Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Šanca pre Irán

.daniel Bútora .časopis

Správy súvisiace s Iránom pripomínajú perzský bazár – zhluk hlasov a zvukov, vykrikovania a protichodných slov.

Američania, Briti a Francúzi objavili existenciu tajného iránskeho jadrového zariadenia pri meste Kom, na čo iránsky prezident reagoval tak, že zariadenie v skutočnosti nie je tajné... A potom v Ženeve piati stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN a Nemecko dosiahli s Iránom dohodu, že Irán nechá obohacovať svoj urán v Rusku a vo Francúzsku, čím sa zabezpečí, že nebude použiteľný na vojenské účely. Je tým riziko konfrontácie či dokonca vojenského útoku na iránske jadrové zariadenia zažehnané? Odpoveď je opäť ako z orientálnej hádanky: Možno, a len na istý čas. 
Irán už v minulosti porušil viaceré takéto dohody. Zatajoval nielen teraz odhalené jadrové zariadenie pri Kome, ale aj to v Natanze, objavené v roku 2005. Koľko ďalších, v horách zakopaných, ešte nikto neodhalil? V odhadoch tajného iránskeho jadrového programu sú dnes Američania zdržanlivejší ako Európania – Francúzsko, Veľká Británia a Nemecko sú totiž presvedčené, že Irán program vývoja jadrových zbraní nezastavil, len Američania si myslia, že ho prerušil. Americká opatrnosť súvisí s tým, ako sa pomýlili pri odhadovaní irackého programu zbraní hromadného ničenia. Prezidenta Obamu však Sarkozy, Brown a Merkel tlačia k väčšej rozhodnosti. 
Hlavná otázka dnes je, či ústupky, ktoré si všetci od Iránu v Ženeve vymohli, uspokoja Izrael. Vojenské riešenie iránsky vojenský program spomalí, ale vyvolá sériu konfliktov na Blízkom východe a vystupňuje cenu ropy, z čoho majú všetci obavy. Ešte menšie spomalenie však prinesú sankcie, v ktoré Západ dúfa, a o ktoré Rusi a Číňania prejavujú hlboký nezáujem. Ak sa však nestane nič, dosiahne Irán to, čo Severná Kórea – klamaním a zatĺkaním sa dopracuje k jadrovej bombe, ktorú im už nikto nevezme, ak nechce riskovať obrovský konflikt.
Možno sa však zmieriť s jadrovým Iránom? Vyvolalo by to preteky v jadrovom zbrojení zo strany sunitských arabských štátov, ktoré sú expanzívnym iránskym šiítizmom už dnes ohrozené. Jadrový Irán by bol v jeho okolí vnímaný ako ešte väčšia hrozba. Zmenšila by sa, ak by padol tamojší režim a nová vláda by sa zriekla myšlienky „vývozu islamskej revolúcie“, ale zatiaľ to nevyzerá reálne. 
Západné štáty sa s frflaním zmierili s jadrovou Indiou, a so zaťatými zubami aj s jadrovým Pakistanom. Zmieria sa aj s jadrovým Iránom?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite