Traja židia zo Slovenska, dobrovoľníci z radov Hagany – okrem neho Chaviva Reiková a Cvi Ben Jakov – zosobňujú menej známy, no nesmierne cenný odkaz vojny. Potvrdzujú, že žiadni židia tvárou v tvár vyvražďovaniu neboli pasívni a nenechali sa bez odporu hnať ako ovce na bitúnok.
Rafi Reisz sa narodil v Budapešti. Otec mu zomrel ešte v ranom detstve. Ovdovená matka sa s dvoma synmi presťahovala do Šurian. V roku 1933 sa Rafi zapísal na Univerzitu Komenského ako poslucháč medicíny. Štúdium nedokončil, v roku 1938 odišiel do Palestíny a stal sa členom kibucu Sde Nehemia. Po troch rokoch sa na výzvu Jewish Agency dobrovoľne prihlásil na vojenský výcvik. Po jeho absolvovaní na palestínskych a egyptských základniach, ktoré boli v tom čase pod britským mandátom, bolo jeho úlohou pripojiť sa k židovskej diaspóre a vykonávať záchranné práce v krajinách okupovaných nacistami.
Členovia misie Amsterdam odleteli 15. septembra 1944 spoločne s československou vojenskou rozviedkou z talianskeho Brindisi na Slovensko. Po ceste cez vrchy Malej Fatry do Turian, ktorá trvala šesť dní, sa v Nolčove pripojili k partizánom a slovenskej židovskej skupine. Cez pohorie Veľkej Fatry dorazili do Banskej Bystrice. V nasledujúcich dňoch sa snažili dosiahnuť spojenie s veliteľstvom partizánskeho hnutia a s veliteľom britskej vojenskej misie. Pomáhali židom, ale aj iným – záchrana amerických, britských a austrálskych pilotov na okupovaných územiach bola úlohou Cvi Ben Jakova. Chaviva Reiková zasa pomáhala židovským utečencom, ktorí sa dostali do Banskej Bystrice. V druhej polovici októbra 1944 sa členovia misie Amsterdam spoločne s ďalšími približne štyridsiatimi židovskými utečencami museli presunúť smerom na Pohronský Bukovec. Niektorí povstalci sa spustili do dolín, iní sa snažili dostať sa čo najvyššie. Dňa 30. októbra 1944 ich odhalilo nemecké protipartizánske komando. Všetci traja padli do zajatia. Popravili ich 19. novembra v Kremničke.
Predminulú nedeľu odhalili Rafi Reiszovi v Nových Zámkoch pamätnú tabuľu. Z jeho listu na rozlúčku čítala dcéra Edna. „Nechcem, aby niekto vo mne videl národného hrdinu,“ písal. Táto časť jeho vôle nemohla byť naplnená. Po šesťdesiatich piatich rokoch sa jeho „karanténa“ konečne skončila. Jeho dcéra vychovala štyroch synov a má sedem vnukov.
Rafi Reisz sa narodil v Budapešti. Otec mu zomrel ešte v ranom detstve. Ovdovená matka sa s dvoma synmi presťahovala do Šurian. V roku 1933 sa Rafi zapísal na Univerzitu Komenského ako poslucháč medicíny. Štúdium nedokončil, v roku 1938 odišiel do Palestíny a stal sa členom kibucu Sde Nehemia. Po troch rokoch sa na výzvu Jewish Agency dobrovoľne prihlásil na vojenský výcvik. Po jeho absolvovaní na palestínskych a egyptských základniach, ktoré boli v tom čase pod britským mandátom, bolo jeho úlohou pripojiť sa k židovskej diaspóre a vykonávať záchranné práce v krajinách okupovaných nacistami.
Členovia misie Amsterdam odleteli 15. septembra 1944 spoločne s československou vojenskou rozviedkou z talianskeho Brindisi na Slovensko. Po ceste cez vrchy Malej Fatry do Turian, ktorá trvala šesť dní, sa v Nolčove pripojili k partizánom a slovenskej židovskej skupine. Cez pohorie Veľkej Fatry dorazili do Banskej Bystrice. V nasledujúcich dňoch sa snažili dosiahnuť spojenie s veliteľstvom partizánskeho hnutia a s veliteľom britskej vojenskej misie. Pomáhali židom, ale aj iným – záchrana amerických, britských a austrálskych pilotov na okupovaných územiach bola úlohou Cvi Ben Jakova. Chaviva Reiková zasa pomáhala židovským utečencom, ktorí sa dostali do Banskej Bystrice. V druhej polovici októbra 1944 sa členovia misie Amsterdam spoločne s ďalšími približne štyridsiatimi židovskými utečencami museli presunúť smerom na Pohronský Bukovec. Niektorí povstalci sa spustili do dolín, iní sa snažili dostať sa čo najvyššie. Dňa 30. októbra 1944 ich odhalilo nemecké protipartizánske komando. Všetci traja padli do zajatia. Popravili ich 19. novembra v Kremničke.
Predminulú nedeľu odhalili Rafi Reiszovi v Nových Zámkoch pamätnú tabuľu. Z jeho listu na rozlúčku čítala dcéra Edna. „Nechcem, aby niekto vo mne videl národného hrdinu,“ písal. Táto časť jeho vôle nemohla byť naplnená. Po šesťdesiatich piatich rokoch sa jeho „karanténa“ konečne skončila. Jeho dcéra vychovala štyroch synov a má sedem vnukov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.