Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sin Nombre

.ľuba Heinzlová .časopis .film

Málokedy sa vidí natoľko zrelý režijný debut, akým je snímka Američana Caryho Fukunagu Sin Nombre. Fukunaga využil pôdorys klasickej antickej tragédie na to, aby podal výpoveď o sociálnych problémoch Latinskej Ameriky.

Režisér sleduje púť dospievajúcej Sayry a niekoľkých ďalších migrantov, ktorí sa pokúšajú dostať do USA na streche nákladného vlaku, i bežný život mladíka Caspera, radového člena gangu Mara Salvatrucha. Obe línie sa pretnú v momente, keď sa Casper a Sayra stretnú na streche vlaku, kde naplno pocítia nevinnosť prvej lásky i bezvýchodiskovosť svojich osudov, determinovaných minulými chybami. Snímka má výraznú vnútornú dynamiku, príbeh smeruje k silnej pointe, ktorá potvrdzuje starú pravdu, že násilie roztáča nezmyselnú špirálu utrpenia. Film nestojí na prvoplánovej efektnosti, nespolieha sa na šokujúce, naturalistické obrazy. Nesie sa v duchu umierneného realizmu, ktorý zdôrazňuje závažnosť filmovej výpovede. Fukunaga hľadí za fasádu spoločnosti. Snímka poskytuje sociologicky presnú štúdiu prostredia gangu, režisér poodhaľuje bežnú rutinu a praktiky Mary Salvatrucha. Film zároveň bez príkras ukazuje tvrdé, nebezpečné podmienky, ktorým sa dobrovoľne vystavujú migranti, túžiaci po živote v USA. Do príbehu je votkaná naliehavá otázka, akú vysokú cenu má zmysel zaplatiť za možnosť dostať sa do Spojených štátov. Fukunaga brilantne skombinoval dramatický, citovo vypätý príbeh so silným svedectvom o biede, z ktorej sa rodí násilie a zúfalstvo. Režisér si skrátka svojím výrazným debutom nasadil latku veľmi vysoko.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite