Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Znalecký posudok?

.igor Lukáč .časopis

V .týždni číslo 37 v článku „Labašgate“ zaznel naozaj podnetný názor jedného z členov tímu profesora Labaša, ktorý k posudku v kauze Malinová hovorí: „O vysoko odbornom posudku nemajú novinári čo rozprávať. Takýto posudok sa na verejnosti nemá čo pretriasať.“ Úsmevné.

 Ponúkam teda názor človeka so vzdelaním psychológa a praxou znalca.
Na jednom zo znaleckých školení, ktoré som absolvoval, bola prezentovaná formulácia, ktorá vyjadruje účel znaleckého posudku: „Znalecký posudok musí byť preskúmateľný logickým postupom aj bez odborného vzdelania.“ Znalecký posudok je totiž materiál, ktorého adresátom sú vždy aj účastníci skúmaného procesu, väčšinou bežní ľudia, ktorí potrebujú názor znalca na riešenie svojich problémov v oblasti trestnej, rodinnej či obchodnej. Z toho vyplývajú aj nároky na formálnu stránku znaleckého posudku – ten by preto okrem svojej odbornosti mal byť koncipovaný tak, aby mu bežný človek bez problémov porozumel. Posudok nemá byť ekvilibristickým pojmovým cvičením jeho autora či autorov, ale zrozumiteľným a prakticky použiteľným „návodom na obsluhu“ pri riešení daného problému.
Nepodliehajme ani prílišnej bázni a rešpektu pred samotným pojmom znalecký posudok. Znalecký posudok nie je „zjavená pravda“, ale názor odborníka na posudzovanú kauzu vo forme odpovedí na zadané otázky. Odborná úroveň znalcov je pritom taká istá, ako odborná úroveň akýchkoľvek iných špecialistov – teda rôzna. 
Tvrdím, že nielen laik, ale ani sudca či policajný vyšetrovateľ nie sú polyfunkčnými odborníkmi na psychológiu, chirurgiu, stavebníctvo či iné oblasti. Základným poslaním znaleckého posudku je preto jeho všeobecná zrozumiteľnosť pre odborníkov z iných oblastí a laikov, ako aj praktická použiteľnosť v kontexte posudzovanej situácie (že často ide o kompromis medzi chceným a možným je, samozrejme, mimo rámca tohto článku).
Sú znalecké posudky, ktoré odborným a pritom zrozumiteľným spôsobom vnesú do prípadu jasno a v rukách sudcu predstavujú cennú pomoc, či dokonca rozhodujúci prvok pri definitívnom uzavretí prípadu. Sú však aj posudky, ktoré napriek svojmu rozsahu a nespornej odbornosti predstavujú skôr akademickú štúdiu, laicky ťažko zrozumiteľnú a rezultujúcu do objavenia „teplej vody“.
Takže tak, vážení znalci a novinári – o znaleckých posudkoch sa nielen môže, ale naopak musí diskutovať. Hlavne vtedy, ak na takú diskusiu vzniká dôvod. A že v kauze Malinová je tých dôvodov hneď niekoľko a diskusia je mimoriadne žiaduca, je jasnejšie ako hospodárska kríza.
Autor je psychológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite