Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

New York Márie Modrovichovej

.mária Modrovichová .časopis .osobnosti

Napriek záplave oslavných, ironických, dehonestujúcich, bagatelizujúcich, plačlivých a obviňujúcich stĺpčekov, vyjadrení a blogov je ešte pár okamihov, ktoré dokážu 17. november osláviť gustióznym spôsobom. V poslednom čase, keď každá správa zo Slovenska je horšia ako tá predchádzajúca, však aj výročie pádu komunizmu vyznieva všelijako.

Na veselšiu nôtu – tú, ktorú si všetci podupkávame, aby sme sa nezbláznili – v skvelom klube dowtown hrali v rámci amerických osláv v piatok Psí vojáci a Bez ladu a skladu. Le Poisson Rouge bol plný, a keď som vošla, bola by som sa cítila úplne ako za starých klubových čias, nebyť sterilného bezdymového vzduchu. Inak bolo všetko také, akoby som práve vystúpila z „zeitmašiny“. Topol zohnutý nad piánom bľabotal svoje piesňo-básne, ktorým sa dá rozumieť, len ak máte z domu nacvičené texty (ja mám, ešte spred 17 rokov), hudobníci rachotili, imigranti sa dojato kymácali do rytmu, až kým im ich deti nepripomenuli, „že už jim taky není dvacet“, a že treba ísť domov – deti v tom hluku boleli ušká a nevedeli vydržať. „Oni taky haranti do klubu nepatřej, že jo.“ Potom prišli na pódium Bez ladu, zachovaní, nadšení, skákajúci. Čas im na kvalite nič neubral. Aj dav si radostne poskočil a všetci si s úsmevom na perách pospevovali, že čo sa to tam, hej, na terase, kolíše. Radostné pospevovanie sa trochu miešalo so slzami melanchólie, ale veď aj manželia si pri 20. výročí poplačú: aj tie deti sa im nejako podarilo vychovať, aj na nové auto našetrili. Vymenia si pohladenia, povyťahujú staré fotky a zaspomínajú na najkrajšie momenty. Predsa to len spolu dáko dokázali.
Len tie rána sú čoraz ťažšie a ťažšie.
Po výročí vstane Sára o piatej, nevyspatá a nazlostená na Kohna, ktorý zase celú noc chrápal. Pri vstávaní ho naschvál drcne bosou nohou, ale Kohn nič, chrápe ďalej. Až v kúpelni sa Sára obveselí. Pozerá na seba do zrkadla a povie slávne „To ti prajem, Kohn.“ Pri raňajkách si obaja nemo povzdychnú – dokázali, dokázali, ale za akú cenu.  
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite