM/DIVYD
Kvarteto Colours, vedené kontrabasistom Eberhardom Weberom nemeckého pôvodu, existovalo v rokoch 1975–1981 a nahralo tri albumy Yellow Fields (1976), Silent Feet (1978) a Little Movements (1980). Z dnešného pohľadu reprezentujú všetky tri dobovú fusion, v ktorej dominoval typicky európsky prístup. Najdôležitejší prínos týchto nahrávok bol v originalite Weberovho autorského rukopisu a vo význame farieb a nálad. Hralo a improvizovalo sa, samozrejme, dosť, ale v konečnom dôsledku sa všetko podriaďovalo budovaniu sugestívnej atmosféry. Weberova hudba nebola poplatná zámorským vzorom, v európskych kontextoch pôsobila objavne a nadčasovo. Mnohé z toho platí dodnes. Žiadnemu z albumov čas neublížil. Obstoja aj v čase, keď sa európanstvo v džeze opäť nosí a je z čoho vyberať. Aj preto má reedícia kompletného odkazu Colours význam.
●●●●○
.augustín Rebro


JET
SHAKA ROCK

EMI
Austrália síce nemá povesť rockovej veľmoci, no vyšlo z nej už zopár originálnych hudobníkov: majstri kolovrátkového rokenrolu AC/DC, knieža temnoty Nick Cave, oduševnení ekológovia Midnight Oil, chytľaví novovlnoví vidláci Men At Work, nedbalí elegáni INXS alebo klenuto melodickí Crowded House. A potom sú tu síce tiež medzinárodne úspešné, ale už menej svojské kapely: postgrungeoví Silverchair, indierockoví The Vines, retrorockoví Wolfmother... Do tejto druhej kategórie patria aj Jet, štvorčlenná kapela z Melbourne, v ktorej jasne počuť vplyv Rolling Stones alebo Iggyho Popa, trochu aj AC/DC. Shaka Rock je, napriek totálnej nepôvodnosti, pomerne zábavný album – tak ako je zábavný béčkový horor, pri ktorom sa síce netrasieme od strachu, ale bavíme sa na dokonale zvládnutom klišé. Veď málokto má dnes také pekné „yeah-yeah“ a „whoa oh oh oh oh oh oh“.
●●●○○
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite