Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

New York Márie Modrovichovej

.mária Modrovichová .časopis .osobnosti

Život je, napriek tomu, čo hovoria skalní Newyorčania, aj za hranicou mesta. Kamarátka Sherry ma pozvala na víkend na barbecue „hore k Hudsonu,“ kde strážila inej kamarátke dom a pána Borisa.

Miesto je Ossining a cesta je 40 minút vlakom zo stanice Grand Central, väčšinu času priamo popri Hudsone. Hudson je prekvapivo veľké riečisko s plachetničkami, divokými lesnatými brehmi a všetkým, čo si človek predstaví skôr pri zmienke o Mississippi Toma Sawyera. Som pár minút od veľkomesta a svet sa z urban zmenil na rural-romantic.
Ossining má okrem slávneho väzenia Sing-Sing aj slávnych obyvateľov. Žil tu autor jedného z veľkých, ale donedávna zabudnutých amerických románov Revolutionary Road. Richard Yates sa vraj v liste priateľke priznal, že si zhodu názvu ulice, kde sa kedysi hrával, a ulice z románu uvedomil až dva týždne pred vydaním knihy. „Dosť freudovské,“ okomentoval to.  
Ulica Revolutionary Road v Ossiningu sa kľukatí medzi domčekmi ako z románu celú míľu. Yatesova kniha bola právom znova vytiahnutá na svetlo histórie – osudy a pocity členov jednej nešťastnej americkej rodiny z predmestia opisuje s nekompromisnou presnosťou. Každý, kto ju čítal, sa v Ossiningu cíti zvláštne, ako vo fiktívnom mestečku. Ľúbezné zákutia dostávajú pri spomienke na April a Franka Wheelorovcov temný nádych. 
V meste žil aj ďalší veľký autor, poviedkar John Cheever. Zhodou okolností dokonca v tom istom dome, kde kedysi ako decko na čas prebýval Yates. Nikdy sa nestretli, no obaja boli, ako sa na spisovateľov patrí, rozorvaní alkoholici so sklonom k depresii. 
Nestabilný je aj kocúr Boris, ktorého sme strážili. Je samotársky, a keď znervóznie (znervózňuje ho všetko), ostentatívne sa vymočí na bielu sofu. Myslím, že je doňho prevtelený buď Yates, Cheever, alebo je to priamo Bulgakovov Kňour na penzii. 
Ukázal sa, až keď sme odchádzali. Ostal stáť na najvrchnejšom schodíku na poschodí a zazeral, jeden kútik vyšinuto a sarkasticky zdvihnutý. „Už nech ste preč,“ hovoril.
Na stanici sme si uvedomili, že sme zabudli prikryť bielu sofu ochrannými vrstvami igelitu a nepremokavých karimatiek. Po vagóne behal konduktor s cylindrovitou čiapkou, za ktorú si zastokával štiknuté lístky, v nočnej čierňave za oknom tiekla Hudson a my sme sa až po Grand Central modlili, aby pán Boris nemal príliš tvorivú noc.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite