Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Načo sú VÚC?

.peter Schutz .časopis

Okrem toho, že prerozdeľujú časť moci, plnia župné voľby v lepších demokraciách i signálnu funkciu – slúžia politickej triede ako najvýznamnejší barometer spokojnosti voličov s celoštátnou politikou.

Na Slovensku je však predstava, že by voľby do vyšších územných celkov vyvolali personálne zmeny vo vláde či aspoň zemetrasenie v nejakej strane (ako v nemeckej SPD či českej ODS), ako z iného sveta. Bizarnosť takého scenára spočíva jednak v slabosti spätnej väzby, ktorú si slovenskí politici zvykli ignorovať, a tiež v národnom špecifiku, ktorým sú nedostižne nízke účasti na voľbách druhého sledu.
Ako výstražne a presvedčivo ukázali roky 2001, 2004, 2005 i jún 2009, takými sú popri eurovoľbách práve voľby do VÚC.  Skutočnosť, že účasť v nich sa postupne „stabilizovala“ pod 20 percent zapísaných voličov, otriasa základnou legitimitou zvolených kandidátov. To, že nikoho netrápi napríklad mandát košického župana, za ktorého v druhom kole hlasovalo šesť percent oprávnených voličov, eventuálne trenčianskeho, ktorý riadi župu z vôle 3 a pol percenta občanov svojho kraja, môže byť v záujme politikov, ale nie občanov ani demokracie. Otázke o základnej funkčnosti a zmysle dvojstupňovej decentralizácie sa pri takejto „legitimite“ nebude možné vyhnúť. Už len preto, lebo súčasne platí, že aj miera verejnej kontroly je v porovnaní s centrálnou úrovňou žalostná. Nie je pritom zďaleka len povrchnosťou médií, že témy, ktoré z žúp najčastejšie unikajú na verejnosť, sú škandály okolo predajov budov či pozemkov, prenájmov rôznych zariadení, poslaneckých odmien a platov úradníkov.
To, že trend mikroskopických účastí sa nezastaví ani teraz, vyzerá ako jasný fakt. Oproti rokom 2001 a 2005 sú kampane k regionálnym voľbám ešte zakrytejšie, ešte neviditeľnejšie, očami radového voliča fakticky nepostrehnuteľné. Mĺkvo je dokonca aj okolo Nitry, kde sa v minulosti etnická karta vždy zneužívala na mobilizáciu. Príčinou zrejme je, že „slovenská koalícia“ (Smer-SDKÚ-HZDS-KDH) nemá v rozštiepenej menšinovej scéne tentoraz rovnocenného súpera. Samotná skutočnosť, že v Nitre pokračuje etnické delenie politiky, nectí opozičných účastníkov tohto spolku, keďže po 4 rokoch (a 3 rokoch vlády!) s ešte väčšou silou platí, že neexistuje jeden Smer na republikovej úrovni, ktorý kradne, „korumpuje a korupciu kryje“, nesie zodpovednosť za bankrot v súdnictve, a teda je „spolupráca vylúčená“, a iný Smer v Nitre, ktorý akoby s tým prvým nemal nič spoločné. To je smiešne, opozičná politika tým sama seba spochybňuje.
Prierezová mapa koalícií, na ktorej sa opakujú tandemy Smer-HZDS a SDKÚ-KDH, pritom paradoxne ukazuje, že navzdory klišé, že „regionálne voľby sú o inom ako celoštátne“, vylúčenie Slotovej strany je diktované z centra. Predsa tomu, že sa SNS so Smerom a HZDS akosi spontánne nedohodli ani v jednom z krajov, kde sa doteraz dohodnúť vedeli, neverí nikto. Vidíme strategický úder Roberta Fica na regionálne štruktúry SNS, ktorým „privretím kohútikov“, stratou pozícií i peňazí dáva na vedomie, že s týmto predsedom už nemajú budúcnosť.
Prognózy, ako to dopadne v posledných voľbách v prvých 20 rokoch slobody, si dnes nikto nemôže dovoliť. Doslova pri miniatúrnej účasti sú totiž v individuálnych krajoch možné i veľmi prekvapivé výsledky. Ale otázka legitimity je už dlho na stole.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite