Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Prvýkrát som sa tým stretla až v dospelosti. Alebo si to len nepamätám? Mala som asi dvadsať a zoznámila som sa s kamošovým malým synom Paľkom. Mal tri roky. Hrávali sme sa spolu na pieskovisku a zakopávali sa doň až kým nám netrčali len hlavy.

Prechádzali sme sa po záhrade a malý Paľko mi vysvetľoval, čo je čo. Keď sme prechádzali okolo slivkového stromu, povedal “pálené” ako na kopaniciach hovoria pálenke. Občas som postrehla, že hovorí aj iným smerom ako na mňa, ale nevenovala som tomu pozornosť. Asi o rok a pol, boli sme u nich a jeho mamka Lenka mu za čosi nadávala. Paľko sa na ňu pozrel svojimi veľkými očami a povedal: „To nie ja, to Danko.” Spytala som sa kto je Danko, ale nedostala som odpoved. Patrala som aj po zvysok dna. Nakoniec vysvitlo, ze Danko je imaginárny kamarát. Prvé čo mi napadlo, bola zlosť nad vlastnou obmedzenosťou. Ako to, že aj ja nemám a nikdy som nemala imginárnych kamarátov? Bože, ako by mohol byť môj život bohatší! Raz som spala v požičanom byte v Prahe, u môjho kamoša, režiséra. Pri odchode mi povedal, nech nerobím bordel, lebo Klaudia zo Zuzanou už aj tak žiarlia, že tam nejaká baba nocuje. Na môj spýtavý pohľad odpovedal len stručným: „Oni tu bývajú so mnou”.  Odišiel a ja som tam zostala s Klaudiou a Zuzanou. Cítila som ich v každej miestnosti. Dohliadali, či všetky použité veci položím na správne miesto. Kukali sme spolu telku a spravila som im aj šálku čaju. Vychádzaju imaginárni priatelia z priestoru? Sú to nebodaj nejaké duše, ktoré sú v danom priestore nejako prítomné? Alebo je to absencia kamarátov v detstve? Danko, Klaudia a Zuzana nie su jediné. Ešte poznám aj Kláru a mnoho iných. Môj frajer si pred pár dňami vytvoril jedného. Moja sestra Terezka, keď bola malá, mala kamaráta Čľupka, ktorý žil vo vani. Občas sa z výlevky ozvalo bublanie a vtedy Čľupko rozprával. Maminým hlasom. Vždy nám to dávalo pocit istoty a zbavovalo nás to úzkosti. Aj teraz, keď mi je niekedy ťažko, spomeniem si na Čľupka, ktorý žije vo vani, na Danka, ktorý robí všetko zlé a jeho kamarát Paľko má len tie dobré vlastnosti, spomeniem si na Klaudiu a Zuzanu, ktoré udržiavajú poriadok…a dúfam, že niekde okolo mňa je tiež nejaký kamarát, na všetko dozerá a časom sa mi predstaví. Keď sa spoznáme, pošlem ho vycikať sa za mňa, keď sa mi nechce, dojesť jedlo, ktoré mi nechutí a priznať si chybu vtedy, keď som  veľmi tvrdohlavá. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite