Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Os lomu

.peter Schutz .časopis

Za Medzinárodnú cenu Jána Langoša, ktorú si prevzal v Bratislave, sa štrnásty dalajláma z Tibetu poďakoval nielen slovne, ale aj symbolicky, hoci to zrejme ani netušil – aj keď tu bol len chvíľu, pomohol nám vyostriť obraz o Slovensku.

Všeobecne platí, že v ohnisku pozornosti, ktorú kdekoľvek pútajú dalajlámove návštevy, sú – hoci aj proti jeho vôli – politické súvislosti. Stáť na čele azda najznámejšieho emancipačného hnutia planéty, a to proti jednej z najhorších totalít a svetovej veľmoci, je skrátka politické angažmán, ešte i keď je človek buddhistický mních. To, že sa mu oblúkom vyhol prezident, premiér i predseda parlamentu toho Slovenska, ktoré „politiku jednotnej Číny“ ticho akceptuje nielen ako nátlak Pekingu, ale sa k nej dokáže i verejne prihlásiť, dalajlámu zaiste nemohlo uraziť. Stretol tu dosť iných, lepších a hodnotnejších ľudí. Na čo však zrejme ani počas svojich početných ciest ešte nenarazil, je priame odporučenie z parlamentnej kancelárie koaličným poslancom, aby sa nezúčastnili podujatí, na ktorých bude prítomný. 
Prípis, ktorý evidentne nevymyslel šéf kancelárie, ale niekto hierarchicky podstatne vyšší, neprezrádza len malosť, úzkoprsé fóbie a pokrivenú orientáciu. Je nechtiac príznačný ešte inak – na predstave, že by sa dalajláma predsa len stretol napríklad s Mečiarom (keby ten chcel trebárs robiť prieky Ficovi), je niečo neskutočne bizarného. Niežeby tibetský vodca nikdy neprijal či nezhováral sa s nejakým komunistom, avšak absurdita výjavu, pohľadom tu a teraz, je zdrvujúca. Nie? Alebo si predstavme spoločnú fotografiu so Slotom. Že sú to dva najhoršie extrémy? Len o málo menej surrealistická je vízia dalajlámu v spoločnosti Fica, Gašparoviča, prípadne Pašku. A môžeme napínať fantáziu ďalej: Podmanický, Urbáni, Belousovová, Číž, Rafaj, Kramplová... Čo majú tí ľudia v sebe ukryté, že zobraziť ich na jednom plátne s dalajlámom by nevedel ani Hieronymus Bosch?
Povedať, že Dzurinda, Csáky, Bugár, Hort a Hrušovský, ktorí si nadnárodnú ikonu tentoraz nenechali ujsť, sa na spoločnej fotografii vynímajú spontánne, je veľmi ťažké. Ako vládni politici ho pred 9 rokmi, keď bol prvýkrát na Slovensku, ignorovali (mimo Csákyho), takže minimálna slušnosť by kázala, aby vyslovili ľútosť. Ale skutočnosť, že tentoraz sa nenechali núkať a vyslovili podporu jeho zápasu, aspoň nekole oči a nevyvoláva šok. Len zmiešané pocity. Nevyzeralo to na „stretnutie tretieho druhu“ (ako by sme vnímali Fica, Mečiara a spol.), bol to iba typický oportunizmus politikov, ktorí sú v inej situácii. Avšak nepôsobili pri dalajlámovi ako prišelci z iného vesmíru. 
Za tým, že koalícia i s prezidentom sa zamkla pred dalajlámom na sedem zámkov, nie je len čínsky minister obrany (koncom minulého týždňa bol v Bratislave), či pred ním čínsky prezident. A nie je za tým ani výlučne uctievanie doktríny „jednotnej Číny“. To sú iba symptómy. Línia, ktorá od seba oddeľuje politikov ešte predstaviteľných a už nepredstaviteľných v spoločnosti duchovného a politického vodcu Tibetu, je základnou osou lomu slovenskej politiky, pozdĺž ktorej prebieha už 20 rokov hlavný zápas o charakter tejto krajiny.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite