Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Rozpočtový poker

.ján Marušinec .časopis .týždeň v ekonomike

Koalícia minulý týždeň schválila vládny návrh rozpočtu na roky 2010 až 2012. Na jeho adresu sme počuli a čítali pochvalné vyjadrenia zo strany vládnych predstaviteľov, kritiku zo strany opozície či recenzie slovenských ekonómov.

Drvivá väčšina hodnotení sa však zameriava na obsahovú stránku rozpočtu, len málokto sa dotkol kvality procesu riadenia verejných financií. A práve tu vidím v poslednom období najväčšie nedostatky, s potenciálne nebezpečnými dôsledkami pre budúci vývoj hospodárenia nášho štátu.
Nič neilustruje zhoršenie situácie v tejto oblasti dokonalejšie, ako novelizácia štátneho rozpočtu na tento rok. Novela, ktorá sa celá zmestila na jednu stranu A4, neprešla oficiálnym pripomienkovým konaním a cez parlament ju vláda pretlačila v zrýchlenom legislatívnom konaní. Obdobne je na tom i rozpočet na budúci rok, i keď ten z hľadiska obsahu zaberá podstatne viac strán a na rozdiel od novely rozpočtu pre rok 2009 je informačne hodnotný. Rovnako však neprešiel verejným pripomienkovaním a vláda jeho návrh zverejnila necelých 24 hodín pred jeho oficiálnym schválením. V parlamente sa s jeho odhlasovaním tiež poponáhľali, keď vláda zaradila rozpočet už na októbrovú schôdzu a dala tak poslancom na oboznámenie sa s návrhom rozpočtu len nutné minimum času.
.blafovanie
Toto konanie sa nedá vnímať inak, ako snaha vlády o obmedzenie prístupu k informáciám o rozpočte na čo možno najkratší čas, a tým pádom aj znemožnenie kvalifikovanej verejnej diskusie k návrhu ešte pred jeho schválením. Fakty obsiahnuté v rozpočte totiž – tentoraz najmä v dôsledku krízy – nehrajú v jej prospech. Ekonomické ukazovatele sa vyvíjajú žalostne a napriek tomu alebo práve preto je vláda v rozpočte nútená šetriť. Nebyť eurofondov, vyzeral by zákon roka ako ozobaný strapec hrozna. Znižovanie výdavkov z domácich zdrojov kam len oko padne, s minimálnym ohľadom na rozvojové priority. Necelý rok pred voľbami vláda nie je schopná postaviť sa pred voličov s jasným posolstvom, že nás čakajú buď nepopulárne reformy, alebo zvyšovanie daní. Preto hrá s voličmi rozpočtový poker: nevykladá karty na stôl a blafuje.
.pád transparentnosti
No nebolo to tak vždy. Naopak, v období rokov 2000 až 2006 sa transparentnosť rozpočtovej politiky vlády zvyšovala dynamickým tempom. Svedčia o tom aj viaceré správy Medzinárodného menového fondu (2002, 2003, 2005), v ktorých oceňuje pokroky Slovenska dosiahnuté v oblasti fiškálnej transparentnosti. V tom čase sme sa radili v rozpočtových reformách k špičke spomedzi tranzitívnych krajín. Najväčší kvalitatívny skok predstavovalo zavedenie metodiky ESA95, viacročného rozpočtu či programového rozpočtovania, pri ktorom sme predbehli dokonca aj niektoré vyspelé krajiny s výkonnou byrokraciou ako Francúzsko.
S nástupom novej vlády Slovensko v reformách týkajúcich sa verejných financií výrazne zaostalo. Začínajú sa množiť signály zvonka, ktoré upozorňujú na neudržateľnosť súčasnej situácie a nutnosť prijímania stabilizačných opatrení. OECD začiatkom roka upozornila vládu na škodlivosť zásahov do druhého piliera a nutnosť pokračovania vo fiškálnych reformách. Európska banka pre obnovu a rozvoj minulý týždeň zopakovala vo svojej správe odporúčania týkajúce sa druhého piliera a pridala radu obmedziť zasahovanie štátu do ekonomiky a podnikania. Do tretice Európska komisia v jesennej prognóze vládu upozornila na prehlbujúci sa štrukturálny deficit a potrebu jeho skorého znižovania. 
.pád z rebríčkov
V ľahšie uchopiteľných oblastiach verejnej politiky sa prejavuje zaostávanie Slovenska počas funkčného obdobia tejto vlády poklesom našej pozície v medzinárodných rebríčkoch. Klesáme napríklad v hodnotení Doing Business (Svetová banka), Indexe globálnej konkurencieschopnosti (Svetové ekonomické fórum), Indexe ekonomickej slobody (Heritage Foundation), Euro Health Consumer Indexe (Health Consumer Powerhouse) či Indexe vnímania korupcie (Transparency International), takže pri verejnej kritike vlády sa je o čo oprieť. 
Súčasný stav verejných financií je žalostný, no žiadny relevantný ukazovateľ kvality ich riadenia a transparentnosti, ktorý by na túto situáciu poukázal, žiaľ, nie je k dispozícií. Štandardizované hodnotenia pritom existujú (napríklad PEFA Svetovej banky), no Slovensko sa do nich nezapája. Sme tak odkázaní iba na pozorné čítanie hodnotiacich správ medzinárodných inštitúcií.
Autor pracuje v MESA10.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite