Udalosti svet

Prekvapenie? Ako pre koho. To, že sa na základe Lisabonskej zmluvy stane prvým prezidentom EÚ doterajší belgický premiér Herman Van Rompuy, sa v zákulisí šepkalo dlhšie. Takisto sa šepkalo, že tento politik, mimo belgických hraníc neznámy, má dvoch silných podporovateľov, francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho a nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, ktorí uplynulé týždne žiadali o podporu  ostatných lídrov EÚ. Minulý štvrtok tak mohlo švédske predsedníctvo pokojne navrhnúť Van Rompuya ako svojho kandidáta – už bolo rozhodnuté. Šesťdeisatdvaročnému Belgičanovi neublížilo ani to, že krátko predtým prenikli na verejnosť jeho eurofederalistické predstavy, ktoré predniesol na zasadaní neformálneho a konšpiračnými teóriami opradeného spolku Bilderberg Group. Ako informovala flámska tlač, Van Rompuy tu pred európskymi priemyselníkmi a politikmi hovoril o potrebe bruselskej ekologickej a finančnej dane, ktorá by priamo financovala chod EÚ. Zdalo sa, že Briti by sa po takýchto úvahách mohli proti jeho nominácii vzbúriť. Ale nestalo sa. Sarkozy neskrýval zo svojho víťazstva nadšenie: „Je to Európan celým srdcom.“

Prekvapivejšie bolo meno ministerky zahraničných vecí, opäť postu, ktorý zriadila Lisabonská zmluva. Labouristku Catherine Ashtonovú poriadne nepoznajú ani doma vo Veľkej Británii. Dosiaľ bola celkom nenápadnou eurokomisárkou pre obchod. Od prvého decembra však má Ashtonová spolu s Van Rompuyom reprezentovať EÚ pred celým svetom. Pochybnosti sa snažil prekryť švédsky premiér Fredrik Reinfeldt vyhlásením: „Toto je nový vodcovský tím pre Európu.“

Najnenápadnejšie, no dôležité je iné meno: novým generálnym tajomníkom Rady EÚ, čo je jeden z najsilnejších úradníckych postov, bude v Únii už legendárny Francúz Pierre de Boissieu. Tento pán je na rozdiel od Belgičana a Britky naozaj silnou bruselskou váhou. Príklad za všetky: Minulý rok unikli z českého ministerstva zahraničných vecí záznamy neverejných rokovaní medzi českými vládnymi politikmi a úradníkmi, podľa ktorých sa Boissieu vtedajšiemu podpredsedovi vlády Alexandrovi Vondrovi napríklad zveril, že maďarská socialistická vláda dostala od EÚ takú silnú finančnú výpomoc aj preto, aby bola šanca zabrániť nástupu opozičného lídra Viktora Orbána.

Takže asi tak: niekto je len tvárou, iný ťahá za nitky. 

Organizácia Human Rights Watch píše, že za Raúla Castra sa život na Kube zhoršil. Represie a strach sa šíria spoločnosťou, a hoci dlhodobé väznenie disidentov je zriedkavejšie, je to len úskok: zatýkajú ich častejšie a na kratšie, aby medzinárodné spoločenstvo neprotestovalo. Príkladom ťažkých pomerov je nedávny útok na známu blogerku Yoani Sanchez.

Austrálsky premiér Rudd sa ospravedlnil ľuďom, ktorých v detstve vyviezli z Veľkej Británie do Austrálie, kde ich neraz čakalo zneužívanie a drina v otrasných podmienkach. Šlo o siroty a deti z chudobných rodín a ich „prísun“ do Austrálie mal riešiť dva problémy: odbremeniť britskú spoločnosť a posilniť bielu populáciu u protinožcov. Šokujúca prax trvala do polovice 20. storočia.

Afganistan je pre Hillary Clinton novou príležitosťou dokázať, čo vie. Podľa New York Times si vybudovala dobrý pracovný vzťah s Hamidom Karzajom, slabým, skorumpovaným, no momentálne akceptovaným prezidentom. Dokázala to aj na minulotýždňovej návšteve Afganistanu. Pre Biely dom je to výhoda – vzťah Hamida Karzaja s prezidentom Obamom ani zďaleka taký dobrý nie je.

Ruský premiér podporil Júliu Tymošenkovú: vraj by bola dobrou prezidentkou Ukrajiny.  „Tvrdo vyjednáva,“ ale je zároveň predvídateľná a dá sa  s ňou dohodnúť. Moskva teda štyri roky po Oranžovej revolúcii a sérii konfliktov o plyn dosiahla svoje a dnes sú pre ňu prijateľní obaja hlavní uchádzači o úrad prezidenta. A vraj neexistujú sféry vplyvu.

 

Amnestia, ktorá zaručuje Američanom znížené sankcie, ak prihlásia svoje peniaze uložené na tajných zahraničných účtoch, sa zatiaľ vypláca. Podľa agentúry Reuters prihlásilo v jej rámci svoje účty asi 15-tisíc bohatých Američanov. Účty priznali nielen vo Švajčiarsku, ale aj inde v Európe a tiež v ázijských krajinách. Celkový objem prostriedkov, ktoré vyľakaní Američania priznali štátu v rámci amnestie, nie je zatiaľ známy.

Hlava srbskej ortodoxnej cirkvi patriarcha Pavle zomrel minulý týždeň v Belehrade po zlyhaní srdca vo veku 95 rokov. Bol považovaný za významného teológa, tešil sa rešpektu aj mimo Srbska a prezident Tadič sa s ním radil v dôležitých otázkach. 

Exguvernérka Aljašky a exkandidátka na viceprezidentku v tandeme s republikánom McCainom sa americkej scéne opäť pripomenula svojou autobiografiou. Špekulácie, či sa vráti do politiky a opäť sa pokúsi dobyť Biely dom, ožili a Sarah Palin ich neodmieta.

Politicky a mediálne vplyvný poradca ruského prezidenta letí z Kremľa a zrejme bez súhlasu Putina. Oficiálne odišiel na vlastnú žiadosť, v skutočnosti ho odsunul prezident Medvedev. Vyzerá to na symptóm mocenského boja medzi premiérom a prezidentom.