Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

New York Petra Breinera

.peter Breiner .časopis .osobnosti

Práve som sa vrátil z týždenného výletu na Slovensko. Teoreticky mali byť uplynulé dni pomerne vzrušujúce – miestne voľby, výročie revolúcie, korupcia a podvody v politike dosahujúce astronomické rozmery...

Okrem politických komentátorov sa však nikto nevzrušoval, dokonca ani moja mama, ktorá mala doteraz vo zvyku burcovať okolo polnoci môjho brata zo spánku, lebo uvidela na obrazovke niektorého zo psychopatov, ktorí momentálne na Slovensku vládnu. Voliť nebol z mojich známych takmer nikto, všetci na moju otázku odpovedali zhnusenými úškľabkami. Rozprával som sa s pomerne dobre informovaným politickým komentátorom, ktorý bol rozhodnutý ísť voliť, ale dokonca ani on nevedel presne, kto sú kandidáti a čo predstavujú.
Keďže komunizmus na Slovensku takmer úplne vykynožil spoločenské etické a morálne podhubie, metódy kovbojského kapitalizmu, ktoré po revolúcii prevládli, sa pomaly stávajú normou. Zjavné klamstvá bez mihnutia oka, korupcia, podvody, tunelovanie, ekonomická kriminalita zručne zapasovaná už do legislatívy. Šance na zlepšenie mizivé. Ak niekto vkladá nádeje do Európy, odporúčam sa pozrieť do Talianska či do Francúzska (alebo aj inde), ako to všetko prekvitá tam.
Vyzerá to tak, že toto bahienko sa usadilo na dlhšie, ľudia sa nebudú nijako spoločensky angažovať a psychopati si budú robiť, čo chcú. Obyvatelia si zvyknú, tak ako si zvykli na teror a neslobodu v komunizme a budú sa akurát snažiť prežiť svoj život čo najúspešnejšie – v rámci daných možností. 
Namiesto skutočných sa budú „riešiť” zástupné pseudoproblémy, ako napríklad čo vyložiť na stenu – kríž, dvojkríž, bývalého komunistu, ukrižovaného Žida, Svätoplukove prúty, štúrovcov alebo apoštolov. Moje riešenie je jednoduché. Treba tam zavesiť hodinky. 
Podobne, ako newyorská kolegyňa minule, aj ja skončím vtipom, ktorý skrýva vysvetlenie.
Turistovi v Tel Avive sa pokazia hodinky. Dlho márne hľadá opravovňu, až napokon v malej bočnej uličke narazí na obchodík, ktorý má vo výklade obrovské hodinky. Poteší sa, vojde dnu a opýta sa bradatého a pajesatého Žida v kaftane, ktorý stojí za pultom:
„Mohli by ste sa mi pozrieť na hodinky? Zastali a neviem čo im je...”
„Prepáčte, ale ja neopravujem hodinky, ja obrezávam.”
„Prečo máte potom vo výklade hodinky?!”
„A povedzte, čo si mám vyložiť?”
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite