Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Die Mauer

.tomáš Gális .časopis .fenomén

Rozdeľoval mesto, symbolizoval rozdelenie Nemecka, Európy i sveta. Stál tam dvadsaťosem rokov. Príliš dlho na to, aby sme naň zabudli.

Keď ho 13. augusta 1961 začali stavať, mala za sebou Nemecká demokratická republika dvanásť, či vlastne už šestnásť rokov života a tiež porovnávania so svojím západným susedom. Kým sa okupačné zóny Spojených štátov, Veľkej Británie a Francúzska spájali do Bizónie a Trizónie, aby vytvorili skutočne demokratický a slobodný nemecký štát, v sovietskej okupačnej zóne sa spojili sociálni demokrati s komunistami, aby vytvorili Zjednotenú socialistickú stranu Nemecka SED, ktorá ovládla východonemeckú politiku až do roku 1989. Kým na západe vládol spolkový kancelár a antikomunista Konrad Adenauer, východ ovládol, so sovietskou podporou, kovaný stalinista Walter Ulbricht. Kým na západe sa schyľovalo k ekonomickému zázraku, východ ovládla dvojročnica, prídelový systém a „sovietske akciové spoločnosti.“ Štát, ktorý si zakladal na tom, že ho vedú robotníci, nechal ich povstanie proti pracovnému tlaku a represiám potlačiť. Rozdielov bolo časom čoraz viac: na jednej strane NATO, Spolková spravodajská služba a slobodné voľby, na strane druhej Varšavská zmluva, Ministerstvo štátnej bezpečnosti Stasi a paródia na voľby. 
Východní Nemci teda hlasovali aspoň nohami. Začiatkom päťdesiatych rokov, ešte aj po sprísnení pohraničného režimu, sa počet utečencov pohyboval medzi 15- až 20-tisíc mesačne. Starosti si robili v Berlíne i Moskve: Pokiaľ by takéto tempo pokračovalo, onedlho by nebolo v NDR komu vládnuť. Nasledovali ústupky. Sovietska vláda vyzvala na ukončenie násilnej kolektivizácie, a likvidácie súkromného sektora, zmiernenie napätia medzi štátom a cirkvami a čiastočné uvoľnenie politických pomerov. NDR ohlásila po Stalinovej smrti nový kurz, škoda však, že s tým istým kapitánom Ulbrichtom. V mene guľášového komunizmu sa Sovieti dokonca vzdali aj zvyšku vojnových reparácií. Napriek istému uvoľneniu boli už rozdiely priepastné, a tak sa všetky návrhy či aspoň náznaky možného znovuzjednotenia javili čoraz viac ako utópia. 
Reálne však boli Chruščovove vyhrážky. Vodca ZSSR koncom roku 1958 spochybnil právo západných spojencov zotrvávať v Berlíne, dosiaľ rozdelenom medzi štyri okupačné mocnosti. Dňa 27. novembra preto Sovietsky zväz odovzdal USA, Veľkej Británii a Francúzsku ultimátum, ktoré požadovalo premenu dosiaľ nepredeleného Berlína na „samostatný politický útvar“ so statusom „demilitarizovaného slobodného mesta.“ Ak by spojenci nesúhlasili, Sovietsky zväz sa dohodne s Východným Nemeckom na tom, že NDR začne uplatňovať svoje zvrchované práva, a to aj voči spojeneckým vojenským transportom. 
Rovnako skutočný bol aj masový exodus utečencov, ktorí stále v hojnom počte prekračovali (najmä tie berlínske) nemecko-nemecké hranice. Nútená kolektivizácia a tvrdší kurz SED viedli v roku 1960 k tomu, že počet utečencov zase raz vzrástol, tentoraz na 200-tisíc ročne. Približne polovicu nespokojných tvorili mladí ľudia do 25 rokov, šesť z desiatich utečencov bolo ekonomicky činných. Východonemecké vedenie síce spočiatku vyhlasovalo, že krajinu opúšťajú len nepriatelia, celkový počet – viac ako dva a pol milióna ľudí – svedčil o niečom inom. 
Keď utečenecká vlna v lete roku 1961 vrcholila (v tom čase utekalo takmer 50-tisíc ľudí mesačne), zišli sa 5. augusta vedúci tajomníci komunistických strán sovietskeho bloku na rokovaní Varšavskej zmluvy. Záver bol jednoznačný: obohnať tri sektory mesta nepreniknuteľným múrom, v miestnom newspeaku „antifašistickým ochranným valom.“ Ani nie mesiac predtým, ako sa 13. augusta 1961 začalo so stavbou, pritom Ulbricht na otázku západonemeckého novinára odpovedal: „Rozumiem vašej otázke tak, že v západnom Nemecku sú ľudia, ktorí si želajú, aby sme mobilizovali stavbárov hlavného mesta NDR na stavbu múru. Nie je mi známe, že by taký zámer existoval. Stavbári v našom hlavnom meste sa zaoberajú predovšetkým výstavbou bytov a ich pracovná kapacita je tým plne vyťažená. Nikto nemá v úmysle postaviť múr.“ Američania, podobne ako v prípade maďarského povstania v roku 1956, rešpektovali sovietsku sféru vplyvu a nezasiahli.
Druhá polovica osemdesiatych rokov už bola úplne iná. Perestrojka pomaly prenikala aj do NDR, kde vládol jeden z najrigidnejších režimov v sovietskom bloku. V decembri 1988 bola vo východonemeckej tlači publikovaná vyhláška o možnosti využitia humanitárnych dôvodov na vysťahovanie do Spolkovej republiky. Do mája 1989 bolo podaných viac ako 100-tisíc takých žiadostí. To už však východní Nemci masovo opúšťali svoju krajinu cez prestrihnuté drôty na maďarsko-rakúskej hranici. 
Režim však nehodlal ustupovať. Ulbrichtov nástupca Erich Honecker, v roku 1961 zodpovedný za stavbu múru, ešte v januári vyhlásil, že Berlínsky múr bude stáť dovtedy, kým bude potrebný. Myslel to asi inak, ale jeho slová sa ukázali ako prorocké. 
V priebehu roku 1989 sa množili úteky cez západonemecké veľvyslanectvá, pokračoval rozpad ekonomiky a Moskva oznámila stiahnutie časti vojska z NDR. Voľby síce, ako vždy, dopadli takmer na sto percent, ale i režim i občania si uvedomovali nebývalú mieru falšovania. V Lipsku prepukli rozsiahle nepokoje a 11. septembra vznikla prvá legálne pôsobiaca opozičná organizácia Nové fórum. A v tejto atmosfére sa NDR chystala oslavovať štyridsiate výročie svojho založenia. 
Honecker ešte 7. októbra vystúpil na tribúnu a rozprával o tom, že NDR predstavuje hrádzu, brániacu socializmus pred kapitalizmom a že exodus občanov je pokusom o diskreditáciu socializmu. Na druhý deň však vyšli do ulíc Berlína i ďalších miest státisícové davy, ktoré už polícia nedokázala zastaviť. Egon Krenz, ktorý nastúpil po Honeckerovi, bol už len trápnym pokusom o záchranu politického systému, a ako sa ukázalo, i celej sezónnej štátnosti NDR. Keď 9. novembra múr padol, nebolo prakticky už čo zachraňovať. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite