Koncert v bratislavskom divadle Meteorit sa začal vystúpením mladej bratislavskej kapely The Ills, ktorá je zjavne inšpirovaná post-rockom a prístupom k hudbe výstižne označovaným slovom „shoegazing”, teda pozeranie sa na vlastné topánky a nie smerom k publiku. Hrali pomerne dlhé inštrumentálne skladby, ktoré mali skôr vytvárať atmosféru, než zaujať hudobným nápadom. A to sa im aj darilo. Malo to energiu, naliehavosť a zvláštnu krásu. Nevadilo, že bicie zneli ako v neozvučenej skúšobni a že celý zvuk sa zlieval do jedného prúdu. Keď sa v niekoľkých pesničkách k štyrom chlapcom pridala rakúska speváčka, bolo to fajn, ale stratilo to tú zaujímavú zahmlenosť.
Čisté tvary, už roky ignorujúc módne trendy, kráčajú po svojej ceste a postupne sa dopracovali k pátosu nie nepodobnému napríklad islandským Sigur Rós. Ako keby každá zaspievaná veta niesla v sebe hlboké posolstvo, ktoré len iniciovaný poslucháč dokáže dešifrovať. Keď to všetko správne zafunguje, tak je to veľká sila. Stačí však, aby niečo nebolo v poriadku a človeku sa chce zívať a esemeskovať. V divadle Meteorit to dopadlo pomerne dobre. Celý koncert Tvarov bol zaujímavý a vzrušujúci, no zimomriavky prišli až v poslednej piesni, v ktorej hosťoval Boboš Procházka. Až jeho temný spev a drásajúca harmonika dodali hudbe Čistých tvarov priam neznesiteľnú intenzitu. Až tak, že ľudia, ktorí dovtedy posedávali a polihovali na zemi (v divadle Meteorit je na dlážke koberec!) vstali a začali sa hýbať v uhrančivom rytme.
Vstali a už si nesadli, pretože večer vrcholil vystúpením skupiny Noisecut. Bola to lavína krásy, hudby, obrazov a obrovskej energie. Zdá sa, ako keby mala Bet-maj Sepja z koncertu na koncert silnejší a ostrejší hlas, ako keby Losos, Japonec a M zo svojich nástrojov z koncertu na koncert dokázali dostať intenzívnejšie zvuky. Rocková tvrdosť, elektronická farebnosť a sugestívny spev vytvárajú zázračnú zvukovú drogu, ktorá človeka s čistou hlavou a otvorenými ušami dokáže v okamihu preniesť do iných svetov. Môžete skákať a tancovať, alebo bez pohnutia stáť, dívať sa a počúvať. Noisecut je vo vrcholnej forme a preto je informácia o tom, že sa idú presunúť do štúdia a dávať dokopy nové veci, veľmi dobrou správou. Nezachytiť aspoň niečo z tejto divokej energie na zvukový nosič by bolo hazardovaním s talentom.
Zahmlená atmosféra The Ills, zimomriaky pri Čistých tvaroch a hudobná extáza s Noisecutom. To je na jeden večer viac než dosť.
The Ills, Čisté tvary, Noisecut, divadlo Meteorit, Bratislava, 2. december 2009.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.