Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Bol to jeden z najšialenejších nápadov, aké sa v strednej Európe za posledné dve storočia vyskytli.

A že sa ich tu vyskytlo dosť. Keď sa v Česku po vyhnaní sudetských Nemcov „uvoľnilo“ bytov a domov pre tri milióny ľudí, prišla nejaká múdra hlava s tým, že toľko Čechov v Česku ani nikde inde nemáme. A tak tam presťahujeme Maďarov z južného Slovenska. Tých sa po vojne vyhnať nepodarilo, Slováci (a Česi tiež) by boli iste radi, ale Stalin nám to zatrhol. Nechcel si robiť vo svojom novovznikajúcom impériu zbytočné rozbroje. Výmena obyvateľstva sa skončila fiaskom. Maďarov na južnom Slovensku dostatočne neubudlo, akurát to takmer zlikvidovalo slovenskú menšinu v Maďarsku, takže náreky na to, že Slováci z Maďarska takmer vymizli, sú trochu pokrytecké. Nikto sa o to nezaslúžil väčšmi ako povojnová Bratislava.
Fiaskom sa skončilo aj presťahovanie Maďarov do Sudet. Keď sa po roku 1948 skončila vlna najväčších represií, tak sa väčšina Maďarov v českom pohraničí pobalila a vrátila na južné Slovensko. Ale aj tak tu takých dvadsaťtisíc Maďarov zostalo a dodnes je v pohraničí zopár dedín, kde má väčšina obyvateľov maďarské mená. Možno aj preto považujeme Maďarsko stále za susedný štát Česka.
Bol som v minulých dňoch okrem iného aj na maďarskej ambasáde. Je to nový, moderne zariadený dom v Dejviciach, na ulici Na Hradbách. Je to dobrá ulica, plná iných veľvyslanectiev, býva tu aj exprezident Václav Havel. Slovenská ambasáda sa z ulice po príchode Maďarov čírou náhodou odsťahovala.
U Maďarov to bolo príjemné stretnutie, ktoré sa, hoci v hlavnom meste Českej republiky, točilo nie okolo maďarsko-českých vzťahov, ale vzťahov maďarsko-slovenských. A k Čechom sme sa dostali, až keď sa to týkalo napätia medzi Budapešťou a Bratislavou. Ako sa dalo čakať, Maďari si chválili premiéra Jana Fischera, ktorý pri nedávnej ceste do Budapešti odmietol slovensko-maďarské spory komentovať a len apeloval na obe strany, aby ich rýchlo a priateľsky vyriešili. A boli otrávení z Václava Klausa, ktorý na nedávnej schôdzke stredoeurópskych prezidentov v Sopotoch vyhlásil, že Slovákom rozumie, pretože sa Maďari chcú rozťahovať cez svoje medzištátne hranice. Čo si niektoré svetové agentúry preložili, že obvinil Maďarsko z teritoriálnych nárokov voči svojim susedom. Klaus dementoval, že by to tak myslel. Ale ako to myslel naozaj, veľmi nevysvetlil. Okrem Klausa hral jednu z hlavných českých rolí rozhovoru klasik českého humoru Jaroslav Hašek. A jeho poviedky, kde sa pred vyše sto rokmi vysmieval nemecko-českej jazykovej vojne, ktorá sa vtedy v Česku odohrávala. Keď sme sa do sýtosti nasmiali, neodpustil som si podotknúť, že to zase tak veľmi na smiech nie je. Že jazyková vojna zhodila niekoľko rakúskych vlád a viedla k neprekonateľnému česko-nemeckému antagonizmu v Českom kráľovstve. A bola jedným zo zásadných dôvodov rozpadu monarchie – od ktorého viedla takmer priama cesta k Mníchovu 1938, marcu 1939 a roku 1945, keď Česi všetkých ľudí, ktorí hovorili po nemecky, z krajiny jednoducho vyhnali. Jednoducho nám z Prahy tá vaša slovensko-maďarská jazyková vojna nepripadá vôbec smiešna. Pretože vieme, kam to vedie a ako sa to končieva.
Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite