Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dva vrcholy

.časopis .hudba

Keby sme si slovenskú nezávislú hudobnú scénu predstavili ako pohorie, tak pozorovateľa už z diaľky upútali dva vrcholy: Čisté tvary a Noisecut. Upútali by ho krásou, divokosťou a osobitosťou.

Koncert v bratislavskom divadle Meteorit sa začal vystúpením mladej bratislavskej kapely The Ills, ktorá je zjavne inšpirovaná post-rockom a prístupom k hudbe výstižne označovaným slovom „shoegazing”, teda pozeranie sa na vlastné topánky a nie smerom k publiku. Hrali pomerne dlhé inštrumentálne skladby, ktoré mali skôr vytvárať atmosféru, než zaujať hudobným nápadom. A to sa im aj darilo. Malo to energiu, naliehavosť a zvláštnu krásu. Nevadilo, že bicie zneli ako v neozvučenej skúšobni a že celý zvuk sa zlieval do jedného prúdu. Keď sa v niekoľkých pesničkách k štyrom chlapcom pridala rakúska speváčka, bolo to fajn, ale stratilo to tú zaujímavú zahmlenosť.
Čisté tvary, už roky ignorujúc módne trendy, kráčajú po svojej ceste a postupne sa dopracovali k pátosu nie nepodobnému napríklad islandským Sigur Rós. Ako keby každá zaspievaná veta niesla v sebe hlboké posolstvo, ktoré len iniciovaný poslucháč dokáže dešifrovať. Keď to všetko správne zafunguje, tak je to veľká sila. Stačí však, aby niečo nebolo v poriadku a človeku sa chce zívať a esemeskovať. V divadle Meteorit to dopadlo pomerne dobre. Celý koncert Tvarov bol zaujímavý a vzrušujúci, no zimomriavky prišli až v poslednej piesni, v ktorej hosťoval Boboš Procházka. Až jeho temný spev a drásajúca harmonika dodali hudbe Čistých tvarov priam neznesiteľnú intenzitu. Až tak, že ľudia, ktorí dovtedy posedávali a polihovali na zemi (v divadle Meteorit je na dlážke koberec!) vstali a začali sa hýbať v uhrančivom rytme.
Vstali a už si nesadli, pretože večer vrcholil vystúpením skupiny Noisecut. Bola to lavína krásy, hudby, obrazov a obrovskej energie. Zdá sa, ako keby mala Bet-maj Sepja z koncertu na koncert silnejší a ostrejší hlas, ako keby Losos, Japonec a M zo svojich nástrojov z koncertu na koncert dokázali dostať intenzívnejšie zvuky. Rocková tvrdosť, elektronická farebnosť a sugestívny spev vytvárajú zázračnú zvukovú drogu, ktorá človeka s čistou hlavou a otvorenými ušami dokáže v okamihu preniesť do iných svetov. Môžete skákať a tancovať, alebo bez pohnutia stáť, dívať sa a počúvať. Noisecut je vo vrcholnej forme a preto je informácia o tom, že sa idú presunúť do štúdia a dávať dokopy nové veci, veľmi dobrou správou. Nezachytiť aspoň niečo z tejto divokej energie na zvukový nosič by bolo hazardovaním s talentom.
Zahmlená atmosféra The Ills, zimomriaky pri Čistých tvaroch a hudobná extáza s Noisecutom. To je na jeden večer viac než dosť.
The Ills, Čisté tvary, Noisecut, divadlo Meteorit, Bratislava, 2. december 2009.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite