Čo teda môžeme očakávať za radikálnymi rezmi, ktoré nedávno ohlásil minister financií Ján Počiatek?
Úspory ministerstiev pri nákupe tovarov služieb by mali v budúcom roku dosiahnuť „dramatických“ 20 percent. Ostatní ministri frflú, nechcú sa vzdať svojho štandardu. Volič je rád, že sa nájde aspoň jeden prísny. Z úst ministra financií pritom ide o „vychytanú“ hru s číslami. Hovoril totiž o škrtaní rozpočtu na rok 2010, ktorého základy boli predložené ešte v roku 2008. V roku, keď sa o recesii v Európskej únii nepatrilo hovoriť a keď bol rast daňových príjmov a HDP stredoeurópskeho tigra o 5 či 6 percent považovaný za minimum aj v nasledujúcej päťročnici. Vtedy si ministerstvá naplánovali na rok 2010 dramatický medziročný rast výdavkov o 26 percent.
Výsledkom navrhovaného 20-percentného radikálneho rezu pravdepodobne bude to, že ministerstvá by v budúcom roku nielenže škrtať nemali, dokonca by mali mať na prevádzku viac zdrojov ako v tomto roku. Treba však priznať, že rast výdavkov bude nižší ako tento rok, veď v tohtoročnom rozpočte dosahuje „úctyhodných“ 30 percent. To všetko pri historicky najnižšej inflácii – a teda prudký rast výdavkov na nájomné, toaletný papier, nové autá či elektrinu sa dá len ťažko ospravedlniť. Rastúce daňové príjmy sa však vždy delia ľahkou rukou, zvlášť keď motivácia dosiahnuť vyrovnaný rozpočet nie je taká silná.
.ušetrený kapitál
Nový futbalový štadión za 69 miliónov eur, prestavba zimného štadióna za 40,5 milióna eur. Za dverami čaká rozhodovanie o výstavbe širokorozchodnej železnice. Vláda je pripravená míňať, lebo tieto stavby dajú vraj ľuďom prácu. Pár mesiacov na to sú ohlásené budúcoročné škrty v kapitálových výdavkoch vlády v rozpočte o 70 percent. Bohužiaľ nemôžeme hovoriť o názorovom posune, čo sa týka ekonomických prínosov vládnych investícií. Ide skôr o krátkodobú úpravu názorov. Z rétoriky ministra pritom nie je jasné, kde sa nebude investovať.
Projektov financovaných z eurofondov sa úspory nedotknú. Sumu úspor pri takom „odvážnom“ škrtaní teda nie je možné odhadnúť, ani to, či sa bude šetriť na oprave ciest, alebo pri renovácii energeticky neefektívnych vládnych budov. No s veľkou pravdepodobnosťou môžeme hovoriť o tom, že pri stave verejného majetku na Slovensku nejde ani tak o úspory, ako len odkladanie skrytého dlhu, to jest nevyhnutných opráv na neskôr.
.summa summarum
Z dostupných informácií o budúcoročnom znižovaní deficitu verejnej správy a zvýšeného úsilia o konsolidáciu verejných financií tak vyplýva, že súčasný hrozivý 120-miliardový schodok (4 miliardy eur) sa zníži o 11 miliárd korún (373 miliárd eur). To je menej ako 3 percentá súčasných výdavkov štátneho rozpočtu. Viac sa asi nedalo čakať. Aj keby skutočne došlo k poklesu vo výdavkoch na prevádzku ministerstiev, tieto úspory by nestačili.
Financovanie rastúcich mandatórnych (povinných) výdavkov bez zvyšovania deficitu verejných financií pri stagnujúcich príjmoch vyžaduje odvahu škrtať aj v mzdách štátnych zamestnancov, ako aj v zákonom stanovených dávkach či stimuloch. Priestor na znižovanie deficitu verejnej správy, ktorý zvyšuje štátny dlh, je pritom oveľa väčší než prevádzkové náklady ministerstiev a vláda ho, bohužiaľ, nevyužíva. Mimochodom, počas čítania tohto článku vzrástol štátny dlh, ktorý budete splácať aj vy, približne o 14 040 eur.
Autor je analytik INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.