.v tajnej voľbe hlasovalo zo 718 prítomných za Barrosa 382 europoslancov, proti bolo 219 a zdržalo sa 117 zastupiteľov. Staronového predsedu Komisie, mimochodom bývalého maoistu, pravdepodobne podporila najpočetnejšia – ľudovecká – frakcia v EP, väčšina liberálov, ako aj skupina Európski konzervatívci a reformisti (ECR), ktorú len nedávno vytvorili britskí konzervatívci, poslanci poľského Práva a spravodlivosti či českej ODS.
.nezastaviteľný
Hoci socialisti, ktorí tvoria druhú najpočetnejšiu frakciu či menšie ľavicové skupiny, za Barrosa nehlasovali, ten mal za sebou podporu všetkých 27 členských krajín Únie, teda aj tých s ľavicovou vládou.
Svoj program Barroso predstavil už predminulý týždeň. Hovoril v ňom o boji proti nezamestnanosti, obnove európskej ekonomiky, boji proti klimatickým zmenám, nízkouhlíkovej ekonomike i vytvorení nových postov eurokomisárov (jedno miesto v Komisii má byť venované práve otázkam klímy). Kompromisný Portugalčan však nepresvedčil všetkých. Socialisti Barrosa kritizovali za nedostatočnú reakciu na hospodársku krízu. Prišli tiež s trochu bizarnými podmienkami, ako presadenie ďalšieho stimulačného balíčka národným ekonomikám (ktoré je, zatiaľ, v kompetencii národných štátov) či pakt proti nezamestnanosti.
Predsedu Komisie nepodporovali ani európski zelení, ktorí pred voľbami do EP viedli kampaň s heslom „Zastavte Barrosa!“ a navrhovali odložiť hlasovanie na október, keď budú známe výsledky írskeho referenda o Lisabonskej zmluve. Šéf frakcie Daniel Cohn-Bendit nazval Barrosa „fanatickým zástancom ideológie, ktorá zavinila súčasnú krízu“.
„Nevytýkajte mi, že nemôžem robiť, v čom mi bránite. Mnohé z vašich vlád zablokovali presne tie nápady Komisie, po ktorých teraz voláte,“ reagoval Barroso na kritiku socialistických poslancov. Svoje víťazstvo zase komentoval slovami, že je to signál od Európskeho parlamentu, že mu veľmi záleží na ambicióznych programoch a aktivitách, ktoré si najvyšší komisár na najbližších päť rokov predsavzal.
.koniec kompromisov?
Spokojný s výsledkom hlasovania bol aj slovenský europoslanec za SDKÚ a člen ľudoveckej frakcie (EPP) Eduard Kukan: „Výsledky hlasovania potvrdili, že váhanie iných politických skupín, ktoré si mysleli, že získajú niečo na oplátku, nevyšlo.“ Podobne reagoval aj člen ODS a podpredseda ECR Jan Zahradil, ktorý povedal, že Barrosova voľba bola porážkou socialistov a Cohna-Bendita, ktorý proti predsedovi Komisie deň predtým veľmi brojil: „Pán Barroso bol zvolený, respektíve potvrdený vo funkcii stredopravicovou väčšinou a dúfam, že teraz nebude robiť socialistom žiadne ústupky a že sa vo svojom druhom funkčnom období bude správať ako politik pravého stredu, teda že vyjde v ústrety tým, ktorí ho podporili.“ Podľa Zahradila Barroso už nemá čo stratiť: „Keďže tretí termín už nebude, je úplne voľný a nemusí hľadať podporu na svoje znovuzvolenie. Podpredseda európskych konzervatívcov tiež povedal, že voľba bola „po dlhom čase reálnym hlasovaním, keď nevládla veľká koalícia medzi ľudovcami a socialistami, čo je najväčší nešvár európskeho parlamentu, a keď sa hlasovalo podľa ideologickej línie.“
Či to tak bude aj naďalej, záleží zrejme od témy. Spolupráca EPP a ECR môže podľa Zahradila fungovať najmä v hospodárskych otázkach, prípadne pri revízii zbytočných právnych noriem. Obe frakcie sa však môžu rozchádzať vo viacerých otázkach, ako sú napríklad klimatická legislatíva či myšlienka stále užšej integrácie Únie, kde majú mnohí federalistickí ľudovci bližšie k „porazeným“ socialistom a zeleným.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.