Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Štokholm vyzeral takmer ako na tých fotografiách. Uprostred jazera, obklopený lesmi a neďaleko tušeného mora, s pobrežím, na ktorom sú rozosiate tisícky ostrovčekov. S mohutným kráľovským zámkom a ešte mohutnejším parlamentom, ktorý tak dáva najavo, v čích rukách je v monarchii skutočná konštitučná moc.

A s palácom kráľových generálov, čo v 17. storočí, predtým, ako sa Švédsko rozhodlo už ďalej nebojovať, dobyli, vykradli a vypálili polovicu Európy. Dnes sú však švédski hrdlorezi tridsaťročnej vojny a im prechádzajúci Vikingovia zabudnutí a v záhrade pri vstupe do švédskeho kráľovského paláca je biela plastika znázorňujúca mier. No vojak pri bráne má ten najmodernejší a na výstrel pripravený poriadny samopal – symbol, že Švédi sú pripravení svoje neutrálne nebojovanie brániť – aj za cenu vojny. Pretože príkladov neutrálnych krajín, ktoré boli okupované, sú za posledných sto rokov plné učebnice.
Švédi nie sú v NATO a sú v Únii. Prikladajú preto spoločnej európskej obrane a bezpečnosti oveľa väčšiu dôležitosť ako my, čo v sme v Aliancii. V rámci svojho predsedníctva organizujú na túto tému veľa rokovaní, summitov a konferencií. Na jednej takej som bol, preberala sa tam „civilná bezpečnosť“ – od letísk cez kamery na uliciach až po kryty civilnej obrany a záchranné miniponorky. Základným cieľom účastníkov konferencie je, aby sa civilná obrana stala súčasťou „politík“ EÚ, aby bol vytvorený nejaký úrad a hlavne nejaký fond, ktorým by sa tento druh biznisu dostal do únijných rozpočtov.
V „civilnej obrane“ musia lietať veľmi veľké peniaze a veľa švédskych firiem, pretože slávnostná večera bola v hlavnej sále štokholmskej radnice – presne tam, kde sa odovzdávajú Nobelove ceny. Aj jedlo bolo na porovnateľnej úrovni, víno skvelé, len francúzske Chablis mohlo byť lepšie vychladené. Pri maďarskom päťputňovom Tokaji na záver si vedľa sediaci Francúz aj Grékyňa po mojej pravej ruke neodpustili poznámku, že také víno u nich majú tiež. A lepšie. Nebyť hosťom konferencie usporiadanej z titulu predsedníctva, asi by som si ani nevšimol, že Švédi tento polrok nejakej Únii predsedajú. Žiadne transparenty, žiadne reklamy, žiadne vlajky EÚ. Len nejaké nástenky v jednom dome v starom meste, kde je okoloidúci napríklad informovaný, v koľkých krajinách sa platí eurom (vo Švédsku nie). Na letisku vás, naopak, vítajú plagáty s Abbou, Björnom Borgom, Astrid Lindgrenovou a zopár ďalšími hrdinami s heslom „Narodil som sa v Štokholme.“.
Celé to švédske predsedníctvo prebieha akosi potichu. Dominuje mu Lisabonská zmluva, ktorú Švédi, bohvie prečo, na rozdiel od Čechov vôbec neriešia. Spolu s Úniou však riešia, či sa už dostanú z krízy, alebo ešte na budúci rok nie.
V Štokholme to už však teraz vyzerá nie ako v metropole jednej z najbohatších krajín sveta, ale ako na bratislavskom predmestí. Možno sa však my v strednej Európe máme lepšie, než si myslíme. Aj so Švédkami je to rovnaké ako s tým bohatstvom. Žiadne plavé, krásne modrooké som v Štokholme za tri dni nevidel. Zato v Bratislave zopár takých výstavných krásavíc poznám.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite