Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Knihy, ktoré sa dajú počúvať

.vladimír Potančok .časopis .fenomén

Písal sa rok 1994 a ja som si z neplánovanej služobnej cesty do Londýna priniesol okrem množstva zážitkov aj niekoľko suvenírov z hudobných obchodov.

Hoci všade vo výkladoch vtedy svietil album Music for the Jilted Generation, čerstvý bestseller od The Prodigy, ja som mal v taške iné poklady: najviac ma z nich tešili dve magnetofónové kazety s nahrávkou rozhlasovej hry Under Milk Wood s Richardom Burtonom v hlavnej úlohe. 
To som ešte netušil, aké je to vlastne legendárne dielo. Waleský básnik a prozaik Dylan Thomas napísal túto hru o snívajúcich občanoch prístavného mestečka Llareggub krátko pred smrťou a v roku 1954 mala premiéru na BBC. Medzičasom odvysielal britský rozhlas oceán ďalších hier, ktoré sa rôznym spôsobom zapísali do uší a pamätí poslucháčov, no sny ľudí spod Mliečnej hory sú rovnako úspešné dodnes – postupne vyšli na platni, na kazete, na cédečku, vznikli nové naštudovania a nájdete ich dokonca aj na internetovej stránke youtube.
.od charity k biznisu
Hovorené slovo sa objavovalo už na prvých nahrávkach Edisonovho fonografu a ďalších  prístrojov kopírujúcich zvuk na prelome 19. a 20. storočia. Okrem hudby sa často nahrávali hlasy hercov, spisovateľov, politikov a ďalších dobových celebrít. V Nemecku napríklad vznikli v 20. rokoch 20. storočia autorské čítania Thomasa Manna a Ericha Kästnera, zachovali sa aj hlasy Tolstého, Majakovského či francúzskych surrealistov. 
V roku 1931 prijal americký Kongres program šírenia literatúry medzi nevidiacich. S odstupom niekoľkých rokov i desaťročí uskutočňovali podobné programy aj iné krajiny, a tak vznikalo veľké množstvo nahrávok, ktoré narozprávali tak profesionáli, ako aj dobrovoľníci z radov nehercov. Paralelne s tým vychádzali na platniach a neskôr aj na kazetách dramatizácie rozprávok, scénky obľúbených humoristov či recitácia poézie a narozprávané úryvky z kníh. Takže na jednej strane boli „hovoriace knihy“ pre nevidiacich, ktoré sa šírili len v úzkej komunite, prípadne sa dali požičať v knižnici (na Slovensku sa to dá dodnes v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči), a na druhej strane nahrávky pre tých, čo čítať môžu, ale radi aj počúvajú. Tie však väčšinou nemali rozsah klasickej knihy a predávali sa bežne v obchodoch s hudbou. 
Situácia sa postupne zmenila od polovice 80. rokov 20. storočia, keď v USA začali vznikať vydavateľské spoločnosti špecializujúce sa na nahrávanie audiokníh pre širokú verejnosť. Rozvoju tohto biznisu pomohol okrem iného vynález kazetového prehrávača v autách. Vydavateľstvá ako Recorded Books a Chivers Audio Books podľa vzoru „knižnice pre slepých“ najímali profesionálnych hercov, s ktorými nahrávali populárne knižné diela. V roku 1986 vznikla profesijná organizácia s názvom The Audio Publishers Association a o desaťročie neskôr sa začali udeľovať tzv. Audie Awards, akési Oscary za najlepšiu audioknihu roka. 
Audioknihy vychádzajú už nielen v angličtine v USA a vo Veľkej Británii, ale veľmi dobre sa im darí aj v Škandinávii, Nemecku a Taliansku. Zmenil sa i prístup knižných vydavateľov k tomuto javu – vydavateľstvá priamo v autorských zmluvách  rátajú nielen s pravdepodobným filmovým a televíznym spracovaním, ale aj s možnosťou ich nahrania vo forme audioknihy. 
Predaj audiokníh sa postupne presunul z hudobných obchodov do kníhkupectiev a v posledných rokoch už nie je zriedkavosťou, keď knižná novinka vychádza naraz v obidvoch verziách (napríklad Povídky Zdeňka Svěráka vyšli krátko po sebe vo vydavateľstve Fragment i ako audiokniha v Supraphone). V krajinách, kde majú audioknihy dostatočnú tradíciu, tvoria v posledných rokoch až 10 % celkového obratu na knižnom trhu. Veci zašli dokonca tak ďaleko, že podobne ako pri klasických hudobných CD a filmových DVD sa začínajú objavovať audioknižní piráti. Prednedávnom vo Veľkej Británii zatkli a na 21 mesiacov väzenia odsúdili muža, ktorý nelegálne napaľoval a lacno cez internet predával audionahrávky Harryho Pottera, Pána prsteňov či Kroniky Narnie.
.vzdelávanie, oddych i uspávanka
Ľudia si kupujú audioknihy z rôznych dôvodov. Ak vynecháme tých, ktorí sú na tento druh literatúry odkázaní vzhľadom na svoje postihnutie (nevidiacich čipripútaných na lôžko), zostane nám ešte veľa možností. Niekto si kupuje audioknihu, aby nestrácal čas v prípade, keď robí nejakú mechanickú a únavnú činnosť – podaktoré gazdinky pri tom rady varia čiupratujú, ešte častejší je prípad počúvajúcich šoférov. Znie to naozaj lákavo a zároveň strašidelne, vypočuť si cestou autom z Bratislavy do Košíc Kafkov Proces. 
Iní audiočitatelia dávajú prednosť počúvaniu kníh pred spaním, čo je už iba kúsok od čítania na dobrú noc, na ktoré boli možno zvyknutí z detstva. V nijakom prípade však neobstojí argument, že audiokniha znižuje gramotnosť, skôr naopak. Podľa niektorých výskumov a ankiet sa ukazuje, že audioknihy ľudia kupujú skôr ako doplnok klasických kníh. Počúvanie kvalitných literárnych textov navyše rozširuje slovnú zásobu, pomáha pri výučbe cudzích jazykov a ak sú nahovorené naozaj špičkovými interpretmi, môžu slúžiť aj ako vzor výslovnosti.
Pod označenie audiokniha sa dá skryť všeličo. Okrem pestrého žánrového rozdelenia (knižná klasika, dráma, životopisy, náučná literatúra, dokumenty, humor, sci-fi a podobne) je dôležitá aj forma spracovania. Klasický román môže vyjsť ako audokniha v skrátenej podobe alebo načítaný od slova do slova. Napríklad skrátená podoba románu Ulysses od Jamesa Joycea má podobu štyroch CD, zatiaľ čo neskrátená potrebuje škatuľu, do ktorej sa dá uložiť 22 cédečiek. Okrem toho môže byť nejaké literárne dielo nahraté ako dramatizované čítanie, rozhlasová hra, môže ju čítať jeden hlas či viac hlasov, dá sa nahrať s hudobným sprievodom a zvukovými efektmi alebo bez nich, načítať profesionálnym hercom alebo priamo autorom – možností je neúrekom.
.zachráň strom, počúvaj audioknihu!
Okrem vtipného, ale pochybného argumentu, že počúvaním kníh sa dá ušetriť veľa papiera, je možné vynechať aj fázu spracovania na rôzne nosiče, dnes už trochu staromódne, ako je magnetofónová páska alebo cédečko, prípadne CD s napálenou MP3 verziou. Väčšina vydavateľov audiokníh ponúka v súčasnosti aj možnosť stiahnutia nahrávok za poplatok z internetovej stránky. Majitelia MP3-playerov a iPodov majú aj iné výhody – môžu si napríklad počúvanie kedykoľvek zastaviť, označiť si obľúbené kapitoly a miesta, a podobne. Takto digitalizovaná kniha sa dá počúvať aj v mobilnom telefóne.
Našli sa však jednotlivci, ktorí by z kolobehu audiokníh na internete radi odstránili aj slovo biznis. Kanadský spisovateľ Hugh McGuire v lete 2005 vyprovokoval na svojom blogu aktivitu dobrovoľníkov, ktorí načítavajú texty s voľnými autorskými právami a vešajú ich po schválení komisiou zloženou z členov tejto komunity na internet. Dnes je z toho už celkom slušná ponuka 
2 700 titulov, ktoré sa dajú bez poplatku stiahnuť zo stránky Librivox. Sú medzi nimi nielen rozličné verzie Biblie a Koránu, ale aj rôzne vedecké publikácie, poézia či dokonca Kantova Kritika čistého rozumu. Nevýhodou tohto druhu audiokníh je nižšia kvalita nahrávok i prednesu, ako aj obmedzený výber publikácií.
.iný kraj, iné audioknihy
Z audiokníh sa v niektorých krajinách stal seriózny biznis. Dobrým príkladom je Veľká Británia, kde je najväčším hráčom na trhu štátny rozhlas BBC. Ten sa dal na vydávanie audiokníh pomerne nedávno, v roku 2001, no napriek tomu má v katalógu už viac ako 4 000 titulov, ktoré sa dajú kúpiť vo formáte CD, MP3 alebo priamo stiahnuť za poplatok z internetu. Sú medzi nimi nielen rozhlasové hry či čítania z kníh, ale aj rôzne obľúbené rozhlasové seriály. Ba nájdu sa aj také archívne rarity ako hlasy britských vtákov a cicavcov či výber z umenia Johna Arlotta, najlepšieho komentátora kriketových zápasov v druhej polovici 20. storočia. Nezaostávajú ani konkurenti, z ktorých každý ponúka stovky zaujímavých titulov – napríklad taký Naxos Audiobooks veľmi pútavo kombinuje hovorené slovo s klasickou hudbou z vlastného katalógu. 
V Nemecku sa za prvú komerčnú audioknihu považuje Goetheho Faust, ktorý vyšiel v roku 1954 vo vydavateľstve Deutsche Grammophon. V súčasnosti sú najväčšími vydavateľmi špecializované firmy Hörverlag či Berliner Audioverlag, ktoré ponúkajú stovky titulov. Od roku 2008 si Nemci zaviedli vlastnú cenu Hörbuch Award. Tá sa udeľuje audioknihám, ktoré zaznamenali viac ako stotisíc predaných exemplárov. Celkovo sa na nemeckom trhu vyskytuje okolo 25-tisíc titulov, z toho 6-tisíc v nemčine. Od roku 1997 sa objavujú mesačné rebríčky najlepších audiokníh, vychádzajú špecializované časopisy, ba v poslednom čase sa dostali ukážky z audiokníh aj do vlakov, kde si nimi môžu cestujúci spríjemniť cestu.
Francúzsko síce v objeme vydaných audiokníh za Nemeckom výrazne zaostáva, no napriek tomu tam funguje viac ako 20 vydavateľstiev, ktoré sa venujú tomuto žánru – sú medzi nimi aj ostrieľaní knižní vydavatelia ako Gallimard či spoločný projekt vydavateľstiev Hachette Livre, Albin Michel a Bertelsmann, ktorý sa volá Audiolib. Špecialitou miestneho trhu je veľký úspech audiokníh s filozofickou literatúrou. 
Medzi krajiny, kde trh s audioknihami, naopak, prudko rastie, patria napríklad Rusko a Poľsko. Zvláštnosťou ruského trhu je, že tam sú audioknihy vo formáte CD skôr výnimkou. Väčšina ponuky jednotlivých vydavateľstiev je prístupná výlučne v empétrojkách. Najväčší zoznam má k dispozícii firma Ardisbook – ten sa pohybuje v stovkách titulov nielen beletrie, ale aj náučnej literatúry. Formát MP3 má svoje opodstatnenie hlavne pri nekrátených verziách kníh, veď taká Tolstého Vojna a mier vyšla v Ardisbooku v štyroch dieloch na ôsmich nosičoch a jej celková dĺžka presahuje 70 hodín čistého času. V Rusku i Poľsku často vychádzajú aj obľúbené rozhlasové hry z archívov štátneho rozhlasu a televízie.   
.v4 na MP3 
Dobre sa darí audioknihám i v susedných stredoeurópskych krajinách. V Poľsku sa rátajú tituly na tisícky, v Česku a Maďarsku na stovky. Existujú audioknihy, ktoré nájdete na každom lokálnom trhu – medzi ne patria okrem Biblie aj také trháky ako Coelhov Alchymista, Rowlingovej Harry Potter či Tolkienov Pán prsteňov. Okrem toho však možno spozorovať aj zaujímavé národné špecifiká. 
Medzi populárne tituly českého Supraphonu patrí „veselé hovorené slovo“ – Jan Werich, Spejbl a Hurvínek, ale aj narozprávaný Krtek, Rumcajs, Maxipes Fík čibaviči typu Felix Holzmann, Kaiser s Lábusom, Šimek s Grossmanom a, samozrejme, Divadlo Járy Cimrmana. Ako ma upozornil Vladan Drvota, vedúci PR oddelenia Supraphonu, nahrávky s hovoreným slovom vychádzali už od začiatkov vydavateľstva pred 60 rokmi. Audioknihu preto považuje za „špecifikáciu niečoho, čo tu už bolo, ale v novej forme prezentácie“. Zatiaľ čo bežne vychádzajú v Supraphone reedície obľúbených nahrávok LP platní spred mnohých desaťročí, v marci tohto roku odštartovalo vydavateľstvo novú edíciu Audiokniha. „Ide o špeciálne vybrané a zabalené tituly v zvláštnych papierových obaloch, ktoré prinášajú archívne, ale aj nové nahrávky“, dodáva Drvota. V tejto sérii vyšiel napríklad Boccacciov Dekameron načítaný Milošom Kopeckým, Poláčkovi Muži v ofsajdu v podaní Vlastimila Brodského či rozprávky I. M. Jirousa načítané Aňou Geislerovou. Do konca roka vyjdú ešte ďalšie štyri tituly vrátane Čapkových Apokryfov či novej nahrávky Hrabalovej „oscarovej“ prózy Ostře sledované vlaky. Historicky najpredávanejšou audioknihou Supraphonu bola doteraz podľa Drvotu zvuková verzia Poláčkovej knihy Bylo nás pět v podaní Františka Filipovského, ktorá získala Platinovú platňu za viac ako 20-tisíc predaných výliskov. 
Podľa vzoru BBC sa dal na vydávanie titulov z vlastného archívu Český rozhlas, ktorý od roku 1999 vydáva CD, MC a MP3 z rozhlasového katalógu pod hlavičkou Radioservis. V jeho ponuke sú napríklad reedície rozhlasových hier z 50. a 60. rokov minulého storočia s klasickými hlasmi Zdeňka Štěpánka, Karla Högera, Vlastimila Brodského či Františka Filipovského, ale aj nové nahrávky s rôznymi zvukovými experimentmi (napríklad Cesta do Bugulmy od Jáchyma Topola). Dlhodobo najpredávanejšie tituly sú dramatizované prípady Sherlocka Holmesa či populárno-historický seriál Toulky českou minulostí. 
Desiatky zaujímavých titulov majú v katalógoch aj špecializované vydavateľstvá Audiostory a Tympanum. To druhé vydáva literatúru zväčša vo formáte MP3 a má i zvláštnu edíciu kníh mladých autorov z krajín Vyšehradskej štvorky, v rámci ktorej vyšla v roku 2007 Eskorta Michala Hvoreckého v podaní Roberta Rotha. Koncom tohto roku má v rovnakej edícii vyjsť Kniha o cintoríne od Daniely Kapitáňovej. Podľa Josefa Burkovského, riaditeľa spoločnosti Tympanum, doteraz boli komerčne najúspešnejšími titulmi dramatizácia knihy Josteina Gaardera Kouzelný kalendář a poviedka Muž, který sázel stromy od Jeana Giona – obidve narozprával Marek Eben. 
Českým audioknihám sa venujem tak podrobne hlavne preto, že sú momentálne náhradou za takmer neexistujúci slovenský trh. Okrem toho je na českom príklade poučné to, ako sa vydavatelia starajú o čo najvyššiu kvalitu – či už vhodným výberom archívnych nahrávok, alebo novými nahrávkami v podaní prvoligových interpretov.
Aj poľský trh, ktorého ponuka podľa internetového portálu audibook.pl značne presahuje tisícku pôvodných titulov, má svoje zvláštnosti. Patria medzi ne hlavne niektoré špecifické kategórie audiokníh, napríklad množstvo titulov z oblasti psychológie, pedagogiky a podnikového manažmentu či veľký výber súčasnej modernej poľskej literatúry, ktorej je hádam ešte viac ako domácej klasiky. Špecialitou sú audioknihy s náboženskou literatúrou, kam patria nielen rôzne nahrávky Biblie a archívne kázne Jána Pavla II., ale aj kázne a teologické knihy obľúbených súčasných katolíckych kňazov – poľských Halíkov. 
Na maďarskom trhu s audioknihami je zaujímavé veľké zastúpenie poézie – vo veľkom tu vychádzajú básnické diela klasikov, ako sú André Ady, János Arany, Sándor Petőfi, Attila József, ale popri tom aj prózy Móra Jókaiho či iných domácich autorov. Ešte lepšie sú na tom Rakúšania – vo Viedni sa nachádza špecializovaná predajňa Audiamo s ponukou viac ako 6 000 audiotitulov. Predajňa je spojená s kaviarňou, kde si môžete ukážky z audiokníh vypočuť pri šálke kávy. A ako to vyzerá u nás?
.audiokniha po slovensky
Slovenský trh s audioknihami prakticky neexistuje. Hoci v minulosti vychádzalo v Opuse na  platniach všeličo z hovoreného slova – od vznešených recitácií cez dramatizáciu ľudových rozprávok až po krčmový humor Hostinca pod gaštanom, iba málo z toho uzrelo svetlo sveta v cédečkovej reedícii. Okrem niekoľkých rozprávok a klasických hier Lasicu a Satinského a Radošinského naivného divadla, ktoré vydala Forza v licencii Opusu, vyletelo len pár osamelých lastovičiek, ktoré jar nerobia. Ani rozprávky, ktoré vyšli v Slovak Radio Records či v malých vydavateľstvách typu A. L. I. smutnú situáciu v porovnaní s okolitými krajinami nezachraňujú. To, čo je na trhu, je skôr vec náhody ako systematickej práce. V roku 1996 napríklad predbehla dobu nahrávka Exupéryho Malého princa, ktorého do hudby Henricha Leška načítal Richard Müller. V roku 2006 vydal Supraphon Pohádky pro neposlušné děti v podaní Anny Geislerovej, čo bol český preklad úspešného knižného titulu slovenského spisovateľa Dušana Taragela. Objavili sa aj básne Milana Rúfusa v malom banskobystrickom vydavateľstve AP, Ľubo Dobrovoda si sám načítal a vydal bestseller Ja, Malkáč a v českom vydavateľstve Tympanum vyšla už spomínaná Eskorta Michala Hvoreckého. 
Zhruba v rovnakom čase sa zaktivizoval aj prvý veľký slovenský vydavateľ. Ikar začal podľa vzorov zo zahraničia s nahrávaním audioverzií úspešných kníh zo svojej stajne. Prvé štyri tituly boli Coelhov Alchymista, Rowlingovej Harry Potter a Kameň mudrcov, Zlatý kompas od Philipa Pullmana a Modrý dom od Táne Keleovej-Vasilkovej. Tieto audioknihy sa v podobe cédečiek objavili na predvianočnom trhu v roku 2007 v rámci edície Knihy na počúvanie. Podľa Márie Leškovej, PR manažérky vydavateľstva, bol najväčší záujem o Alchymistu, ktorého sa predalo takmer 1 900 kusov, z ostatných iba niekoľko stoviek. Napriek tomu sa Ikar nevzdáva a chce vydať aj ďalšie audioknihy. „Konkrétne plánované tituly v tejto chvíli nebudeme prezrádzať,“ tvrdí Lešková.
Skeptickejší je Augustín Rosa, riaditeľ banskobystrického vydavateľstva AP, ktoré má na konte štyri tituly vrátane úspešnej Ódy na radosť a Murárskej balady od Milana Rúfusa v podaní Gustáva Valacha respektíve Mariána Geišberga. Rosa tvrdí, že „perspektívy kníh na počúvanie nie sú ružové, ak sa tým myslí komerčný úspech s veľkými číslami. Mládež inklinuje k jednoduchším formám zábavy a väčšina ostatných ľudí žije v zhone, čo nepraje žánru, ktorý vyžaduje zastavenie, stíšenie a ponor do hĺbky. Už som stratil ilúziu, že by sa tieto knihy mohli stať ideálnym pomocníkom na školách, ako brilantné príklady krásy a výrazovej bohatosti slovenského jazyka. Tá malá skupina ľudí, ktorá si overila zmysluplnosť a viacrozmernosť tohto média v porovnaní s klasickými knihami, mu zostane verná, avšak bude sa skôr zmenšovať ako rásť.“ Napriek tomu má vydavateľstvo v pláne vydať ešte Hviezdoslavove Krvavé sonety a pokračovať v dielach Milana Rúfusa. „Ale radi by sme priblížili aj niekoho zo súčasnej generácie,“ dodáva Rosa.
O tom, že o kupovanie audiokníh v slovenčine je naozaj záujem, svedčia aj slová Janette Morvayovej z kníhkupectva Artforum: „Najviac sa predávajú slovenské audiotituly – Osmijanko, Radošinci, prípadne Lasica a Satinský. Predávajú sa aj české audioknihy, ale keďže je tam oveľa širšia ponuka titulov, záujem o ne je viac rozptýlený. Slovenských titulov je veľmi málo, ale predávajú sa vo veľkých množstvách.“ Podrobnejší pohľad na rebríček predajnosti jej dáva za pravdu – najúspešnejšími audiotitulmi v Artfore sú okrem Lasicu so Satinským a Radošincov práve Osmijanko, ale aj Hvoreckého Eskorta či Malý princ.  
Na Slovensku je teda vydávanie audiokníh ešte stále v plienkach, hoci je tu minimálne jedna inštitúcia, ktorá by si tým mohla celkom dobre vylepšiť rozpočet. Mám na mysli Slovenský rozhlas, ktorý hanebne nevyužíva možnosti svojho archívu. Ak by sa vydavateľstvo Slovak Radio Records vydalo cestou BBC alebo českého Radioservisu, bolo by to pre fanúšikov audiokníh úžasné. Alebo si vari v SRo myslia, že by nikto nechcel znovu počúvať klasické rozhlasové hry pre mládež s Emilom Filom, Hviezdoslavove básne v podaní Viliama Záborského, rozprávky pani Viery Bálintovej či komentátorské umenie Gaba Zelenaya? Pod obrátenou pyramídou sa schováva zlaté vajce, len ho treba vysedieť!
__________________________________________________________________________________
Povedali o audioknihách
„Prvýkrát som o audioknihách počula od Adely Banášovej, ktorá ich tuším mala narozprávané v nemčine – na Slovensku a v slovenčine sa ešte ani nedali zohnať. Prvykrát som si kúpila audioknihu asi pred rokom a bolo to Werichovo Fimfárum. Úplne nadšená som bola z toho, že som objavila Saroyanovho Tracyho tigra, ktorého mám už v niekoľkých knižných väzbách, rozprávky Oscara Wilda, poviedky Roalda Dahla a tak ďalej. A aj keď musím povedať, že určite uprednostňujem tlačené knihy, tak tie v podobe audio sú, myslím, zaujímavým doplnkom (nie náhradou) knižnice.“
Katarína Koščová, slovenská speváčka
„Audioknihy sú presne také ako normálne knihy: sú medzi nimi dobré, vynikajúce, mizerné... Ako fenomén ich hodnotím inšpirujúco, pretože predstavujú ďalšiu cestu, ktorou sa šíri literatúra. Asi by som nevydržal počúvať celé hodiny nejaký načítaný Tolstého román, ale tisícstranovú knihu si prečítam rád. Zato Tracyho tygr v podaní pána Brodského je pre mňa dielo zrovnateľné s knižnou predlohou. Knihy do ucha teda majú svoje opodstatnenie a ja sám ako autor som už nahral zopár svojich textov na rôzne nosiče.“
Daniel Hevier, slovenský spisovateľ
„Samozrejme, že si sem-tam nájdem čas aj na pozretie nejakého filmu alebo prečítanie knihy. Veľmi dobrá forma literatúry sú audioknihy. Takúto knihu môžete počúvať v aute cestou do práce alebo z práce či na služobnej ceste. Teraz napríklad počúvam prednášky Kľučevského z ruskej histórie.“
Vladimír Putin, ruský premiér
„Neznášam počúvanie kníh cez slúchadlá. Nedokážem sa sústrediť na počúvanie. Keď čítam klasickú knihu, alebo text na obrazovke počítača, dokážem to robiť celé hodiny, ale pri počúvaní sa nedokážem sústrediť na viac ako dvadsať minút.“
Anonym z internetu
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite