.prečo sa vaša firma rozhodla podnikať v Číne?
Do Číny sme prišli v roku 2004, pretože sa nám tento rýchlo sa rozvíjajúci trh zdal z pohľadu devolopera veľmi perspektívny. Rast jej ekonomiky za posledných desať rokov bol v priemere 10 percent HDP ročne. Čína mala relatívne stabilnú menu, a čo je veľmi dôležité, aj stabilný politický systém.
.urobili ste si pred príchodom do Číny prieskum trhu a vedeli ste do čoho idete?
Iste. Najprv sme zamestnali analytikov, ktorí pre nás mapovali trh. Potom sme si otvorili v Číne malú reprezentatívnu kanceláriu, ktorá v prieskume trhu pokračovala, mapovala investičné príležitosti a hľadala konkrétne projekty.
.oplatí sa do Číny ísť aj malým firmám alebo uspejú len kapitálovo silné firmy?
V Číne sa biznis robí v obrovských rozmeroch. Pre malú firmu, ktorá si chce znížiť výrobné náklady, sa preto ťažko hľadá čínsky partner. Ale to sa týka výrobných firiem. Investičné firmy nemusia byť obrovské, šancu tu majú aj stredne veľké.
.vy ste boli pre Číňanov dosť veľký partner?
Boli sme pre nich zaujímaví ani nie kvôli finančnej sile, ale najmä kvôli nášmu know how z Európy v oblasti dizajnu a manažmentu. Predtým sme pôsobili v Česku, na Slovensku, v Poľsku, Rumunsku a Rusku.
.aký projekt ste im ponúkli?
Vybudovanie nákupného centra ECMall s rozmermi 77-tisíc štvorcových metrov (plocha na prenájom je 53-tisíc m2) a administratívnu budovu Metropolis Tower so 40-tisíc štvorcovými metrami (prenajímateľná plocha je 25-tisíc m2) v severozápadnej časti Pekingu, ktorá je nazývaná aj pekinským Silicon Valley pre informačné technológie.
.ako sa rokuje s čínskymi partnermi – manažérmi, samosprávou či úradmi?
Ťažko. Veci jednoduché pre nás Európanov sú pre nich komplikované a naopak. Čínski manažéri sa ťažko riadia, v úradoch vládne veľká byrokracia, a nie sú dané veľmi jasné pravidlá, teda predpisy a zákony.
.na komunikáciu stačí angličtina alebo je dobré vedieť aspoň základy čínštiny?
S podriadenými komunikujem v angličtine. Skoro všetci naši čínski zamestnanci ovládajú ako-tak angličtinu, ale máme aj prekladateľku na komunikáciu s úradmi. Ovládam základy čínštiny, ktoré mi vystačia v bežnom živote, ale nie na pracovnú komunikáciu.
.ako je to s korupciou?
Isto v takom molochu, akým je Čína, existuje, zvyčajne na úradoch.
.ako sa overuje spoľahlivosť čínskych obchodných partnerov?
Najlepšie je overiť si potenciálneho obchodného partnera u človeka alebo firmy, ktorá s ním už spolupracovala. Druhá možnosť je urobiť si audit firmy. Jednak finančný, ale aj personálny – napríklad výpis akcionárov z Obchodného registra. Podľa toho sa dá zistiť, kto vlastne firmu vlastní, pretože často za firmu koná niekto, kto nie je jej majiteľom ani konateľom.
.aké kultúrne rozdiely v biznise badať?
Veľké. Napríklad za rokovacím stolom čínsky manažér nikdy nepovie, že sa niečo nedá. Nesmie stratiť tvár. To isté platí aj u zamestnancov. A to je pre Európanov problém. Na prvých rokovaniach má zahraničný investor dojem, že všetko sa dá. Ale realita je potom iná. Zaujímavý je aj zasadací poriadok pri rokovaniach, ktorý veľmi dbá na hierarchiu vo firme.
.číňania vraj preferujú dosť voľné zmluvy. Platí to aj vo vašom biznise?
Všeobecnosť v zmluvách Číňanom vyhovuje, lebo majú potom voľnejší manévrovací priestor. To je tiež kultúrny rozdiel. Nám Európanom viac vyhovuje detailne napísaná zmluva.
.ako zahraničný manažér stráži kvalitu práce podriadených Číňanov? Musí mať čínskeho manažéra?
Zahraničný manažér má už na začiatku istý rešpekt u podriadených len preto, že nie je domáci. Ale keď nepochopí lokálnu kultúru, rešpekt stratí. Na druhej strane je dôležité mať na nižšej úrovni lokálneho manažéra, ktorý dokáže príkazy podať podriadeným. Kvalitu si zabezpečíte ustavičnou kontrolou, pravidelnými schôdzami a systémom odmeňovania.
.sú štátne firmy preferované?
Štátne firmy v Čine stále tvoria asi 80 percent podnikov. Najmä veľké priemyselné kolosy sú štátne a tie sú preferované pri prideľovaní zákaziek. Hoci tu už európske firmy majú svoju komoru, ale aj tak o veľa lukratívnych zákaziek prichádzajú. Štát ukazuje svoj protekcionizmus aj v tom, že má špeciálne regulácie, ktoré platia iba pre zahraničné firmy.
.je aj v Číne podobná firemná kultúra ako napríklad v kórejskych firmách, kde sa s nadriadenými veľmi nediskutuje.
My sa snažíme našich zamestnancov vychovávať tak, aby mali vlastný názor a vedeli si ho obhájiť. Na oficiálnych schôdzach v čínskych firmách však podriadený nikdy neodporuje šéfovi.
.mávate aj neformálne obchodné rokovania, napríklad v reštauráciách?
Iste. Často sú v lokálnych reštauráciách. Ale populárnejšie sú firemné posedenia v karaoke baroch.
.ako ste vnikali do čínskej kultúry?
Pred príchodom do Číny odporúčam každému načítať si veľa literatúry o tejto krajine a o biznise v nej od autorov, ktorí tam v minulosti podnikali. Je výhoda vedieť, do čoho idete a čo čakať.
.čo vás v Číne prekvapilo?
Ako rýchlo bohatne stredná vrstva v mestách. Vidno to v uliciach, kde bicykle a motorky nahrádzajú autá a to nielen čínske, ale aj zahraničné. Aj značkové veci idú na dračku, ale tie pravé, nie napodobeniny. V technológii sú často pred nami. Napríklad v obchodnom centre, ktoré sme už dostavali, sú svetlá (DALI system), ktoré reagujú na vonkajšie svetlo a podľa toho sa samy tlmia alebo rozsvecujú a taktiež máme wifi internet systém zdarma pre každého zákazníka.
.ako býva v Pekingu manažér?
Firma má zvyčajne pre manažéra, ktorý tu žije dlhodobo, moderný služobný byt.
.ako cestujete do práce?
Mám prideleného svojho šoféra aj firemné auto. Nie je to snobizmus, ale patrí to k štandardu na mojej pozícii v Číne. Ak by sme nepoužívali súkromného šoféra a auto, tak na stretnutiach by ma partneri nebrali za rovnocenného, ale osobne preferujem vo voľnom čase bicykel.
Maroš Breda (35)
Narodil sa v Michalovciach. Študoval Agronomickú fakultu Poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Neskôr získal MBA na Victoria University v Melbourne. V Austrálii vystriedal niekoľko manažérskych pozícií v oblasti marketingu. V roku 2005 začal pracovať pre firmu ECM Real Estate Investments v Prahe ako senior projektový manažér. O dva roky sa stal výkonným riaditeľom tejto firmy pre Čínu. V súčasnosti pôsobí ako výkonný riaditeľ pre Čínu vo firme PPF ECM Holding. V roku 2008 bol zvolený za člena predstavenstva European Chamber of Commerce in China (EUCCC), ktorá sídli v Pekingu. Spolu s manželkou už žije v Číne žije 4 roky.
Do Číny sme prišli v roku 2004, pretože sa nám tento rýchlo sa rozvíjajúci trh zdal z pohľadu devolopera veľmi perspektívny. Rast jej ekonomiky za posledných desať rokov bol v priemere 10 percent HDP ročne. Čína mala relatívne stabilnú menu, a čo je veľmi dôležité, aj stabilný politický systém.
.urobili ste si pred príchodom do Číny prieskum trhu a vedeli ste do čoho idete?
Iste. Najprv sme zamestnali analytikov, ktorí pre nás mapovali trh. Potom sme si otvorili v Číne malú reprezentatívnu kanceláriu, ktorá v prieskume trhu pokračovala, mapovala investičné príležitosti a hľadala konkrétne projekty.
.oplatí sa do Číny ísť aj malým firmám alebo uspejú len kapitálovo silné firmy?
V Číne sa biznis robí v obrovských rozmeroch. Pre malú firmu, ktorá si chce znížiť výrobné náklady, sa preto ťažko hľadá čínsky partner. Ale to sa týka výrobných firiem. Investičné firmy nemusia byť obrovské, šancu tu majú aj stredne veľké.
.vy ste boli pre Číňanov dosť veľký partner?
Boli sme pre nich zaujímaví ani nie kvôli finančnej sile, ale najmä kvôli nášmu know how z Európy v oblasti dizajnu a manažmentu. Predtým sme pôsobili v Česku, na Slovensku, v Poľsku, Rumunsku a Rusku.
.aký projekt ste im ponúkli?
Vybudovanie nákupného centra ECMall s rozmermi 77-tisíc štvorcových metrov (plocha na prenájom je 53-tisíc m2) a administratívnu budovu Metropolis Tower so 40-tisíc štvorcovými metrami (prenajímateľná plocha je 25-tisíc m2) v severozápadnej časti Pekingu, ktorá je nazývaná aj pekinským Silicon Valley pre informačné technológie.
.ako sa rokuje s čínskymi partnermi – manažérmi, samosprávou či úradmi?
Ťažko. Veci jednoduché pre nás Európanov sú pre nich komplikované a naopak. Čínski manažéri sa ťažko riadia, v úradoch vládne veľká byrokracia, a nie sú dané veľmi jasné pravidlá, teda predpisy a zákony.
.na komunikáciu stačí angličtina alebo je dobré vedieť aspoň základy čínštiny?
S podriadenými komunikujem v angličtine. Skoro všetci naši čínski zamestnanci ovládajú ako-tak angličtinu, ale máme aj prekladateľku na komunikáciu s úradmi. Ovládam základy čínštiny, ktoré mi vystačia v bežnom živote, ale nie na pracovnú komunikáciu.
.ako je to s korupciou?
Isto v takom molochu, akým je Čína, existuje, zvyčajne na úradoch.
.ako sa overuje spoľahlivosť čínskych obchodných partnerov?
Najlepšie je overiť si potenciálneho obchodného partnera u človeka alebo firmy, ktorá s ním už spolupracovala. Druhá možnosť je urobiť si audit firmy. Jednak finančný, ale aj personálny – napríklad výpis akcionárov z Obchodného registra. Podľa toho sa dá zistiť, kto vlastne firmu vlastní, pretože často za firmu koná niekto, kto nie je jej majiteľom ani konateľom.
.aké kultúrne rozdiely v biznise badať?
Veľké. Napríklad za rokovacím stolom čínsky manažér nikdy nepovie, že sa niečo nedá. Nesmie stratiť tvár. To isté platí aj u zamestnancov. A to je pre Európanov problém. Na prvých rokovaniach má zahraničný investor dojem, že všetko sa dá. Ale realita je potom iná. Zaujímavý je aj zasadací poriadok pri rokovaniach, ktorý veľmi dbá na hierarchiu vo firme.
.číňania vraj preferujú dosť voľné zmluvy. Platí to aj vo vašom biznise?
Všeobecnosť v zmluvách Číňanom vyhovuje, lebo majú potom voľnejší manévrovací priestor. To je tiež kultúrny rozdiel. Nám Európanom viac vyhovuje detailne napísaná zmluva.
.ako zahraničný manažér stráži kvalitu práce podriadených Číňanov? Musí mať čínskeho manažéra?
Zahraničný manažér má už na začiatku istý rešpekt u podriadených len preto, že nie je domáci. Ale keď nepochopí lokálnu kultúru, rešpekt stratí. Na druhej strane je dôležité mať na nižšej úrovni lokálneho manažéra, ktorý dokáže príkazy podať podriadeným. Kvalitu si zabezpečíte ustavičnou kontrolou, pravidelnými schôdzami a systémom odmeňovania.
.sú štátne firmy preferované?
Štátne firmy v Čine stále tvoria asi 80 percent podnikov. Najmä veľké priemyselné kolosy sú štátne a tie sú preferované pri prideľovaní zákaziek. Hoci tu už európske firmy majú svoju komoru, ale aj tak o veľa lukratívnych zákaziek prichádzajú. Štát ukazuje svoj protekcionizmus aj v tom, že má špeciálne regulácie, ktoré platia iba pre zahraničné firmy.
.je aj v Číne podobná firemná kultúra ako napríklad v kórejskych firmách, kde sa s nadriadenými veľmi nediskutuje.
My sa snažíme našich zamestnancov vychovávať tak, aby mali vlastný názor a vedeli si ho obhájiť. Na oficiálnych schôdzach v čínskych firmách však podriadený nikdy neodporuje šéfovi.
.mávate aj neformálne obchodné rokovania, napríklad v reštauráciách?
Iste. Často sú v lokálnych reštauráciách. Ale populárnejšie sú firemné posedenia v karaoke baroch.
.ako ste vnikali do čínskej kultúry?
Pred príchodom do Číny odporúčam každému načítať si veľa literatúry o tejto krajine a o biznise v nej od autorov, ktorí tam v minulosti podnikali. Je výhoda vedieť, do čoho idete a čo čakať.
.čo vás v Číne prekvapilo?
Ako rýchlo bohatne stredná vrstva v mestách. Vidno to v uliciach, kde bicykle a motorky nahrádzajú autá a to nielen čínske, ale aj zahraničné. Aj značkové veci idú na dračku, ale tie pravé, nie napodobeniny. V technológii sú často pred nami. Napríklad v obchodnom centre, ktoré sme už dostavali, sú svetlá (DALI system), ktoré reagujú na vonkajšie svetlo a podľa toho sa samy tlmia alebo rozsvecujú a taktiež máme wifi internet systém zdarma pre každého zákazníka.
.ako býva v Pekingu manažér?
Firma má zvyčajne pre manažéra, ktorý tu žije dlhodobo, moderný služobný byt.
.ako cestujete do práce?
Mám prideleného svojho šoféra aj firemné auto. Nie je to snobizmus, ale patrí to k štandardu na mojej pozícii v Číne. Ak by sme nepoužívali súkromného šoféra a auto, tak na stretnutiach by ma partneri nebrali za rovnocenného, ale osobne preferujem vo voľnom čase bicykel.
Maroš Breda (35)
Narodil sa v Michalovciach. Študoval Agronomickú fakultu Poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Neskôr získal MBA na Victoria University v Melbourne. V Austrálii vystriedal niekoľko manažérskych pozícií v oblasti marketingu. V roku 2005 začal pracovať pre firmu ECM Real Estate Investments v Prahe ako senior projektový manažér. O dva roky sa stal výkonným riaditeľom tejto firmy pre Čínu. V súčasnosti pôsobí ako výkonný riaditeľ pre Čínu vo firme PPF ECM Holding. V roku 2008 bol zvolený za člena predstavenstva European Chamber of Commerce in China (EUCCC), ktorá sídli v Pekingu. Spolu s manželkou už žije v Číne žije 4 roky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.