Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hranice ovládania, Jim Jarmusch

.ľuba Heinzlová .časopis .film

Jim Jarmusch, jedna z najvýraznejších postáv americkej nezávislej kinematografie, vykročil svojím predposledným filmom Zlomené kvety smerom k mainstreamu.

Film mal, na rozdiel od režisérových predchádzajúcich diel, jasne načrtnutú naratívnu líniu, konvenčnejších hrdinov, svižnejšie tempo. Snímkou Hranice ovládania sa režisér vracia späť k svojim nezávislým koreňom i k minimalistickej poetike. Vyhýba sa doslovnosti, volí metaforické, obrazné vyjadrenia. Film o mlčanlivom hrdinovi, ktorý putuje po Španielsku a s rôznymi grotesknými postavičkami si vymieňa zápalkové škatuľky s kódovanými odkazmi, je nasiaknutý jarmuschovským zmyslom pre absurditu. Zámerne vágny a nejasný príbeh je poskladaný z niekoľkých čudesných stretnutí, ktoré v prvom pláne pobavia svojou bizarnosťou, no v druhom pláne otvoria, podobne ako režisérove snímky Ghost Dog: Cesta samuraja či Mŕtvy muž, kľúčové otázky ľudskej existencie. S Jarmuschovými predchádzajúcimi filmami ho spájajú témy (ne)možnosti komunikácie a existenciálnej osamelosti človeka vrhnutého do víru sveta, v ktorom existuje príliš mnoho nespravodlivosti. Film neponúka žiadne odpovede, rozpráva v náznakoch, vyzýva diváka k hľadaniu vlastných, originálnych vysvetlení. Pôsobivosť filmu umocňuje nádherná vizuálna stránka, pomalé tempo poskytuje divákovi čas premýšľať nad tajomstvami príbehu a postáv. Film sa môže mnohým javiť nudný, zdĺhavý, nepochopiteľný. Iní však v jeho nedopovedaných dialógoch a zvláštnych situáciách zahliadnu odraz záhadnosti a tajuplnosti samotného života.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite